Nobelova cena: pripomínať obete, trestať vinníkov
Výbor, ktorý udeľuje Nobelovu cenu za mier, sa každoročne pokúša o nemožné. Výberom laureátov má potvrdzovať význam úsilia o svetový mier a bratstvo medzi národmi. V súčasnom zložitom svete plnom ozbrojených konfliktov, štátneho násilia a umlčovania hlasov slobody je ťažké vybrať osobnosti alebo inštitúcie, ktoré budú zrozumiteľne a vierohodne predstavovať ideály, pre ktoré bola cena založená. Ruská agresia proti Ukrajine je vážnym ohrozením mieru vo svete. Mnohí novinári a stávkari preto najčastejšie odhadovali, že tento rok bude udelená ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Ten má však pozornosti a vplyvu práve toľko, aby ho bolo dostatočne počuť a aby mohol podnecovať a riadiť ukrajinský ozbrojený aj občiansky odpor proti okupantom. Jeho výber by najskôr kritizovali len tí, ktorí chcú, aby Rusko Ukrajinu uchvátilo. Napriek tomu je dobré, že Nobelov výbor uvažoval inak.
Vojna proti Ukrajine sa odohráva v západnej časti niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Ruská represívna diktatúra už roky pritvrdzovala v rétorike proti Ukrajine aj v represiách proti vlastným občanom. Jej satelitným spojencom je podobná diktatúra v Bielorusku. Neľútostný útlak tam prebieha už dlho, ale po rozsiahlych občianskych protestoch v lete roku 2020 sa stal akousi vojnou proti vlastnému ľudu. Ideály mieru, ľudských práv, občianskych slobôd a právneho štátu majú svojich obetavých zástancov v každej z týchto krajín. Vývoj posledných mesiacov ich situáciu desivo zhoršil, Ukrajinci sú každodenne ohrození vojnou, aktivisti z Ruska a Bieloruska sú v lepšom prípade vyháňaní do zahraničia, častejšie však pod bizarnými a nevierohodnými zámienkami zatýkaní a odsudzovaní na mnohoročné tresty väzenia. Bolo preto správne a aj celkom odvážne vybrať medzi kandidátmi na prestížne ocenenie po jednom laureátovi z každej z týchto troch krajín, bez ohľadu na údiv a miestami aj rozladenie, ktoré nutne muselo takéto rozhodnutie vyvolať.
Ales Biaľacki je bieloruský aktivista, ktorý otvorene, odvážne a obetavo háji ľudské práva a občianske slobody už desiatky rokov od svojej mladosti, vtedy ešte ako sovietsky disident. Usiluje sa o lepšie Bielorusko a pre svoje ideály je pripravený prinášať obete. Odpor proti diktatúre má zmysel vždy, aj keď sa jej otvorene postaví len málokto. Biaľacki je vo väzbe od vlaňajšieho júla, predtým už strávil vo väzení tri roky.
Ďalší laureát, ruské Združenie Memorial, medzi ktorého osobnosťami má Ales Biaľacki aj množstvo priateľov, je voľným spoločenstvom neziskových organizácií i neformálnych občianskych skupín pôsobiacich v rade ruských miest, ale aj v zahraničí. Zaoberá sa dokumentovaním a pripomínaním politických represií z čias Sovietskeho zväzu. Najmä Rusku nemanipulovaná a politicky nezneužívaná historická pamäť chýba. Memorial zhromažďuje údaje a príbehy jednotlivých obetí represie, na každom dohľadanom mene záleží. Zámerné zabúdanie a zľahčovanie obetí krutej sovietskej minulosti sa najľahšie robí pomocou číselných údajov. Obetí boli milióny, o trpkých osudoch jednotlivcov sa potom už nehovorí. Už niekoľko rokov Memorial organizuje verejné čítanie mien obetí represií, len tento rok na jeseň sa konalo v takmer päťdesiatich mestách v Rusku i vo svete. Vyrovnanie sa s minulosťou súčasnému Rusku citeľne chýba. Stalin je opäť velebený a obete vymazávané z pamäti spoločnosti.
Vzišiel z disidentského prostredia a medzi jeho zakladateľmi bol aj fyzik Andrej Sacharov, nositeľ Nobelovej ceny za mier za rok 1975. Hlavný útok ruskej štátnej moci proti Memorialu prišiel, tak trochu zhodou okolností, deň po oznámení tohtoročných nositeľov Nobelovej ceny. Memorial bol zbavený moskovského sídla. Nebola to represia nečakaná, takže sa podarilo podstatnú časť dokumentačného strediska elektronicky aj fyzicky premiestniť a zachrániť pred zhabaním a zničením. Ako dlhoročný spolupracovník Memorialu môžem čitateľov uistiť, že medzi jeho aktivistami sa podporovatelia terajšej vojny nevyskytujú.
No a tretím tohtoročným laureátom je ukrajinské Centrum občianskych slobôd. Založené bolo v roku 2007, presadzuje legislatívu posilňujúcu demokratické procesy, pôsobí na zvýšenie verejnej kontroly súdnictva a poskytuje právnu podporu demonštrantom a účastníkom iných verejných akcií. Od roku 2014 dokumentuje represie a zločiny na Kryme a v oblasti Donbasu. Po ruskej invázii sa toto centrum začalo intenzívne zaoberať dokumentovaním ruských vojnových zločinov na ukrajinskom území. Nobelov výbor uviedol, že centrum má „priekopnícku úlohu v tom, aby sa vinníci zodpovedali za svoje zločiny“. Predsedníčka Centra občianskych slobôd Oleksandra Matvijčuková je aktivistka nového pokolenia. Vo svojich necelých štyridsiatich rokoch je veľkou autoritou v oblasti ľudských práv na Ukrajine.
Bolo správne a vlastne aj celkom odvážne vybrať medzi kandidátmi na prestížne ocenenie po jednom laureátovi z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny.