Vojna ukazuje cestu sebestačnosti
V rozsiahlej analýze HN zhodnotili tohtoročné počínanie slovenského poľnohospodárstva, no pozreli sa aj na to, akou cestou by sa tuzemskí profesionáli chceli vybrať.
Bratislava – Sebestačnosť už nie je iba PR, ale reálna misia, s ktorou sa bude musieť Slovensko popasovať. Vír nepredvídateľných udalostí, ktorý so sebou priniesla ruská agresia na Ukrajine, naplno odhalil riziká systematizovanej globálnej deľby agropráce. „Priamo u nás sa nebojuje, ale dosah vojny cítime všetci v obmedzení zdrojov a náraste ich ceny,“uviedol šéf spoločnosti Agromačaj Juraj Mačaj v magazíne Svet pred nami 2023 britského The Economist, ktorý na Slovensku exkluzívne vydávajú HN.
Výroba sa preto musí podľa Mačaja vrátiť zo vzdialených kútov sveta Európy, alebo aspoň do stabilnejších častí. „Nikoho by teda nemala prekvapiť snaha slovenského poľnohospodársko-potravinárskeho priemyslu o sebestačnosť v potravinách. Je scenár zavretých hraníc a narušených dodávateľských reťazcov až taký vzdialený?“pýta sa rétoricky.
Napokon farmári sú postavení aj pred ďalšie výzvy, medzi ktoré sa radí strata záujmu o prácu, investičný dlh, ale aj teplotné výkyvy. Podľa Mačaja je tak nutné prijať strategické rozhodnutia a naliať financie do infraštruktúry. Ešte pred tým, než sa poľnohospodári vrhnú na nové výzvy, HN prostredníctvom veľkej sektorovej analýzy zhodnotili ich tohtoročné počínanie.
1. Vojna na Ukrajine
Ruská invázia určila pravidlá, podľa ktorých museli hrať aj naši farmári. Krátko po jej vypuknutí padali na parížskej burze Matif viaceré rekordy. Len pár dní od začiatku vojny sa cena kukurice vyštverala z necelých tristo eur o 41 percent. Dvadsiateho štvrtého februára vyskočil celý trh a repka či pšenica tiež strmo stúpali.
V kombinácii so suchom udržiavala vojna trhy v strehu. Dnes sa už hodnoty agrokomodít opäť pohybujú bližšie k tým predvojnovým. Značne sa o to pričinilo znovuotvorenie čiernomorských prístavov, vďaka čomu bol obnovený export surovín. „Odľahčilo“to trhy, keďže odblokovalo zásoby Kyjeva, ktorý sa radí k hlavným hráčom svetového exportu s plodinami. Správa zarezonovala najmä v severnej časti Afriky, kde hrozil kvôli vysokým cenám aj dovozu ukrajinskej pšenice hladomor. Svoju úlohu tiež hrali priaznivé odhady žatvy rôznych plodín u najväčších producentov sveta – Rusko, Kanada, USA či Francúzsko.
Navyše dianie na východe výrazne prispelo k energetickej kríze, ktorá tvrdo postihla celé hospodárstvo vrátane agra. Či už spracovatelia alebo prvovýrobcovia, obe skupiny znášali vysoké náklady spojené s burzovými pohybmi elektriny a plynu. Okrem vlastnej spotreby totiž sekundárne zdraželi ostatné vstupy.
Príkladom sú hydinári, ktorým rástli výdavky už vlani, no rok 2022 intenzitu nákladov skokovo zvýšil. Pre chovateľov bola prekážkou najmä cena kŕmnych zmesí, ktorá išla od januára hore o 46 percent. „Každé zvýšenie ich cien má zásadný vplyv na rast výrobných nákladov. Dôvodom je, že z celkových výdavkov tvoria 60 percent,“uvádza riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár. Iné to nebolo ani pre spracovateľov, ktorí zvýšenú sumu pocítili v druhej vlne, keď nakupovali drahšie mäso a vajcia.
2. Sebestačnosť
„Naša krajina má potenciál nakŕmiť takmer dvojnásobok ľudí, ako dnes žije na našom území. Ani my však nemôžeme zaspať a myslieť si, že sa to dá zo dňa na deň zabezpečiť,“píše šéf Agromačaju Juraj Mačaj. Kým pri rastlinnej výrobe sa nám to zatiaľ darí – podľa Zelenej správy dosahuje produkčná sebestačnosť pri väčšine sto percent –, pri tej živočíšnej zaostávame. Vidieť to najmä na počte dojníc, ktorých je z roka na rok menej. Už minulý rok sa prehĺbil negatívny trend, keď sme prišli o 1 500 kusov a v maštaliach ostalo iba 115-tisíc zvierat. Je to o 30-tisíc menej, ako by sme potrebovali.
To, že sa situáciu nepodarí zlepšiť ani v tomto roku, naznačuje tohtoročný koniec 33 producentov mlieka, ktorých položili zvýšené náklady za energie. Nožnice medzi oboma skupinami sa tak otvárajú. „Zatiaľ čo v tej rastlinnej sa úspešne zodvihla produktivita práce, v živočíšnej je to iba sen,“hovorí predseda Združenia mladých farmárov Marián Glovaťák.
Neznamená to, že pri pestovaní plodín sa nenájdu problémy. Zvýšiť by sme napríklad potrebovali výmery zeleniny, ovocia, zemiakov aj vinohradov. Pri poslednej kategórii je stav obzvlášť kritický. V nasledujúcich rokoch môžeme prísť až o dvetisíc hektárov, čo je približne pätina celkovej plochy. Dôvodov je viacero, no najvypuklejším problémom je nerentabilnosť produkcie hrozna.
3. Rastlinná produkcia
V obilninách dosa hujeme sebestačnosť pravid elne. Vlani prevýšila celková ponuka dopyt o vyše 57 percent. Do tohtoročného hospodárenia však značne prehovorilo sucho, z ktorého sa stal hlavný dôvod, prečo nedosahovali plánovanú produkciu. Hoci presné čísla budeme vedieť až v marci 2023, prvotné výsledky sa dajú vyvodiť už teraz.
Pri pšenici, ktorá je vysiata na najväčšej ploche, ešte môžeme byť optimistickí. Sebestačnosť sa podarilo dosiahnuť predovšetkým vďaka rozširovaniu výmer – rastlina bola osiata na najväčšej ploche za posledných šesť rokov. Podľa dát, ktoré HN poskytlo Združenie pestovateľov obilnín, sa úroda kľúčovej komodity dostala na úroveň 2,1 milióna ton, čo je o 4,2 viac oproti vlaňajšku.
Horšie je to s kukuricou, kde je odhad pod hranicou 800-tisíc, čo je polovica vlaňajšej úrody. Domácu spotrebu tak nepokryjeme. Tá je okolo jedného milióna. Farmári utrpeli straty na začiatku leta, keď vôbec nepršalo a boli extrémne teploty.
HN sa pozreli tiež na olejniny, pri ktorých možno vychádzať z čísel Zelenej správy. V uplynulom hospodárskom roku sme v ich produkcii boli mimoriadne úspešní, keď farmári poslali na trh takmer dvaapolnásobok toho, čo domáci spotrebiteľ potrebuje. Vôbec najviac prekvitáme pri slnečnici, kde dosahuje sebestačnosť až 1 859 percent. Keďže spracovanie slnečnice na domácom agropotravinárskom trhu na jedlé oleje je zatiaľ minimálne, väčšina putuje do zahraničia.
4. Živočíšna produkcia
Napriek tomu, že pri benchmarkovom surovom kravskom mlieku dokážeme pokryť domáci dopyt iba na 76,5 percenta, chovatelia koncom tohto roka šípia pozitívnu zmenu. Trh sa stabilizuje, čo dokazuje posledný štvrťrok, počas ktorého ubudnú maximálne dvaja producenti. Za zlepšené vyhliadky ďakujú chovatelia burze.
Koncom leta považovali odborníci za rentabilnú sumu úroveň 50 eur za sto kilogramov surového kravského mlieka a dnes je táto hodnota takmer realitou. Toto množstvo v októbri nakupovali spracovatelia za 49,33 eura, pričom na tomto čísle by sa to zastaviť nemalo. Dlhodobo sa nakupovalo mlieko za podhodnotené sumy. Aktuálne ceny preto dávajú farmárom energiu pracovať ďalej. „Sú už takí, ktorí si pochvaľujú a hovoria, že s touto cenou sa dá žiť,“potvrdil pred časom priaznivý vývoj predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek. Pri mlieku sa teda zdá, že po otrasoch z úvodných kvartálov roka nastala stabilizácia.
Ďalší ťažký rok majú za sebou producenti mäsa. „Pociťovali sme štyri zásadné vplyvy: pretrvávajúca hrozba afrického moru ošípaných, nízka výkupná cena, zvyšujúca sa cena krmív a vysoká cena energií,“hodnotí rok výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných Peter Polák. Presné čísla ešte nie sú známe, no z vlaňajšej ponuky našli zákazníci na trhu iba necelú tretinu tuzemskej bravčoviny.
Pri hydine sa zas dá obrátiť na situačnú a výhľadovú správu, ktorú publikuje Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum na polročnej báze. V zatiaľ poslednej
Nulová DPH v Poľsku
poľská vláda od prvého februára zaviedla nulovú dph na potraviny. „keď prší, snažíme sa ľudí prikryť dáždnikom,“uviedol prednedávnom predseda vlády, keď oznámil predĺženie opatrenia na prvý polrok budúceho roka. podľa kabinetu má jeho udržanie vplyv na infláciu, ktorá v novembri dosiahla 17,4 percenta, a „štít“pomohol znížiť vrchol o tri až štyri percentuálne body. nie všetci to však vidia tak ružovo. podľa Wandy pelkovej z Varšavského ekonomického inštitútu reťazce berú cenový rozdiel ako svoj zisk. odhadujú, že jatočnej hydiny bude približne rovnako ako vlani – okolo stotisíc ton. Spotreba je však až o 30-tisíc ton vyššia. Horšie je to s produkciou slepačích vajec. Tam sa ich počet odhaduje na 772-tisíc kusov, čo je medziročne o 50-tisíc menej. Celkovo skonzumujeme ešte viac, takže sebestačnosť by pri týchto číslach bola okolo 76 percent.
5. Záporné agrosaldo
Dlhodobým tŕňom v oku ostáva pasívne agrosaldo: dovážame za oveľa viac ako vyvážame, čo potvrdila takisto zatiaľ posledná Zelená správa, ktorú schválil parlament v októbri. Z nej vyplýva negatívny rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktorý sa neustále prehlbuje. Vlani sa zhoršil o 7,7 percenta, čo je zhruba 123 miliónov eur. Dosiahol tak úroveň mínus 1,73 miliardy.
Chýbajú silnejšie synergie. „Naďalej najslabším článkom celej vertikály ostáva potravinársky spracovateľský priemysel, ktorý aj najhoršie reagoval na dôsledky koronavírusu,“pomenovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová najväčší problém tohto javu. Pokračujeme totiž vo vývoze výrobkov s nízkou pridanou hodnotou, pričom tie privezené ju majú vysokú. A z toho dôvodu je saldo záporné.
Potravinári dlhodobo poukazujú na to, že poľnohospodárstvo je podporované výraznejšie ako ich odvetvie. Investičný dlh majú na úrovni jednej miliardy. Na druhej strane, nájdeme tiež pozitívne správy. Pri niečom sme sa polepšili. Náš biznis sa rozmáhal za hranicami, keďže export zaznamenal 14,8-percentný nárast. To je o dva percentuálne body viac ako import.
6. Investičný dlh
Investičný dlh je niečo, čo napriek vyšším podporám naďalej trápi prvovýrobcov. „Riešia ho optimalizáciou nákladov, novými úvermi alebo jednoducho sú investície dočasne pozastavené vzhľadom na infláciu, energokrízu a nárast vstupov,“približuje Holéciová. Dôkazom tohto dlhu je prestarnutý vozový park, ktorý sa obmieňa len veľmi pomaly. Zatiaľ posledné údaje Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky hovoria o niekoľkoročnom poklese novoprihlásených traktorov. Vlaňajšok bol dokonca najhorší od roku 2010, keď pribudlo iba 664 traktorov, čo je medziročný pokles o tri a pol percenta.
Okrem poľnohospodárov sa musí s výzvami popasovať ministerstvo pôdohospodárstva, ktorému šéfuje Samuel Vlčan. Dnes už minister v demisii bol súčasťou kabinetu, ktorý podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory presadil viacero pozitívnych zmien. „Vysoko pozitívne hodnotíme fakt, že do odvetvia sa ministerstvu podarilo počas roka naliať nové finančné zdroje veľmi potrebné na zvýšenie slabej konkurencieschopnosti výrobcov potravín,“hovorí Holéciová. Iný názor má však Združenie mladých farmárov, podľa ktorého bolo na Vlčanovi vidieť, že je ovplyvnený názorovým prúdom potravinárov.