Česi robia fušky, my meníme šéfa
V Česku väčšina ľudí nevníma riziko straty zamestnania. Na Slovensku je toto číslo nižšie. Prieskum ukázal rozdiely medzi krajinami.
Pätina Slovákov by odišla, ak by dostala porovnateľnú ponuku so svojím aktuálnym miestom.
Tomáš Dombrovský, vedúci analýz, LMC
Bratislava – Zaplatiť náklady na život zo svojho príjmu je na Slovensku náročnejšia úloha. Minimálne v porovnaní so situáciou, akú vidíme u našich západných susedov. Oproti Čechom cítime tiež nižšiu istotu svojho pracovného miesta. Čím to je?
Česi robia fušky
Väčšina ľudí na Slovensku a v Česku má problém vyžiť zo svojej mzdy. Vyplýva to z unikátneho nadnárodného prieskumu, ktorý realizovala spoločnosť Profesia a česká spoločnosť LMC. Výsledky veľkého česko-slovenského prieskumu prichádzajú akurát v čase, keď si pripomíname 30. výročie od zániku Československa. Odpovede zamestnancov odhalili, že podmienky na Slovensku sú oproti našim západným susedom horšie.
„Slovenské čísla sú negatívnejšie. Až 70 percent respondentov tu uviedlo, že sa každý mesiac pasuje s problémami. V Česku je to 52 percent,“hovorí vedúci analýz a komunikácie spoločnosti LMC Tomáš Ervín Dombrovský.
Získané dáta zároveň ukazujú, že českí zamestnanci sú viac zvyknutí si popri hlavnom príjme ešte privyrábať inde. Aktuálne tak robí štvrtina ľudí. Na Slovensku je to pätina. Ďalších 28 percent Slovákov však uviedlo, že hoci si dnes neprivyrába, v blízkej budúcnosti to plánuje zmeniť. Dáta tak iba potvrdzujú, že aktuálna inflácia núti mnohých pristupovať nielen k šetreniu, ale aj k hľadaniu ďalších alternatívnych riešení.
Pri pomýšľaní nad stratou zamestnania sme si menej istí. Porovnávanie správania zamestnancov na Slovensku a v Česku odhalilo podobnú mieru fluktuácie. Za posledný rok zmenilo prácu 17 percent zamestnancov u nás a 14 percent v Česku.
„Výraznejšie rozdiely však vidíme pri vnímaní istoty svojho pracovného miesta. V Českej republike väčšina, teda 54 percent ľudí, nevníma žiadne riziko straty zamestnania. Na Slovensku je toto číslo výrazne nižšie a predstavuje len 44 percent,“vraví Dombrovský.
Slováci fluktuujú ľahšie
Ako sa výsledky prieskumu prejavujú v realite u nás? Nižšia istota je na Slovensku sprevádzaná vyššou ochotou meniť prácu. Až 37 percent Slovákov by bolo motivovaných odísť zo svojej súčasnej firmy, ak by im inde ponúkli vyšší plat. V Česku je to 30 percent.
„Keď je reč o nových príležitostiach, vyzerá to tak, že zamestnanci na Slovensku sú aktuálne viac otvorení zmenám. Zaujímavou informáciou tiež je, že až pätina Slovákov by odišla, ak by dostala porovnateľnú ponuku so svojím aktuálnym miestom, a až 16 percent ľudí priznáva, že si aktívne pozerá iné pracovné ponuky. V Česku vidíme nižšie čísla,“dodal Dombrovský. S Čechmi máme aj niečo spoločné. Najväčším motivátorom na zmenu práce je aj v Česku, aj na Slovensku vyšší plat. Tento dôvod uviedlo takmer 80 percent respondentov. Ide o bod, v ktorom sa zamestnanci v oboch štátoch jednoznačne zhodujú. Rozdiely môžeme pozorovať skôr v ďalších faktoroch. „Vyzerá to tak, že v Česku sú zamestnanecké benefity zásadnejším motivátorom, ako to môžeme vidieť na Slovensku. Vidíme, že výrazne viac českých pracovníkov by uvažovalo nad zmenou práce, ak by im nová firma poskytla viac voľného času, lepšie pracovné benefity či flexibilitu. Na Slovensku sa oproti Čechom zase viac ľudí zaujíma o možnosť kariérneho rastu a vybavenia k práci,“vraví hovorkyňa spoločnosti Profesia Nikola Richterová.
O koľko by musel ísť plat „hore“, aby zamestnanec zmenil firmu? Najväčšia časť ľudí v oboch krajinách sa vyjadrila, že ponuka na nové zamestnanie by v tomto prípade mala priniesť zvýšenie príjmu o 30 alebo 20 percent.
Samostatnosť
Prešli tri desaťročia, odkedy sa Slovensko vydalo na cestu samostatnosti. Veľké spoločenské zmeny boli sprevádzané aj ekonomickými posunmi. Začali sme viac zarábať, míňať aj zadlžovať sa. Pracovné pozície „budúcnosti“sú už tu, viac v nich musíme využívať svetové jazyky. Toto všetko a oveľa viac nám priniesla samostatnosť.
Ako za posledných 30 rokov zdražela cena práce? Podľa Inštitútu pre sociálnu politiku cena za prácu za sledované obdobie išla „hore“niekoľkonásobne. Vhodným indikátorom zmeny počas dlhšieho obdobia môže byť vývoj priemernej mzdy. V období od roku 1993 po rok 2021 vzrástla priemerná mesačná hrubá nominálna mzda na 6,8-násobok zo 178,5 eura na 1 211 eur. Na základe tohto vývoja Inštitút pre sociálnu politiku predpokladá, že cena práce sa za rovnaké obdobie upravila v porovnateľnom rozsahu.
Dostupné údaje zo Štatistického úradu totiž ukazujú, že aj v období od roku 2008 do roku 2020 vzrástla úplná mesačná cena práce na zamestnanca o viac ako 61 percent z 1 068 eur na 1 725 eur.
Keď už porovnáme terajšok a obdobie pred 30 rokmi, ako sme na tom boli s nezamestnanosťou? Do roku 1997 sa aplikovala iná metodika výpočtu miery nezamestnanosti, porovnávať údaje spred tohto roka preto nie je úplne vhodné. Zostaňme teda v čase po tejto hranici. Miera evidovanej nezamestnanosti bola v októbri 2022 na úrovni 5,9 percenta. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 1997 ide o pokles o 6,13 percentuálneho bodu. V októbri 1997 to bolo 12,03 percenta.
Okrem pracujúcich sa v čase, keď sme sa ako republika osamostatňovali, mali úplne inak aj vtedajší dôchodcovia. Na ilustráciu si pozrime prehľad o priemernej mesačnej výške vyplácaných starobných dôchodkov od roku 1993. V tom roku bola jeho výška 2 532 korún. Hranicu štyritisíc prekonal až v roku 1997. Do nového milénia v roku 200 vstúpil dôchodca s priemerným starobným dôchodkom vo výške 5 382 korún.
Hoci v roku 2023 budeme sláviť tri dekády samostatnosti Slovenska, veľký míľnik ilustrujú aj ukazovatele pred a po Nežnej revolúcii v roku 1989. Analytici Národnej banky Slovenska sa na posun pozreli z čisto ekonomického hľadiska. Životná úroveň sa skoro zdvojnásobila, reálne mzdy stúpli o štvrtinu, väčšina tovarov je dostupnejšia a žijeme o päť až sedem rokov dlhšie. Stačí to, aby sa naplnili očakávania, ktoré sme mali?
„Sme bohatší. Priemerná reálna mzda stúpla o viac ako štvrtinu, pričom reálny HDP na osobu aj reálna spotreba domácností sa skoro zdvojnásobili,“píšu analytici. Pred revolúciou bola spotreba domácností vzhľadom na mzdy nízka pre nedostatok spotrebného tovaru, často nebolo čo kúpiť. Teraz je to naopak, domácnosti majú aj iné príjmy ako iba z miezd. Peniaze prichádzajú aj zo živností, z podnikania či majetku.
„Reálna úroveň priemernej mzdy dosiahla predrevolučnú úroveň v roku 2006, kým priemernému dôchodku to trvalo do roku 2009,“analyzuje NBS.
V porovnaní s minulosťou žijeme tiež dlhšie a zdravšie. Očakávaná dĺžka života mužov sa zvýšila o sedem rokov a žien o päť rokov. Ráta sa s tým, že bude rásť ďalej. Z priemerného príjmu si môžeme dovoliť viac z prevažnej väčšiny tovarov a služieb než v minulosti. „Napríklad v roku 2018 sa z priemernej čistej mesačnej mzdy dalo kúpiť šesť vysávačov, kým v roku 1989 iba dva. Alebo na Škodu Favorit 136L sme v roku 1989 potrebovali 31 výplat, kým v roku 2018 stačí na Škodu Fabiu 1,0 TSI iba 15 čistých platov,“píšu analytici.
Nové odvetvia
Z dnešného pohľadu je ťažké predstaviť si to, no pred tridsiatimi rokmi sme o niektorých aktuálnych pracovných pozíciách ani len netušili. Dokonca neexistovali ani celé odvetvia.
„Takýchto pozícií je veľmi veľa. Trh práce sa mení neustále. Dnes už napríklad vyzerajú úplne inak marketingové oddelenia. Tu vidíme veľkú orientáciu na digitálny marketing,“hovorí PR manažérka spoločnosti Profesia Nikola Richterová.
Vznikli tak pozície ako social media špecialista, PPC špecialista, ale treba povedať, že aj obyčajní marketéri dnes už, samozrejme, pracujú inak.
Okrem toho dnes vidíme viac pracovných ponúk v IT. Aktuálne ide o tretie najrozsiahlejšie odvetvie. Avšak aj prvé a druhé najrozšírenejšie odvetvie dnes vyzerajú inak ako predtým. V obchode dnes vidíme veľké zameranie na online predaj. Tu vznikli ďalšie nové pracovné pozície ako správca internetového obchodu. Odlišné pozície dnes vidíme aj vo výrobe, kde sa často menia požiadavky na zamestnancov a vyžadujú sa technologickejšie znalosti. Toto však dnes už platí o takmer všetkých pozíciách.
Zmenili sa tiež administratívne pozície, dnes si už pri takomto druhu práce absolútne nevieme predstaviť, že by nastúpil niekto, kto neovláda základné administratívne programy v počítači. Toto všetko sú príklady, ktoré sa zamestnanci často naučili prirodzene vplyvom času, vplyvom nových technológií, a teda vplyvom nových postupov v práci.
Zmenil sa aj celý systém najímania zamestnancov. Dnes je oveľa jednoduchšie zamestnať človeka.
Nábor nových ľudí vyzerá úplne inak. Kedysi išlo o omnoho plánovanejšiu záležitosť. Inzeráty sa často uverejňovali v tlači a reakcie uchádzačov prichádzali poštou. Samotný portál Profesia vznikol až v roku 1997. Teraz už platí, že firmy majú k dispozícii omnoho viac dát. Svoje pracovné ponuky vedia cieliť na konkrétnu skupinu ľudí. Informáciu o tom, či je ponuka práce pre ľudí zaujímavá, dostávajú prakticky hneď.
Kedysi to bolo tak, že ak firmy uverejnili inzerát práce, ktorý bol nezrozumiteľný, alebo teda boli požiadavky príliš vysoké, dozvedeli sa to až neskôr. Prípadné zmeny boli taktiež veľmi zložité. Dnes už vedia firmy reagovať ihneď. Sme svedkami toho, ako firmy menia pracovné inzeráty, menia tam ponúkané mzdy. Pracovné ponuky sú taktiež omnoho konkrétnejšie. Firmy píšu o svojich firemných hodnotách, benefitoch, pracovnej náplni. Často ide o komplexné informácie. Kedysi vyzerali informácie o voľných miestach inak, boli to heslovité frázy, ktoré využívali skôr úradnícky jazyk. Životopisy uchádzačov zasa museli spĺňať presné normy. Oproti tomu sa dnes viac dostáva do popredia individualita.
V neposlednom rade je čoraz dôležitejší cudzí jazyk, respektíve priamo angličtina.