Kam až stúpnu úroky v roku 2023?
Menová politika zohráva kľúčovú rolu vo vývoji cien jednotlivých tried aktív, a preto je investične aj spotrebiteľsky veľmi dôležitá.
Hoci americká inflácia v novembri zmiernila tempo svojho rastu už piaty mesiac za sebou, ani novembrových 7,1 percenta nebolo dosť na to, aby sa bezprecedentne prudké zvyšovanie úrokových sadzieb v Amerike a vo svete skončilo. Americké akciové trhy sa desať dní pred Vianocami nadýchli k divokej rely v nádeji, že sa najdynamickejšie priškrcovanie opaskov menovej politiky v novodobej histórii skončí, no optimistické očakávania sa ukázali ako márne a zisky špekulantov krátkodobé. Americký Fed, ECB, ale aj Švajčiarska národná banka a Bank of England napli svaly a v priebehu dvoch obchodných dní zvýšili protiinflačný múr o ďalší rad úrokových vlnolamov. Tak ako po väčšinu roka 2022 to bol americký Fed, čo v boji s démonom inflácie zavelil do útoku a ostatné centrálne banky vyspelej časti sveta nasledovali. Zatiaľ čo ostatné významné centrálne banky tento týždeň mierne zmenili svoj postoj, Európska centrálna banka sa rozhodla pre jastrabí obrat. Teraz sa zdá, že ECB bude na vianočnú večeru požierať holubice.
Menová politika vo svete zohráva kľúčovú rolu vo vývoji cien jednotlivých tried aktív, a preto je z investičného, ale aj zo spotrebiteľského hľadiska mimoriadne dôležitá. Rastúce úrokové sadzby majú vplyv nielen na cenu peňazí, za ktorú si obyvateľstvo, domácnosti a firmy požičiavajú od komerčných bánk, ale aj na výnosy dlhových cenných papierov. Tie s rastúcimi referenčnými úrokovými sadzbami stúpajú a ich ceny, ktoré sú ich inverznou funkciou, naopak, klesajú. Investičné a penzijné fondy, ktorých väčšiu časť majetku tvoria dlhopisy, sú nútené preceniť majetok vo svojej držbe negatívne.
Hoci priamočiarym výsledkom rastúcich cien sú vyššie tržby obchodných spoločností, príliš vysoká inflácia, ktorej sme vo svete svedkami, je pre akciové trhy negatívna. Vyššie úročenie spomaľuje obeh peňazí v ekonomike a znižuje voľne dostupné disponibilné zdroje. Politika centrálnych bánk je navyše nastavená tak, že predtým, ako začali úrokové sadzby zvyšovať, najprv ukončili všetky možné druhy podporných programov kvantitatívneho uvoľňovania, čím sa prílev voľných peňazí do ekonomiky a na finančné trhy zastavil.
Čo svet čaká v roku 2023 po bezprecedentnom zdražení peňazí naprieč vyspelými krajinami Západu? Kam sa až úrokové sadzby vyšplhajú? Scenárov je viacero, no ten centrálny naznačuje, že sme vrchol či pivot, ako ho najnovšie finančné trhy nazývajú, ešte nedosiahli.
Vyšším dolárovým úrokom nik neujde
Americkú ekonomiku v druhej polovici roka navzdory predpokladom výrazne vyšších cien spomalenie na trhu práce nezasiahlo. Počet novovytvorených pracovných miest klesol zo 440-tisíc priemerne za mesiac prvého polroka na 329-tisíc za mesiac od júla do novembra, ale to sú stále veľmi silné čísla. Mzdy naďalej rastú a domácnosti naďalej míňajú peniaze na spotrebu, čo udržuje hospodársky rast.
Po štyroch za sebou idúcich zvýšeniach základnej úrokovej sadzby Fedu o 75 bázických bodov bolo decembrové zmiernenie dynamiky menového priškrtenia na pol percenta vítanou, aj keď dlhodobo avizovanou zmenou.
Lenže šéf americkej centrálnej banky Jerome Powell jasne naznačil, že s nutnou dávkou pribrzdenia ešte neskončil a vo zvyšovaní úrokov bude pokračovať „primeraným“spôsobom. Ak je projekcia členov Výboru pre operácie na voľnom trhu hlavným indikátorom, tak podľa aktualizovanej prognózy by mala úroková sadzba pre obchody komerčných bánk s Fedom na konci roka 2023 dosiahnuť 5,1 percenta a až v roku 2024 4,1 percenta. V porovnaní so septembrom je to posun na rok 2023 o pol percenta vyššie.
Hoci americká inflácia v októbri a novembri príjemne prekvapila, optimizmus trhov bol zrejme predčasný. Fed sa zjavne k otočke či pivote, ako sa to najnovšie v hantírke centrálnych bankárov volá, nehodlá odhodlať.
Infačné prognózy Fed opakovane revidoval smerom nahor. No hlavným ukazovateľom rastu cien pre Fed nie je celková ani jadrová inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien, ale jadrový index osobných spotrebiteľských výdavkov. A ten napríklad meria pokles cien jazdených automobilov či niektorých položiek zdravotnej starostlivosti inak, a preto jeho pokles nebude taký dynamický ako v prípade celkovej či jadrovej inflácie. Jadrový index osobných spotrebiteľských výdavkov však Fed na rok 2023 zvýšil na 3,5 percenta napriek tomu, že Fed v budúcom roku predpokladá pokles ekonomickej aktivity, pričom ekonomika v období od štvrtého štvrťroka 2022 do štvrtého štvrťroka 2023 stúpne len o pol percenta ročne. Vzhľadom na spomalenie rastu je „jastrabia“ rétorika prekvapivá, no pravdepodobne vyplýva z obáv, že nedávny pokles výnosov vládnych dlhopisov a oslabenie dolára spolu so znížením úverových spreadov beztak zlepšujú finančnú kondíciu americkej ekonomiky. Hlavným nepriateľom ostáva inflácia, a preto v roku 2023 zrejme žiadnu otočku vo vývoji úrokových sadzieb neuvidíme, a to ani v prípade miernej krátkodobej recesie. Trojnásobné zvýšenie úrokových sadzieb o štvrť percenta je centrálnym scenárom roku 2023. Podľa čínskeho zverokruhu to bude rok Zajaca, no kladivu vyšších dolárových úrokov neujdú ani investori so zajačími úmyslami.
Nečakane jastrabia ECB
Hoci sa spáči v ECB zobudili spomedzi hlavných centrálnych bánk relatívne neskoro, dynamika a vehemencia, s akou sa pustili do boja s trojhlavým drakom inflácie, je obdivuhodná. Inflačnú hlavu energií menovou politikou nemajú ako zasiahnuť, dokonca ani tú, ktorá zahrnuje ceny potravín. Jedinou hlavou, s ktorej plameňmi môže zabojovať, je inflačné jadro určené spotrebiteľským dopytom, ktorý môžu zvýšením úrokových sadzieb znížiť. Napriek tomu sa nemožno nečudovať tomu, ako mohli guvernéri hospodársky takej rôznorodej, a pritom spoločnou euromenou do jednej košele zviazanej eurozóny, tak dlho nevidieť to inflačné cunami, čo sa už na začiatku roka zdvíhalo na obzore do výšin.
Svojím spôsobom sa stali obeťou svojej vlastnej skostnatenosti a neohybnosti, pretože najprv museli ukončiť intervenčné programy nákupov cenných papierov a až potom mohli pristúpiť k plnokrvnému zvyšovaniu úrokových sadzieb. No keď to raz prišlo, rúbal sa les. Od júla do decembra ECB zvýšila úrokové sadzby z úrovne –0,5 percenta na rovné dve percentá a prezidentka ECB sa opakovane na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov vyjadrila, že ďalšie minimálne dve, ak nie tri kolá zvyšovania úrokových sadzieb sú na programe roku 2023. Hoci hospodárstvo eurozóny je zo všetkých veľkých ekonomík pravdepodobne stále najviac postihnuté súčasnými cenami energií a trenicami v subdodávateľských reťazcoch, ECB sa zdá spomedzi centrálnych bánk vyspelého sveta asi najviac odhodlaná s infláciou zabojovať za každú cenu.
Po decembrovom zasadaní je jasné, že ECB v prvom štvrťroku budúceho roka zvýši úrokové sadzby o ďalších 100 bázických bodov. Posledné zvýšenie o 50 bázických bodov možno príde na rad v druhom štvrťroku, no len čas ukáže, či to potom bola alebo nebola politická chyba. V každom prípade časy, keď mali v ECB vplyv holubice, sú definitívne preč. Pomer jastrabov a holubíc sa v banke sídliacej nad riekou Mohan zmenil dramaticky v prospech dravcov. Dokonca tak, že ECB bude na vianočnú večeru požierať holubice.
Stará dáma z Treadneedle Street nespí na vavrínoch
Bank of England len dve hodiny pred ECB zvýšila úrokové sadzby o 50 bázických bodov na 3,5 percenta, čo je najvyššia úroveň za posledných 14 rokov. Zároveň banka upozornila, že ďalšie priškrtenie menovej politiky ešte príde. Napriek tomu, že je Stará dáma z Treadneedle Street odhodlaná v boji proti démonovi inflácie aj naďalej bojovať zvyšovaním úrokových sadzieb, vnútri Výboru pre menovú politiku sa objavil názorový rozkol. Len šiesti z deväťčlenného výboru hlasovali za zvýšenie o pol percenta, dve externé členky Výboru – Swati Dhingraová a Silvana Tenreyrová – hlasovali za ponechanie základnej sadzby v ekonomike na nezmenenej úrovni a ďalšia externá členka Výboru Cathine Mannová bola za agresívnejšie zvýšenie úrokov.
Bank of England tak zvýšila úrokové sadzby na každom z posledných deviatich zasadnutí, čo predstavuje najagresívnejšie priškrtenie menovej politiky od zisku nezávislosti centrálnej banky v roku 1989. Väčšina členov Výboru si myslí, že úrokové sadzby budú musieť stúpnuť na vyššie úrovne, no odmietli špecifikovať, či to bude vyššie, ako sú nastavené očakávania trhu. Ten predpokladá, že vrchol britských sadzieb bude niekde okolo úrovne 4,5 percenta v lete budúceho roka.
Aj Švajčiari nabrúsili sekery
Švajčiarska centrálna banka má vzhľadom na rozdielnu štruktúru ekonomiky a dlhodobo silný švajčiarsky frank v porovnaní s inými centrálnymi bankami vyspelej časti sveta iné problémy. Inflácia v krajine helvétskeho kríža stúpla medziročne v októbri 2022 o rovné tri percentá, čo je v porovnaní s eurozónou, ktorá alpskú krajinu obklopuje, menej než tretinová úroveň.
No v decembri Švajčiarska národná banka v súlade s očakávaniami zvýšila svoju kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov, čím celkové sprísnenie menovej politiky dosiahlo v tomto roku celkovo 175 bázických bodov. Navyše revízia strednodobých inflačných prognóz smerom nahor signalizuje ďalšie zvýšenie sadzieb v marci 2023. Prezident banky Thomas Jordan potvrdil, že SNB v posledných mesiacoch intervenovala na devízových trhoch, no údajne to nemá nič spoločné s tým, že by Švajčiarska národná banka chcela znížiť svoje devízové rezervy z dôvodu zvýšenia finančnej stability. Jordan potvrdil, že silnejší švajčiarsky frank pomohol zastabilizovať domácu infláciu tým, že ju krajina nedovážala prostredníctvom kurzu zo zahraničia.
To všetko je v súlade s politikou udržiavania kurzovej stability švajčiarskeho franku. Na dosiahnutie tohto cieľa – a vzhľadom na to, že švajčiarska inflácia je podstatne nižšia ako inflácia v zahraničí – potrebuje, aby sa frank nominálne posilňoval, pričom centrálna banka potvrdila, že frank sa v tomto roku zhodnotil o štyri percentá. Za predpokladu, že sa inflačný spread medzi Švajčiarskom a jeho obchodnými partnermi okamžite nezníži, predpokladáme, že pre Švajčiarsku centrálnu banku bude v roku 2023 trend mierneho zhodnocovania franku želaným javom. Otázne je, akými kanálmi k tomu dôjde. Nedávny prudký pokles kurzu dolára oproti franku znížil tlak na úpravu kurzu prostredníctvom eura. Ak sa bude dolár v prvom štvrťroku 2023 posilňovať, potom musieť kurz eura oproti franku klesnúť aj za cenu devízovej intervencie.
Po decembrovom zasadaní je jasné, že ECB v prvom štvrťroku budúceho roka zvýši úrokové sadzby o ďalších 100 bázických bodov.
Japonské status quo
Jedinou hlavnou centrálnou bankou vyspelého sveta, ktorá tvrdohlavo odmieta zmenu kurzu menovej politiky, je Japonsko. S infláciou na troch percentách je Bank of Japan spokojná a len mierne nad úrovňou cieľa. Aj keď sa na jar 2023 vymení guvernér Bank of Japan, zrejme to žiadnu dramatickú zmenu menovej politiky neprinesie. Haruhiko Kuroda zanechal v banke silnú pečať extrémne uvoľnenej politiky aj za cenu toho, že kurz japonského jenu na prelome októbra a novembra ratoval na 30-ročných minimách oproti doláru spoločnými intervenciami s ministerstvom financií. V krajine vychádzajúceho slnka sa kurz menovej politiky v roku 2023 nezmení.