Vianočné omyly

Keď sme raz v redakcii zbierali redakčné tipy na vianočné filmy, odporúčal som menej známu, ale milú francúzsku komédiu s názvom Krajina, odkiaľ prichádzam. Keďže ide o starší film, uviedol som, že je ešte čiernobiely. Svoj omyl som si uvedomil až neskôr, keď som si snímku znovu pozrel. Základné pravidlo novinára pritom hovorí, že informácie si treba overovať. Spoľahol som sa iba na pamäť. Bola to chyba, aj keď som škodu nespôsobil.

Skreslenia, ktoré nám náš mozog prináša, ovplyvňujú aj voľby. Pre spomienkový optimizmus rastie podpora strán, ktoré sa odvolávajú na komunizmus či nacistický slovenský štát. Vďaka potvrdzovaciemu predsudku radi a často veríme aj populistom, ktorí sľubujú, aké ľahké je, aby bolo dobre. Lebo tomu chceme veriť.

Za seba priznám aj ďalšiu chybu. Ešte pred zverejnením dohody o rozpočte som predpokladal, že Matovič, nahnevaný na Sulíka, bude radšej hľadať podporu u červeno-hnedej opozície aj za cenu ďalšieho zvyšovania výdavkov. Som rád, že som sa mýlil, kompromis je z hľadiska verejných financií prijateľnejší. Hoci výhrad by sme stále našli viac vrátane toho, že výdavkové limity sú zatiaľ iba formálne.

Matovič nútene ustúpil, tvrdí, že chce, aby 5,4 milióna ľudí prestalo byť „rukojemníkmi ľudí, pre ktorých ľudia sú len čísla v Exceli“. Odchádzajúci minister financií by všal mal vedieť, že Excel je sofistikovanejšia kalkulačka a ľudia by mali byť číslami v profesionálnejších programoch. Môj novoročný záväzok je viac opierať svoje texty o dáta a želanie je, aby sa viac na analýzy ako na vlastné pocity spoliehali aj politici, ktorých výkon stojí za všetky (naše) peniaze.