Vírusy by sme mali spoznať a využívať, hovorí český expert
Čím to je, že sa v posledných rokoch šíria vírusové ochorenia rýchlejšie než predtým? Máme sa báť? „Riziká síce objektívne rastú, ale vírusy pre nás predstavujú aj veľký potenciál,“hovorí v rozhovore český virológ Jiří Černý.
Je pre vás virológov koronavírus ešte téma s veľkým T, alebo už takzvane vyprchala a vy teraz s väčším záujmom sledujete iné vírusy?
Kým tu s nami bude koronavírus aspoň v tej miere, v akej tu bol v lete a v akej je tu aj teraz, zostane pre nás témou s veľkým T. Avšak do budúcnosti to nemôže byť jediná téma. Musíme si uvedomiť, že tu máme ešte ďalšiu vírusovú pandémiu, ktorá trvá posledných 40 rokov, a to pandémiu AIDS, spôsobenú vírusom HIV, ktorá je horúcou témou najmä v krajinách subsaharskej Afriky. Okrem toho tu však máme aj veľké množstvo ďalších najrôznejších vírusov, ktoré sú z medicínskeho či biologického hľadiska nemenej dôležité. Takým evergreenom medzi virológmi vždy bola a bude chrípka.
V posledných mesiacoch sa veľa hovorí o opičích kiahňach či o krymsko-konžskej hemoragickej horúčke. Prečo teraz pribúdajú vírusové infekcie?
Tú situáciu má na svedomí niekoľko faktorov. Po prvé, atmosféra v spoločnosti je, samozrejme, po pandémii ochorenia covidu-19 pomerne napätá, a tak aj pozornosť médií je pochopiteľne väčšia než v minulosti. Druhá vec je, že za posledných pár desiatok rokov sme vyvinuli obrovské množstvo nástrojov, ktoré nám umožňujú vírusy sledovať v reálnom čase. Vieme veľmi rýchlo sekvenovať ich genómy a vírusy detegovať priamo v ich prostredí. Vďaka tomu dnes pri značnom množstve epidémií, ktoré by sme predtým prehliadli či úmrtie na ne zaradili do škatuľky „nevyjasnené“, dokážeme určiť vinníka, teda ukázať na konkrétny vírus.
Po tretie potom zohráva úlohu aj to, že sme zhruba od konca druhej svetovej vojny svedkami skutočne veľkej zmeny vo fungovaní sveta. Počet ľudí extrémne narastá a oveľa viac cestujú. Dostávajú sa tak do nových prostredí a izolovaných komunít, kde voľne cirkulovalo mnoho vírusov, ktoré sme doteraz nepoznali. Vďaka cestovaniu s nimi teraz prichádzame oveľa viac a rýchlejšie do styku.
To, čo pozorujeme dnes, je súhra všetkých týchto troch okolností.
Niektorí ľudia ten súčasný vývoj, či už pandémiu koronavírusu, alebo šírenie ďalších vírusových infekcií, hodnotia až trochu apokalypticky, iní tieto riziká popierajú alebo bagatelizujú. Aký je triezvy pohľad vás ako virológa?
Situácia nie je ružová, ale v žiadnom prípade ani úplne tragická. Na jednej strane síce objektívne rastú riziká vírusových infekcií, ale na strane druhej máme nástroje na ich zvládanie, aké sme pred pár desiatkami rokov nemali. Či už ide o spomínanú rýchlu detekciu vírusov v ich prirodzenom prostredí, alebo sú to zbrane v podobe vakcín a liečiv.
Virológovia majú dnes možnosť skúmať vírusy v ich bežnom prostredí. To je, mimochodom, priamo vaša parketa. Akému vírusu sa „venujete“teraz?
So svojou doktorandkou pracujem na výskume vírusu krymsko-konžskej hemoragickej horúčky. Tento patogén sa objavuje v poslednom čase pomerne často v juhovýchodnej Európe, hlavne na Balkánskom polostrove a na Ukrajine. Je tu teda pomerne veľký potenciál, že sa môže časom šíriť Európou ďalej na sever.
Najväčšou novinkou je asi výskum takzvaných jingmenvírusov, ktoré boli objavené len nedávno. Zhruba pred tromi rokmi sa ukázalo, že sú schopné infikovať aj človeka a spôsobiť mu horúčkovité ochorenie. Zatiaľ nevieme, nakoľko tieto vírusy predstavujú hrozbu ani ako veľmi sú rozšírené na planéte, chceme sa zaoberať jedným z týchto vírusov, ktorý sa nazýva Alongshan a bol prvýkrát opísaný v Číne.
Ktorých by sme sa báť mali?
Tých, ktoré sa šíria medzi ľuďmi a šíria sa efektívne, teda napríklad kvapôčkovou infekciou. Z hľadiska vzniku pandémie je stále najväčšou hrozbou chrípka. Ďalším pravdepodobným strašiakom sú pre ľudstvo osýpky – v prípade, že sa prestaneme očkovať. Ale hrozbou môže byť aj nejaký ďalší vírus, o ktorého existencii teraz ani nemusíme vedieť. Závažné sú napríklad také vírusy, ktoré môžu spôsobovať ochorenie s dlhým časom latencie – nakazíte sa, ale choroba u vás prepukne až po mnohých rokoch.
A čo my ľudia, profitujeme z existencie istých vírusov?
Samozrejme. Existujú totiž vírusy, ktoré sú pre nás benígne, teda neškodné, a my ich už veľmi dlho vieme používať ako vakcíny proti iným, ktoré sú pre nás smrteľne nebezpečné. Typickým príkladom sú pravé kiahne, tie sa nám podarilo využitím vírusu kravských kiahní zlikvidovať. V 18. storočí si britský lekár Edward Jenner všimol, že
KTO je RNDR. jiří
ČERNÝ, PH.D.?
Virológ z Fakulty tropického poľnohospodárstva českej poľnohospodárskej univerzity v prahe. Je koordinátorom centra infekčných chorôb zvierat, medzifakultného výskumného centra na ČZU v prahe, združujúceho laboratóriá študujúce pôvodcov infekčných chorôb zvierat, zaoberajúce sa predchádzaním týmto
ochoreniam. dojičky kráv, ktoré prišli do styku s kravskými kiahňami, sú odolné proti tým pravým.
Ďalším príkladom môžu byť bakteriofágy, teda vírusy infikujúce a zabíjajúce baktérie. Jedným z cieľov výskumu na bakteriofágoch je snaha vyvinúť také, ktoré by boli schopné zabíjať ľudské patogénne baktérie, predovšetkým tie, ktoré sú rezistentné proti antibiotikám.
Takže raz by vírusy mohli vyriešiť problém medicíny, teda rastúcu odolnosť baktérií proti antibiotikám?
Áno, vízia je taká, že ak by sa nedarilo nejakého pacienta vyliečiť z infekcie práve z toho dôvodu, že by bol napadnutý baktériami odolnými proti dostupným antibiotikám, vložili by sme doňho špeciálne vyvinuté bakteriofágy, ktoré by odolné baktérie zlikvidovali, a zbavili by sme ho tak infekcie.
Výskum v tejto oblasti prebieha už pomerne dlho, určité pokroky tam sú, ale od bežného využitia v praxi je to ešte relatívne ďaleko. Mimochodom, aj z evolučného hľadiska mali pre nás ako pre ľudstvo vírusy nezanedbateľnú úlohu. Vďačíme im za to, že tu vlastne vôbec sme.
A nebudú to práve vírusy, čo raz ľudstvo vyhubí?
Skutočne existujú dôkazy o tom, že kozmopolitné druhy organizmov vyhynuli najčastejšie z toho dôvodu, že sa na ne špecializoval nejaký patogén. Nemusel to však byť nutne vírus, pokojne to mohla byť aj nejaká parazitická baktéria. Avšak už dnes využívame niektoré druhy vakcín, ktoré sú založené na vírusoch, ktoré sme modifikovali, čiže upravili.
Sú to napríklad aj niektoré vakcíny proti ochoreniu covid-19, ktoré využívajú upravenú verziu adenovírusov na vytvorenie imunity proti SARS-COV-2, vírusu, ktorý koronavírusové ochorenie spôsobuje, a to tak, že vženú do organizmu proteín vírusu SARS-COV-2 práve na povrchu pre človeka neškodných adenovírusov, a zoznámia tak náš imunitný systém s týmto patogénom.
Na podobnom princípe fungujú aj vakcíny proti ebole. Vírusy pre nás predstavujú veľký potenciál nielen v zdravotníctve, ale aj v biotechnológiách, pretože vďaka nim dokážeme vyrábať geneticky modifikované baktérie alebo rastliny, ktoré nám potom môžu produkovať dôležité chemické látky, a to oveľa lacnejšie a s oveľa menšou ekologickou záťažou, než keby sme ich vyrábali organickou syntézou, teda bežnou chemickou cestou. Sme tak napríklad schopní pripraviť také rastliny, ktoré budú vo veľkom množstve produkovať rôzne antimikrobiálne proteíny alebo vakcíny.
Vírusy síce znamenajú istú hrozbu, no pokiaľ im porozumieme a usmerníme ich, stanú sa pre nás
výhodou.
médiá a stratégie