Heger podobný Ficovi

Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda a Robert Fico. Trojicu expremiérov spája so súčasným (povereným) šéfom exekutívy Eduardom Hegeom netradičná zhoda. Každý z nich odmietal predčasné voľby.

„Zatiaľ je nás 73, takže sa potrápme,“to nie je citát z tohtoročnej jesene, ale zhodnotenie Dzurindu z roku 2005, keď sa mu rozpadla koalícia. O niekoľko mesiacov neskôr líder SDKÚ na skorší termín prikývol. „Prezident sa týmto vyhlásením hlási k opozícii, ktorá hovorí o potrebe prevratu... Ak má dôjsť k zmenám vo vláde, budú výsledkom dohody koaličných partnerov,“odmietal predčasné voľby Fico. Námestia vtedy zaplnili masy, ktoré znepokojila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny. O niekoľko týždňov neskôr Fica nahradil Peter Pellegrini. Podobne skrátenie odmietal aj Heger. Najskôr v septembri pri rozpade koaličného štvorlístka, potom v decembri po vyslovení nedôvery vláde. Zabudol, že pred štyrmi rokmi o to v opozičnom OĽANO žiadal. Pri predčasných voľbách nejde iba o to, kto bude vládnuť, ale aj o významné sumy. Ak by sa hlasovanie uskutočnilo v júni, Hegerovo domovské hnutie by do štátnej kasy vrátilo vyše 2,2 milióna eur.

Predčasné voľby nie sú strašiakom, ako sa nám snažia Heger s Matovičom vykresliť. Sú šancou zvoliť si nielen „opozičných“politikov, ale aj nových lídrov a rozhádaných „poslať na striedačku“. Tváre Obyčajných ľudí, ktoré kedysi stáli v čele protestov, akoby zabudli, že o budúcnosti demokratickej krajiny majú rozhodovať voliči. Nie stranícke centrály a zákulisné obchody.