Výdavkové limity sa stávajú skutočnosťou
Úspešnému schváleniu štátneho rozpočtu na rok 2023 predchádzali dopoludnia 22. decembra 2022 dve významné hlasovania. Prvým sa schválila novela rozpočtových pravidiel, ktorá dáva vláde nevyhnutný manévrovací priestor vo verejných financiách v časoch mimoriadnych okolností, aké si pamätáme aj z ostatných troch rokov. Tým druhým sa do predloženého rozpočtu zahrnuli výdavkové limity, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala na základe metodiky, na ktorej sa dohodla spolu s ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Napriek istým politickým prieťahom počas uplynulých mesiacov ohľadne praktickej implementácie výdavkových limitov sa nám túto zásadnú rozpočtovú reformu teda podarilo uviesť do života. Bez preháňania treba zdôrazniť, že ide o najzásadnejšiu rozpočtovú reformu za ostatné tri desaťročia. Okrem zavedenia mechanizmu pre zodpovednejšie rozpočtovanie zároveň napĺňame náš záväzok z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ako aj vlastný cieľ z uplynulých dvoch programových vyhlásení vlády.
V ostatných týždňoch sa nám nakoniec podarilo dosiahnuť dohodu s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť na metodike pre výpočet výdavkových limitov. Na tú sa odvolával na jar schválený zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý zaviedol výdavkové limity.
Hoci s týmto nástrojom sa akademicky počítalo už pri schválení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (takzvanej dlhovej brzdy) v roku 2011, vlády Smeru ho desaťročie odkopávali ako povestnú plechovku na ulici. Naša vláda ju zodvihla, zaradila medzi programové priority, ako aj medzi míľniky plánu obnovy, a nakoniec aj presadila. Predchádzali tomu vyše dva roky technických rokovaní na úrovni ekonomických expertov všetkých koaličných strán a konzultácií s odborníkmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Túto historickú reformu budú rozhodne pozitívne vnímať aj finančné trhy, pre ktoré je dôležité, aby fiškálna politika bola kredibilná. Práve výdavkové stropy ukotvujú rozpočtovú disciplínu. Naša reforma je zároveň inšpiráciou a príkladom pre celú Európsku úniu v rámci prebiehajúceho procesu revízie fiškálnych pravidiel.
Hoci od pôvodného zámeru zaviesť výdavkové stropy priamo do ústavného zákona sa nakoniec ustúpilo, je dobré si pripomenúť, že tak pri marcovom hlasovaní (95 hlasov), ako aj pri tom predvianočnom (93 hlasov) sa priamo v pléne parlamentu ukázalo, že zmysel pre rozpočtovú disciplínu a zodpovednosť má pri doterajšej vláde podporu ústavnej väčšiny.
Zavedenie výdavkových
stropov je najzásadnejšou rozpočtovou reformou za
ostatné desaťročia.