Čo hýbalo svetovým dianím v roku 2022
Vojny, voľby, ekonomické problémy či úmrtia osobností rámcovali končiaci sa rok 2022. Prečítajte si súhrn toho najdôležitejšieho, čo planéte prinieslo uplynulých 12 mesiacov.
Bratislava – Krvavé nepokoje v Kazachstane, voľby kongresmanov a guvernérov v Spojených štátoch či napätie okolo Taiwanu. Úmrtie osobností, medzi nimi napríklad dlhoročnej britskej kráľovnej Alžbety II., sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova alebo japonského expremiéra Šinzóa Abeho. Ale v prvom rade ruská invázia na Ukrajinu, ktorá zásadne mení globálne politické, vojenské i ekonomické siločiary. Rok 2022 nebol ani zďaleka taký pokojný, ako si po pandémii želali mnohí obyvatelia planéty Zem.
Ak by išlo o bezprecedentný útok, Spojené štáty by bránili
Taiwan.
Ostrý štart v Strednej Ázii
Hneď v jeho úvode sa otriasala v základoch Stredná Ázia – konkrétne jej najrozľahlejšia republika Kazachstan. Pôvodné protesty proti prudkému zvyšovaniu cien plynu rýchlo prerástli do masových násilných nepokojov najmä v bývalej kazašskej metropole Alma Ata a ďalších mestách na juhu krajiny. Piateho januára vyhlásil prezident Kassym- Žomart Tokajev výnimočný stav. V uliciach sa rozhoreli boje, z ktorých podpory vláda neskôr obvinila teroristické skupiny v zahraničí. Nepokoje si vyžiadali viac ako dve stovky mŕtvych. Ukončiť ich pomohol až zásah vojsk Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti na čele s Ruskom.
Kazachstan prijal po týchto udalostiach celú sériu reforiem, ktoré trvali celý rok a naďalej pokračujú. V júni sa konalo prvé celonárodné referendum o ústavných zmenách v histórii nezávislej krajiny. Výrazne sa obmedzili právomoci prezidenta a posilnila sa úloha politickej opozície. Taktiež bola zásadným spôsobom odstrihnutá od moci a bohatstva skupina okolo bývalého prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Krajina sa výrazne odpútala od Ruska a nasmerovala svoju zahraničnú politiku multivektorovým smerom. Jej cieľom sú vyvážené vzťahy so všetkými hlavnými hráčmi v regióne – Ruskom a Čínou, ako aj Európskou úniou a USA. Takisto sa v rámci zmien a oslabenia vplyvu Nazarbajeva hlavné mesto Nursultan vrátilo v septembri k svojmu prechádzajúcemu názvu Astana.
Ruská invázia na Ukrajinu
Dianie v postsovietskom priestore však od februára pútalo pozornosť najmä vďaka jeho najsilnejšiemu aktérovi – Rusku. Už na prelome rokov znepokojovali svetových lídrov satelitné snímky, ktoré ukazovali masívne zhromažďovanie ruských vojakov okolo ukrajinských hraníc. V polovici februára sa ich počet odhadoval na 200-tisíc. Ruský prezident Vladimir Putin ubezpečoval, že vojnu nechystá a ide len o súčasť spoločných cvičení s Bieloruskom. Naopak, z eskalácie napätia obviňoval Kyjev a Západ. Šéf Bieleho domu Joe Biden napriek tomu na základe správ amerických spravodajských služieb upozorňoval na zvyšujúce sa riziko vypuknutia ostrého vojenského konfliktu.
Krátko po skončení zimných olympijských hier v čínskom Pekingu – v skorých ranných hodinách 24. februára – sa napokon do sveta rozniesla správa, že ruská armáda podnikla na viacerých frontoch masívnu inváziu na Ukrajinu. Ako sa neskôr ukázalo, prvotným cieľom bolo dobyť v priebehu pár dní Kyjev. Ukrajinci na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským však prejavili nebývalý odpor. Napriek sústavnému ruskému bombardovaniu obývaných štvrtí i popravám civilistov v okupovaných mestách a obciach sa im postupne podarilo priebeh vojny otočiť – i vďaka dodávkam zbraní zo Západu. Dnes sa bojuje najmä o Donbas a o južné oblasti Ukrajiny, ktoré Rusko prostredníctvom ilegálneho referenda formálne anektovalo. To, že Putinovi vôbec nejde vojna podľa plánu, dokazuje i fakt, že v septembri pristúpil k čiastočnej mobilizácii státisícov nových vojakov. Počet zabitých ruských vojakov na Ukrajine medzitým prekročil 100-tisíc, ukrajinské obete sa počítajú v desaťtisícoch. V posledných mesiacoch roka sa ruské bombardovanie sústreďovalo na energetickú infraštruktúru s cieľom oslabiť ukrajinský odpor počas zimy. Jedným z dôsledkov vojny bol i nútený odchod miliónov Ukrajincov z krajiny – státisíce z nich si vybrali za svoj bezpečný azyl Slovensko.
Joe biden, prezident Usa
Napätie okolo Taiwanu
Konflikt Ruska s Ukrajinou nepriamo prekresľoval siločiary aj v iných kútoch sveta. Globálni lídri začali sledovať počínanie ďalšej supermocnosti – Číny. Zaujímalo ich najmä to, či jej prakticky neobmedzený vládca Si Ťin-pching poskytne podporu a pomoc Putinovi v jeho ťažení na Ukrajine. Ukázalo sa, že Peking koná veľmi takticky – navonok síce samotnú vojnu odsudzuje, ale zdá sa, že všetko smeruje k posilneniu svojich vlastných pozícií. Navyše sa v priebehu roka objavili obvinenia, že Moskvu podporuje aj materiálne a vojensky. Takáto pomoc sa zatiaľ jednoznačne potvrdila v prípade Iránu, ktorého drony zabíjajú ukrajinských civilistov.
Čína medzitým zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť v regióne východnej Ázie. Rozbuškou napätia sa stala najmä augustová návšteva šéfky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej v Tchaj-peji, proti ktorej Peking ostro protestoval. Taiwan totiž považuje za neoddeliteľnú súčasť svojho územia. Čína následne uskutočnila masívne vojenské cvičenia v okolí tohto 23,5-miliónového ostrova. V rámci manévrov odpálila aj niekoľko rakiet, ktoré smerovali do výlučných japonských ekonomických vôd. Akcia tak vyvolala obrovské znepokojenie nielen v Tchaj-peji, ale aj v Tokiu, v juhokórejskom Soule či u ďalších hráčov regiónu. Obavy vládnu aj zo smerovania Číny k diktatúre – prezident Si Ťin-pching sa na októbrovom kongrese čínskej komunistickej strany nechal zvoliť aj do tretieho funkčného obdobia. V modernej histórii najľudnatejšej krajiny sveta ide o bezprecedentný krok.
Sucho, hladomor a chudoba
Keď sa začínal rok 2022, mnohí si želali jedno – aby sa skončila séria čiernych udalostí z prechádzajúcich dvoch rokov poznamenaných predovšetkým pandémiou koronavírusu či nárastom chudoby, a aby sa obnovil ekonomický rast. Málokto však tušil, že dôjde k presnému opaku – koronavírus síce už ani zďaleka nepredstavuje také riziko ako v rokoch 2020 a 2021 a život sa z veľkej časti vrátil do normálnych koľají, globálnu ekonomiku najmä v chudobnejších regiónoch planéty však zasiahli možno ešte ničivejšie faktory. A tie sa navzájom prepojili do jednej veľkej mašiny likvidujúcej ekonomiku a úspory ľudí. Tým príliš nepomohla ani príroda – na druhej strane je faktom, že za jej súčasný stav spôsobený klimatickými zmenami môže najmä ľudstvo.
Už v marci sme zaznamenali na Slovensku, v Európe i v ďalších kútoch sveta extrémne sucho. Vlny silných horúčav a dlhodobý deficit zrážok zasiahli jednotlivé regióny aj v júni a júli. Požiare v Európe – hlavne v Taliansku,
Španielsku a vo Francúzsku – zničili rekordné územia lesov. Takisto spôsobili najvyššie emisie skleníkových plynov do ovzdušia za posledných 15 rokov.
Sucho udrelo aj na Afriku – tu však k dielu skazy prispela i vojna u našich východných susedov. Rusko i Ukrajina sú totiž najväčšími svetovými exportérmi obilia – závislé od nich sú mnohé štáty na africkom kontinente. A keďže Rusko zablokovalo ukrajinské prístavy, z ktorých za normálnych okolností vyrážajú do sveta lode naplnené obilím, zhruba 20 miliónom ľudí v krajinách Afrického rohu, predovšetkým v Somálsku, Keni a Etiópii, reálne hrozil hladomor. Situáciu napokon vyriešila humanitárna pomoc i dohoda s Ruskom o odblokovaní prístavov pre ukrajinské lode s obilím.
Úmrtia osobností
V uplynulých 12 mesiacoch prišlo ľudstvo o celý rad významných svetových osobností. Ôsmeho septembra zomrela na škótskom zámku balmoral vo veku 96 rokov kráľovná alžbeta II., ktorá bola najdlhšie žijúcim a najdlhšie vládnucim britským panovníkom. na trón zasadla vo februári 1952. novým monarchom sa stal jej syn – princ charles, ktorý prijal kráľovské meno Karol III. Okrem nej svet prišiel o prvého a zároveň posledného sovietskeho prezidenta michaila Gorbačova, prvú manželku exprezidenta Usa Ivanu trumpovú, bývalého japonského premiéra
Šinzóa abeho, niekdajšiu šéfku americkej diplomacie madeleine albrightovú či čínskeho exprezidenta Ťiang ce-mina.
Vojna pritom zasiahla globálnu ekonomiku aj z energetickej stránky. Západ sa snažil odrezať od závislosti od ruského plynu a ropy. V dôsledku vývoja cien energií či ďalších kľúčových makroekonomických ukazovateľov prudko vzrástla inflácia, čo dostalo na hranicu chudoby milióny obyvateľov po celom svete. V našom regióne ňou trpia najmä krajiny, ktoré nepoužívajú euro – napríklad v Maďarsku miera inflácie atakuje rekordnú 20-percentnú hranicu.