Kým všetko dražie, bravčovina zlacnela
Štatistiky v novembri odhalili na pultoch nevídanú anomáliu. Väčšina bravčových výrobkov zlacnela. Chovatelia hovoria, že to nemá logiku.
Ivan Janiga
Bratislava – Keď sa slovenský spotrebiteľ vybral na nákup bravčového karé s kosťou pred rokom, kilogram hodil do košíka za 4,63 eura. Prešlo dvanásť mesiacov a za rovnaké množstvo zaplatí o tretinu viac – v novembri ho karé vyšlo viac ako šesť eur.
Napriek tomu si aktuálne, keď infláciu ťahajú do výšin rastúce ceny potravín, polepšil. Tá sa naposledy vyšplhala k 15,4 percenta, pričom pri potravinách predstavovala skoro 28 percent.
Koncom roka však produkty z ošípaných zaznamenali medzimesačný pokles. Potvrdilo sa to až pri štyroch z piatich Štatistickým úradom sledovaných bravčových výrobkov. Jedinou výnimkou bolo pliecko bez kosti, ktoré poskočilo o 14 centov. Zatiaľ čo v októbri stál „balíček“piatich kilogramov rôznych bravčových výrobkov 28,70 eura, v novembri sme platili o 19 centov menej.
Nemá to logiku
To, ako táto anomália vznikla, nechápu ani producenti. „Pokles nemá logiku. Vysoké výrobné náklady sú pre chovateľov problémom aj naďalej,“odpovedá výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov Peter Polák na otázku HN, čím si nižšie ceny vysvetľuje. Prečo teda k dočasnému zľavneniu spotrebiteľských cien došlo? Polák za tým vidí lacnejšie mäso zo zahraničia, ktoré sa dostalo na náš trh. Vonkajšiu produkciu vedia obchody doviezť lacnejšie a jej zastúpenie na našich regáloch je dnes nezanedbateľné.
Celkovú ponuku sme vlani vykryli z domácej produkcie iba necelou tretinou – zvyšok sme museli importovať. Fenomén nižších cien tu tak podľa riaditeľa asociácie dlho nezostane.
Rekordná burza
Napokon nákupná cena jatočných ošípaných sa na nemeckej burze, ktorá je do veľkej miery smerodajná aj pre náš trh a orientujú sa podľa nej lokálni spracovatelia, pohybuje blízko rekordných úrovní. Aj to len preto, že v posledných týždňoch padala z historických maxím, ktoré pokorila v septembri.
Vtedy sa kilogram jatočných ošípaných predával za 2,10 eura. Medzičasom síce poklesol o 20 centov, no aktuálne opäť stúpa a atakuje svoj strop.
K úprave smerom nahor teraz na burze došlo pre obmedzenú ponuku u kľúčového európskeho hráča z Nemecka. V tomto roku tam zabili menej ako 48 miliónov kusov ošípaných, čo je pokles stavov o necelých osem percent. Zároveň sa ich populácia nachádza na najnižšej úrovni za posledných 25 rokov.
Podľa novembrovej Správy o trhu s jatočnými zvieratami a mäsom, ktorú publikuje Pôdohospodárska platobná agentúra, za to môžu prudko rastúce náklady, s ktorými bojujú aj naši farmári. Veľkoobchodné ceny pritom tento skok vo výdavkoch na krmivo a energie vykrývajú len čiastočne. Pripomeňme, že v chove ošípaných tvoria náklady na krmivá viac než polovicu všetkých nákladov. Každé ich zvýšenie preto vytvára tlak na odbytové ceny.
Existenčná hrozba
Na druhej strane, nájdeme aj faktory, ktoré nedovolia hodnote bravčoviny úplne „uletieť“. „Začína byť trend poklesu spotreby mäsa. Nie je to úplne evidentné, ale od pandémie ročne klesá o jedno až dve percentá,“pomenováva pre HN jeden z dôvodov šéfredaktor odborného časopisu Agromagazín David Karkulín.
Nemecká spotreba mäsa bola vlani u jedinca na rekordnom minime 55 kilogramov, čo je zároveň o 12 kíl menej, než je úniový priemer. O znížený dopyt sa najskôr pričinila zelená politika a aktuálne prikladá ruku k dielu inflácia. Protiváhou k rastu cien ešte ostáva čínska obchodná politika. Medziročne sa totiž prepadli exporty do tejto ázijskej mocnosti.
Tuzemským chovateľom sa aspoň podarilo potlačiť vplyv afrického moru ošípaných, ktorý v ostatných rokoch decimoval naše stavy a naďalej predstavuje najväčšiu existenčnú hrozbu. Prítomnosť vírusu sa negatívne premietala do odbytu zvierat. Zákazníci krátko po tom, ako sa objavila nákaza u nás, odmietali kupovať bravčovinu z infikovaných oblastí na východe krajiny. Zdravé zvieratá tak ostávali na farmách ako nepredajné.
„Musím oceniť snahu riadiacich orgánov o zvýšenie odlovu diviačej zveri, ako jedného z najdôležitejších opatrení v boji proti moru ošípaných. Minimálny posun hranice infekcie na území Slovenska sa dá považovať za úspech,“vyzdvihuje výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov Peter Polák v tejto súvislosti prácu miestnych úradov.
Začína byť trend poklesu spotreby
mäsa. Od pandémie ročne klesá o jedno až
dve percentá.
David Karkulín, šéfredaktor Agromagazínu