Slovensko stojí na pumpách pred zásadnými zmenami
Okrem ruskej ropy dostali stop aj výrobky z nej. Každý desiaty barel nafty v Únii však pochádzal z Ruska. Nahradiť tieto objemy nebude ľahké.
Bratislava – Po štarte vojny na Ukrajine najprv Rusko otvorene vydieralo Európsku úniu cez energie. Tie následne prudko zdraželi. No pred Vianocami prišla odveta. Od 5. decembra spoločenstvo pozastavilo dodávky komodity po mori. A od 5. februára budúceho roka sa zastaví aj dovoz produktov s nálepkou Kremľa. Slovensko bude mať výnimku, no produkty z ruskej suroviny budeme môcť dodávať len na slovenský a český trh. Zároveň platí cenový strop na ruskú ropu vo výške 60 dolárov za barel.
Ďalšie kroky Kremľa
Tieto okolnosti v súčasnosti cítime aj na našich pumpách. Benzín sa predáva tesne pod hranicou 1,50 eura za liter a nafta stojí 1,63 eura. Benzín bol naposledy na týchto úrovniach v januári a diesel v marci. Následne ceny v priebehu roka viackrát atakovali hodnoty okolo dvoch eur za liter. Vplyvom embarga sa trh predzásobil a ceny padli.
Severomorská ropa Brent sa dostala z hodnôt okolo 98 dolárov z úvodu novembra na 76 dolárov z polovice decembra. Odvtedy však opäť rastie a aktuálne stojí 85 dolárov. Oproti tomu ruský Urals sa pohybuje na úrovniach 57 dolárov. Za vývojom opäť stojí Rusko. Slovami ruského vicepremiéra Alexandra Novaka odkázalo, že začiatkom budúceho roka by mohlo v reakcii na zavedenie cenového stropu západnými krajinami znížiť ťažbu ropy o päť až sedem percent. A ruský premiér Dmitrij Medvedev pridal svoju predikciu, že ropa na budúci rok opäť stúpne na 150 dolárov za barel. Obavy z nedostatku čierneho zlata rozhýbali trhy.
Hoci sa môže zdať, že embargo skomplikuje situáciu pre rafinérie závislé od suroviny z Východu, tak ťažké časy čakajú Moskvu. V prvých troch mesiacoch tohto roka tvoril vývoz čiernej suroviny a plynu 21,7 percenta HDP. Ak Kremeľ nenájde spôsob, ako obchádzať západné sankcie vrátane cenového stropu a embarga na dovoz po mori, teoreticky by mohol prísť o polovicu príjmov z ropy za predpokladu, že nenájde náhradných odberateľov na trhoch, hovorí analytik XTB Lukáš Lipovský.
Tankovanie na prídel?
Napriek tomu je tu stále riziko. „V prípade, ak by Moskva prestala v tomto momente zo dňa na deň dodávať surovinu do Európy, ceny pohonných látok by vyleteli prudko nahor v horizonte niekoľkých týždňov,“tvrdí Lipovský.
Podľa neho by bol nedostatok pohonných látok, čo by sa riešilo pravdepodobne podobne ako v 70. rokoch v USA, tankovaním na prídel. Práve v posledných týždňoch sa motoristi tešia cenám, ktoré mali ešte v januári. Podľa Lipovského sú ceny momentálne pod tlakom aj vďaka slabým ekonomických vyhliadkam pochádzajúcim z USA, Číny, dokonca aj z Európy.
„Tieto regióny tvoria viac ako polovicu celosvetovej spotreby, takže ekonomické spomalenie v týchto regiónoch môže viesť k prudkému poklesu spotreby čierneho zlata,“poukazuje.
Rusko má pri rope globálny aj lokálny vplyv. Na Slovensku bol Slovnaft roky závislý práve od suroviny z Kremľa. Preto hneď pri úvahách o embargu rafinéria požadovala trojročné generálne prechodné obdobie. Finálny verdikt z leta však odklepol osemmesačné, a preto Slovnaft predikoval možné obmedzenia. Do hry sa dostal chod na technické minimum s tým, že bolo otázne, koľko palív budeme mať vlastne v krajine k dispozícii. Spoločnosť odvtedy uskutočnila viaceré kroky, aby mohla naplno fungovať ďalej.
Embargo a Slovnaft
Od budúceho roka preto nastane v našej rafinérii obmena ropného mixu. Podiel ruskej suroviny klesne budúci rok v Slovnafte na 60 percent. Výrobky z tejto zmesi budú môcť do konca roka 2023 umiestňovať na náš a český trh. Minister hospodárstva Karel Hirman zároveň predstavil, že palivári budú môcť zásobovať trh aj na Ukrajine.
„Tie rokovania neboli jednoduché. To, že sa to podarilo, k tomu nemalou mierou prispela aj naša návšteva spolu s kolegami ministrami nedávno v Kyjeve, kde som bezprostredne rokoval o týchto veciach s ukrajinskými partnermi,“poznamenal. Výrobky z alternatívnych rôp budú môcť vyvážať naďalej napríklad do Rakúska či Poľska.
Odkiaľ príde neruská zmes? Na Žitnom ostrove si ešte v novembri vyskúšali chod prevádzky na komodite z Blízkeho východu. V najbližších rokoch budú musieť investovať až 200 miliónov do novej technológie, ktorá umožní efektívne spracovávať práve neruské zmesi. Tie potečú do prevádzky z južnej trasy.
Do chorvátskeho prístavu Omišalj na severozápade ostrova Krk privezú tankery surovinu, ktorá sa prečerpá až do našej rafinérie na Žitnom ostrove. No pri tejto trase sa vynárajú z dna otázniky. Prvý hovorí o tranzitných poplatkoch. „Začali sme rokovanie týkajúce sa prepravy s chorvátskou firmou Janaf, tento rok zvýšili sedemnásobne tarifu prepravy, čo je pre nás veľmi prekvapujúce, a dotkne sa to našich nákladov,“približuje generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi.
Druhý otáznik je úzke hrdlo na strane Chorvátska. „Chorvátska strana deklarovala, že kapacitu v rámci úzkeho miesta chce zvýšiť,“priblížil hovorca Slovnaft Anton Molnár. Rozšíriť úzke hrdlo nie je jednoduchá záležitosť a nedá sa spraviť za pár týždňov.
Začali sme rokovanie týkajúce
sa prepravy s chorvátskou firmou Janaf.
Oszkár Világi, generálny riaditeľ Slovnaftu