Tento rok patrí k tým najteplejším
Zatiaľ čo vlani vzbudilo pozornosť tornádo, tento rok sa prejavilo extrémne sucho.
Záver roka potvrdil, že podnebie na Slovensku sa mení.
Bratislava – Teplomer na horskom priechode Havran medzi Piešťanmi a Topoľčanmi ukazoval 12 stupňov Celzia. Hrejivé počasie vytiahlo na cesty aj niekoľko cyklistov, do lesa zamierili malé skupiny turistov. Na rozmedzí Považia a hornej Nitry išlo o bežnú jarnú alebo jesennú sobotu, tentoraz to však bolo inak. Kalendár ukazoval dátum 24. december a namiesto bielych Vianoc pripomínalo počasie skôr atmosféru veľkonočných sviatkov. Zatiaľ čo vlani pokryla Piešťany snehová prikrývka na niekoľko dní, aktuálnu zimu sa kúpeľnému mestu počas celého decembra vyhla.
Záver roka tak nielen na Považí potvrdil, že podnebie na Slovensku sa postupne mení a zasnežené ulice tak tento rok vidíme len pri zahraničnom spravodajstve zo zámoria, keď sa severom Spojených štátov a časťou Kanady prehnala najhoršia snehová búrka za posledných sto rokov. Napriek na pocit príjemnému počasiu sa však u nás postupne začínať prejavovať iná klimatická hrozba. Sucho. Nezaplní síce titulky novín ako vlaňajšie tornádo, ktoré sa prehnalo popri slovenskočeských hraniciach, avšak zasiahne násobne viac ľudí.
Najteplejší mesiac od roku 1880
Vyschnuté rieky a nedostatočná úroda sa tento rok stali symbolmi toho, čo nás pravdepodobne čaká v najbližších rokoch. Nejde pritom len o horúce letá, nadpriemerné teploty sa týkajú už aj období, keď Slováci boli zvyknutí na tuhé mrazy a sneh.
Už tohtoročný január bol podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu na globálnej úrovni najteplejším mesiacom od roku 1880. Znamená to, že merania zaznamenali o 0,28 stupňa Celzia viac, ako je bežné. So stúpajúcou ortuťou na vonkajších teplomeroch začínajú regióny pociťovať nedostatok vlahy. Tam, kde sa držala biela snehová pokrývka aj dva mesiace, ostala len stvrdnutá zemina.
„Menej zrážok bolo v januári aj v stredných a vo východných oblastiach Podunajskej nížiny, kde na niektorých miestach mesačné úhrny zrážok nedosiahli ani 10 milimetrov,“hovorí klimatológ Peter Kajaba zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Nie všade padali kvapky dažďa rovnomerne, a preto mapa vysychania Slovenska sa postupne rozdeľuje na dve časti.
Kým na severe – na Kysuciach, Orave, v Malej a vo Veľkej Fatre – evidovali klimatológovia vyše 100 milimetrov zrážok, na juhu – pri riekach Rimava a Slaná – to bol len jeden milimeter. Podobné počasie pokračovalo aj ďalší mesiac. Napríklad v Bratislave zaznamenali o vyše tri stupne teplejšie počasie, ako býva väčšinou v tomto období, a počasie skôr pripomínalo jar. Potvrdzuje to aj odborník. „Február bol v súvislosti so zrážkami zaujímavý aj tým, že na niektorých miestach boli zaregistrované aj búrky, čo je v zimných mesiacoch v našich klimatických podmienkach celkom pozoruhodný jav,“doplnil Kajaba.
Výrazný nedostatok vody
Zmeny sa tak prejavili najmä na pôde. „Na základe priestorového úhrnu zrážok pre celé územie Slovenska ako keby chýbalo každému štvorcovému metru územia v období od januára do apríla 35 litrov vody zo zrážok,“upozornil klimatológ SHMÚ.
Ako dodal, na západe bola bilancia ešte hrozivejšia. Nedostatok dažďa alebo sneženia mal za následok, že „každému štvorcovému metru územia chýbalo 77 litrov vody zo zrážok“. Mierna úľava od sucha prišla až v máji, no rekordy sa neprepisovali ani krajine nehrozili kedysi časté a masívne povodne. Najviac pršalo v južnej časti Malých Karpát a v priľahlých oblastiach Záhoria. V ostatných častiach krajiny vody stále chýbalo.
„Keby sme analyzovali zrážky na Slovensku od roku 1881, tak posledných deväť mesiacov, obdobie od septembra 2021 do mája 2022, patrí medzi zrážkovo najchudobnejšie obdobia, ktoré boli za posledných 142 rokov. Nejde už o regionálnu záležitosť. Je to výrazný problém,“varuje Kajaba.
Vrchol teplôt však prišiel tradične v letných mesiacoch. Slovensko v tomto nebolo výnimkou. Zábery z vyschnutej rieky Rýn v Nemecku či Dunaja v Srbsku obleteli svet. U nás sa to týkalo najmä menších tokov ako riek Štiavnica v Jánskej doline či Bodvy pri Košiciach. „Tohtoročné leto sa zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní na Slovensku,“priznáva odborník na klímu.
Na bratislavskej Kolibe dosiahla priemerná teplota vzduchu v lete tohto roka 22,2 stupňa Celzia. Horúcejšie letá tam boli od roku 1951 len tri. Všetky sa udiali v uplynulých dvoch dekádach tohto storočia: v rokoch 2003, 2015 a 2019. Zmena podnebia vplývala aj na lyžiarske strediská. Na Chopku bola v lete priemerná teplota na úrovni 9,9 stupňa Celzia, na Lomnickom štíte to bolo o vyše tri stupne menej. Rekordné horúčavy si zaknihovali aj v Košiciach.
Takmer rok bez mrazu
O tom, že slovenská zima mení svoju tvár, svedčia aj prípady z juhu republiky. V Hurbanove bola zavŕšená 364dňová séria bez ľadového dňa, a v Mužli pri Nových Zámkoch nemali miestni teplotu pod bodom mrazu 362 dní za sebou. Okrem početných kolapsov najmä starších ľudí si počasie vyberá daň aj na tom, ako naša krajina vyzerá. „Aj keď celkový rozsah škôd budeme vedieť spočítať až na jar budúceho roka, už teraz je zrejmé, že dreviny majú menší prírastok, mení sa farebnosť listov, a napríklad aj v poraste masívu Sitno nad Banskou Štiavnicou to vyzerá ako na jeseň,“konštatoval ešte v lete technik Lesnej správy Antol Peter Chytil zo štátnych Lesov Slovenskej republiky. V Hrušove pri Veľkom Krtíši zas lesník Jozef Paulenka odhadoval straty pri zalesňovaní na 90 percent. „Sadenice boli na jar plné života, teraz vyzerajú, ako keby ich spálilo. Mladé lesné porasty chradnú a dospelé buky sú bez listov,“zhodnotil.