Slovenské a české deti si rozumejú
HN navštívili školy na Slovensku aj v Česku a zisťovali, ako žiaci poznajú druhý jazyk. Prečo české deti veria, že v slovenčine existuje „drevokocúr“?
Bratislava – Žijú približne tri kilometre od miesta, kde rieka Morava rozdeľuje Slovensko a Česko na dve krajiny. Preto nie je prekvapivé, že žiakom zo Základnej školy na Mierovom námestí v Hodoníne nie je slovenčina vôbec cudzia. Keď sa spýtate tretiakov, piatakov, siedmakov a deviatakov, čo mali na raňajky, odpovedajú bez váhania. Ak budete chcieť vedieť, či majú radi šišky, v triede nastane hrobové ticho.
Keď Čech a Slovák viedli v minulosti dialóg, ani jedna strana nemala pocit, že sa rozpráva s cudzincom. Aj keď sú vzťahy krajín dodnes nadštandardné, rozdelením Československa sa vytratilo časté striedanie jazykov, ktoré bolo v spoločnom štáte v rôznych oblastiach života prirodzené. Pri príležitosti 30. výročia samostatného Česka a Slovenska HN navštívili jednu školu v Českej republike a druhú na Slovensku. Zisťovali, ako dnešná generácia detí ovláda slovíčka z toho druhého jazyka. Pre žiakov si pripravili kvíz s pätnástimi otázkami, ktorými overili ich znalosti.
Tri kilometre za hranicami
Slovenčinu v Hodoníne a v okolí počuť často. Našinci tam chodia nakupovať do supermarketov a mnoho z nich dochádza za prácou do miestnej fabriky na spracovanie rýb. Napriek tomu sa učiteľky českého jazyka Jana Trojancová a Lenka Danielová zhodujú, že znalosť slovenčiny u českých detí nie je taká, ako bývala kedysi. „V minulosti v televízii vysielali filmy v slovenčine. Ak si dnes nezapneme konkrétnu stanicu, so slovenčinou sa nestretneme,“konštatuje Trojancová. Na hodinách druhého stupňa sa občas pýta na slovenské slová. „Poznajú ich veľmi málo. Dobrú znalosť majú tí, ktorí majú rodinu a priateľov na Slovensku,“opisuje.
Znalosťou vynikali žiaci s väzbami na Slovensku. Piatak Matouš pozná slovo „korčuľa“a vie, čo znamená, ak je niekto „smädný“. „Môj otec trénuje v Skalici hokej. Niekedy s ním chodím na tréningy a hovorí sa tam po slovensky,“ozrejmil. Čo je vankúš alebo desiata, uhádol jeho spolužiak Milan, ktorého mama pochádza z Popradu, a preto do krajiny cestuje každý rok. Ďalší sa stretávajú so Slovákmi na hokejových kempoch a florbalových tréningoch. David zase pravidelne chodí za rodinou do Lozorna. V kvíze suverénne odpovedal, čo znamená slovo „cencúľ“. „Poznám slovenský film Obchod na korze,“pochválil sa piatak, kým ďalší spolužiaci priznali, že sledujú seriály ako Oteckovia, Naši a Horná Dolná.
Veverička po slovensky
Viacerí tretiaci majú medzi Slovákmi starých rodičov, kamarátov zo škôlky alebo trénera. Napriek tomu nikto z nich nerozumel slovám ako lienka, električka, cencúľ alebo vankúš. Žiak Milan prišiel s kreatívnou odpoveďou na otázku, čo znamená, keď si slovenské deti idú dať desiatu. „Myslia tým, že sa ešte desaťkrát idú šmyknúť na šmykľavke,“reagoval. Ani jedna trieda nevedela po slovensky pomenovať sladkú pochúťku, ktorá býva plnená lekvárom alebo obliata cukrovou polevou. Niektorí dokonca vybuchli od smiechu, keď slovo „šiška“počuli. „Rovnako nazývame to, čo rastie na stromoch,“doplnila pani učiteľka.
Školákov prekvapilo, že ich „zelí“na Slovensku voláme „kapusta“. Ak by ste si totiž v reštaurácii u našich susedov objednali mäso s knedľou a kapustou, možno by vám naservírovali kel. Niektoré slová sa zo slovníka strácajú tým, že miznú z našich životov. „Čo sú necky?“pýtali sa siedmaci a deviataci, keď videli na tabuli český výraz pre koryto – veľkú drevenú nádobu, ktorá sa v súčasnosti už nepoužíva.
Deviataci bez váhania sypali z rukáva výrazy ako izba, cintorín alebo korytnačka. Zaskočilo ich však, keď uvideli fotku električky. „To je šalina alebo vlak,“reagovali. Česi a Slováci vyjadrujú odlišne, keď sa potrebujú napiť vody. V najvyššom ročníku netušili, čo tým našinec myslí, ak povie, že je smädný. „Je smutný, nešťastný alebo neistý,“hádali.
Keď sa Hospodárske noviny českých žiakov pýtali, aké ďalšie slovenské pomenovania poznajú, medzi odpoveďami sa opakovali rôzne výrazy, ako sú napríklad prepáč, ťava, prasa alebo tanier. V troch zo štyroch tried odznelo aj slovo drevokocúr, ktoré v slovenčine v skutočnosti však neexistuje. Pochádza zo známeho českého vtipu s otázkou, ako sa po slovensky povie veverička. V hodonínskej škole sa potvrdilo, že tento vtip sa našim západným susedom dostal pod kožu natoľko, že mnohí z nich veria, že drevokocúr naozaj existuje.
Odpovede v rekordnom čase
Previerkou českých slov prešli aj rovnaké ročníky Základnej školy Dudova v bratislavskej Petržalke. Riaditeľka Hana Závodná predpokladala, že znalosť jazyka bude na dobrej úrovni. „Stretávajú sa s ním v médiách, v televízii, na sociálnych sieťach a v hrách. Niektorí do Česka cestujú za príbuznými,“priblížila.
Deviataci zvládli kvíz v rekordnom čase. „Brambory“, „beruška“, „polštář či „hřbitov“vykrikovali jednohlasne ešte predtým, než vôbec odznela otázka. Trochu spomalili len vtedy, keď mali pomenovať ľadový útvar, ktorý sa v zime tvorí pod strechou. „Rampouch“bolo novým slovom pre siedmich žiakov z dvadsiatich. Potvrdili, že s češtinou sa stretávajú každý deň v knihách, v televízii a prichádzajú do kontaktu s Čechmi.
Učili sa z televízie
Filmy s českým dabingom sledujú aj piataci, ktorí správne odpovede vychrlili v rovnakej rýchlosti. Prekvapilo len v súčasnosti už minimálne používané slovo „necky“.
Ani siedmakom nerobili problémy výrazy ako „želva“, „topení“a „svačina“. Keď uvideli na obrázku pečivo s dierou a cukrovou polevou, hneď vedeli, že Česi ho nazývajú „kobliha“. Poznajú ho zo seriálu Simpsonovci, ktorý pozerajú s českým dabingom. „Po slovensky sa to nevolá šiška, ale donut,“upozornil nás siedmak, ktorý sa pochválil, že sleduje českých youtuberov.
Najmladšími v prieskume boli tretiaci, ktorí suverénne odpovedali na otázku, čo mali „k snídani“, aké ovocie je „borůvka“alebo aké zviera je „kočka“. Nevedeli však napríklad, ako Česi nazývajú električku. „Myslel som si, že tramvaj je názov mesta na východe,“povedal jeden zo žiakov.
Takmer jednohlasne vykríkli, že keď Čech zapína „topení“, znamená to, že púšťa kúrenie. Jedna tretiačka priznala, že si myslela, že výraz označuje, keď sa niekto topí vo vode. Úplnou novinkou v slovníku pre nich bola „pampeliška“a „kamna“. Viacerí v ročníku potvrdili, že majú v susednej krajine rodinu.
Sárka má v Česku starého otca, u ktorého sa cez letné prázdniny učí po česky. Alex z Ukrajiny sa s jazykom stretol, keď žil v Prahe, jeho spolužiak stretáva české deti na pretekoch. „Rozumieme si, ale niektoré slová si musíme dovysvetliť,“povedal.
Myslel som si, že tramvaj je názov mesta na východe.
Ďalej od hraníc je to horšie
Na bonusovú otázku, aké ďalšie české výrazy poznajú, často uvádzali „velbloud“, „tuška“, „omlouvám se“, „kalhoty“a „zelí“. Okrem toho spomínali názvy českých mesiacov alebo pomenovania z Harryho Pottera.
Celá piata trieda vybuchla od smiechu, keď jeden žiak vyhlásil, že pozná slovo „pšouk“, a následne musel vysvetliť, čo znamená. Aj keď sa Bratislava nachádza približne 70 kilometrov od českých hraníc, tamojší žiaci jednohlasne vykrikovali české slová ešte pred položením otázky.
Učiteľka českého jazyka z hodonínskej školy Lenka Danielová si myslí, že žiaci preukázali dobrú znalosť práve preto, že žijú len niekoľko kilometrov za spoločnými hranicami. „Čím ďalej od hraníc pôjdete, tým častejšie narazíte na to, že deti vôbec nebudú vedieť, čo znamená slovo čučoriedka,“povedala Danielová.
tretiak zo Zš dudova v petržalke