Kto sú politickí víťazi a porazení
Najviac sa darilo Borisovi Kollárovi či Robertovi Ficovi, obaja dokázali dosiahnuť, čo potrebovali. Koniec, naopak, zažil Marian Kotleba.
Bratislava – Turbulentný rok plný politických otrasov sa skončil pádom vlády. Predchádzala mu koaličná kríza, presadzovanie zákonov „bagrom“i demisie ministrov. Z kríz ťažila nielen opozícia, ale aj hnutie Borisa Kollára. Porážku zas majú na konte najsilnejší muži krajiny i vodca extrémistov. Redakcia HN zhodnotila uplynulý rok a vybrala víťazov a porazených politického boja.
Víťazi Boris Kollár
Po tom, ako SAS odišla do opozície, sa začalo hovoriť, že Boris Kollár má politické dianie na Slovensku vo svojich rukách. Bez jeho hnutia koalícia nedokázala už vôbec nič presadiť. „Určuje pravidlá hry už celé mesiace,“zhodnotil sociológ Michal Vašečka.
Aj naďalej mu partneri všetko tolerovali. Poslanci Sme rodina podržali Roberta Fica, keď ho mala Národná rada vydať pred súd, nepodporovali reformy, niektorí členovia jeho klubu hlasovali aj za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca a dokonca aj za pád vlády, ktorý by inak bez ich hlasov neprešiel. Úspešne blokovali aj zmeny paragrafu 363. Napriek tomu ho partneri ostrejšie nekritizovali. K tomu po celý čas udržiaval dobré vzťahy naprieč politickým spektrom – teda aj s opozíciou. Má tak vysoký koaličný potenciál.
Na konci roka sa Sme rodina ako jediná vládna strana tešila aj z nárastu preferencií, keď jej v poslednom prieskume agentúry Focus vyjadrilo podporu 8,2 percenta voličov. Rovnaký výsledok jej v minulých voľbách stačil na to, aby sa stala druhou najsilnejšou koaličnou stranou a obsadila vedenie SIS aj parlamentu, kde má po tomto roku nielen miesto šéfa, ale aj podpredsedu Petra Pčolinského. „Sme rodina zahralo hru, o ktorej sa bude ešte dlho hovoriť, že čo sa dá urobiť s ôsmimi percentami,“pripomenul Vašečka a dodal, že Kollár mal vplyv, akoby jeho hnutie získalo vo voľbách 20 percent.
Robert Fico
Politik, ktorého začiatkom tohto volebného obdobia odpisovali aj politológovia, už minulý rok patril medzi víťazov. Smeru rástli preferencie a Robertovi Ficovi sa zvyšovala dôveryhodnosť v očiach verejnosti. V uplynulých mesiacoch v ťažení ešte pokračoval. „Vyzeralo to, že v politike definitívne skončil, ale babrácky prístup vládnych strán ho politicky vzkriesil a nemožno vylúčiť, že po ďalších voľbách bude dôležitým politickým hráčom,“myslí si politológ Radoslav Štefančík.
Podarilo sa mu získať dostatočnú podporu, aby ho poslanci – dokonca aj tí z protikorupčného OĽANO – nevydali súdu, ktorý mal rozhodnúť o jeho väzobnom stíhaní. Napokon cez paragraf 363 dosiahol aj zrušenie obvinenia v kauze Súmrak.
Aj v tomto roku si Fico udržal rast dôveryhodnosti a zvyšovali sa aj preferencie jeho strany. V poslednom prieskume mu agentúra Focus namerala 16,6 percenta, čo je najlepší výsledok od volieb. Nielen Robert Fico a jeho Smer, ale opozícia ako celok sa navyše teší, že bez väčšej námahy sa podarilo povaliť vládu a krajina smeruje k predčasným voľbám.
PETER Pellegrini
Svoj podiel na odvolaní kabinetu si pripisuje aj strana Hlas Petra Pellegriniho. Práve jeho poslanci totiž SAS dodali potrebné podpisy pod návrh na vyslovenie nedôvery. Navyše sa aj bez väčšieho politického vyhraňovania stále drží na čele prieskumov preferencií. V uplynulom roku dokonca v jednom meraní agentúry Focus aj v rámci dôveryhodnosti zosadil Pellegrini z prvého miesta dlhodobo najpopulárnejšiu Zuzanu Čaputovú. Nie je síce vylúčené, že v prípadných voľbách ho ešte Smer alebo niekto ďalší prekoná, no Pellegrini si oproti Ficovi udržal vyšší koaličný potenciál. Okrem OĽANO ho totiž zo spolupráce zatiaľ nevylúčila žiadna politická strana.
PORAZENÍ Eduard HEGER
Jeden z najväčších politických pádov v uplynulom roku zažil Eduard Heger. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera pričinením niekdajšieho partnera – strany SAS –, ako aj troch koaličných poslancov zo Sme rodina. Nevyšla mu ani záchrana na poslednú chvíľu, keď si minister financií rozmyslel demisiu, na ktorej sa aj s premiérom dohodol. „Je úplne jasné, že mu polená pod nohy pravidelne hádzal jeho stranícky šéf, ale ako predseda vlády si mohol dupnúť, pohroziť vlastnou demisiou a na Matoviča zatlačiť,“skonštatoval Štefančík. Nateraz sa zdá, že Hegerovi sa rúca aj snaha o vytvorenie rekonštruovaného kabinetu.
Hegerovi sa pritom ešte v úvode roka darilo a vystupoval ako silný líder najmä v otázkach vojny na Ukrajine. „Mohol mať veľkú politickú budúcnosť, ale s ohromujúcou afinitou a submisivitou voči Igorovi Matovičovi ju stratil,“komentoval Vašečka.
igor Matovič
Ministrovi financií Matovičovi sa tento rok podarilo naplniť jeden z jeho veľkých cieľov – presadiť rodinný balíček. Jeho pretlačenie cez parlament v skrátenom legislatívnom konaní a s pomocou poslancov ĽSNS si však vyžiadalo veľkú daň. Na jeho prijatie totiž nadviazala koaličná kríza, ktorá vyústila najskôr do menšinovej vlády, a potom aj do jej pádu. V rezorte nakoniec skončil výmenou za to, že liberáli zdvihli v Národnej rade ruku za upravený návrh rozpočtu. Z víťaza volieb, ktorý rok viedol krajinu a ďalších 21 mesiacov držal štátnu kasu, sa v budúcom roku zrejme stane radový poslanec. V Národnej rade zasadne do klubu, ktorý zažil veľký odlev členov. Po páde vlády ho opustilo 10 zástupcov Občianskej a demokratickej platformy, ešte skôr boli z jeho radov vyhodené poslankyne Romana Tabák a Katarína Hatráková, lebo aj ich hlasy rozhodli o tom, že Matovičov najväčší politický rival Robert Fico napokon nebol vydaný pred súd.
Marian KOTLEBA a Ľsns
Rok 2022 bol aj politickým koncom pre lídra ĽSNS Mariana Kotlebu. V apríli ho súd za kauzu šekov v hodnote 1 488 eur uznal definitívne za vinného zo sympatií k neonacizmu. Zmiernil síce pôvodný trest štyri roky a štyri mesiace väzenia len na polročnú podmienku, znamenalo to však koniec v Národnej rade. Prišiel nielen o mandát, ale aj o možnosť uchádzať sa o iné verejné funkcie. Nemohol kandidovať v komunálnych a župných voľbách. Napriek nasadeniu množstva kandidátov sa im nepodarilo presadiť v žiadnom regióne. Šanca, že Kotleba sa bude môcť uchádzať opäť o miesto v parlamente, je aj s víziou predčasných volieb nulová. Jeho strana sa navyše prepadla ešte hlbšie pod hranicu zvoliteľnosti – zhruba dve percentá, čím by si nesiahli ani na štátny príspevok.
PYRRHOVO Víťazstvo richard sulík a sloboda a solidarita
Richard Sulík si v závere roka pripísal na konto jeden úspech – zbavil Igora Matoviča funkcie ministra.
Na to, že ide v skutočnosti o Pyrrhovo víťazstvo, ukazuje hneď niekoľko faktorov. Liberáli pri tejto snahe prišli o moc. Odišli do opozície, odkiaľ len ťažko presadzujú svoj program a nemajú dosah ani na reformy, ktoré rozbehli.
Sulík bol tiež neúspešný pri ponuke pre Ivana Korčoka, aby sa stal lídrom ich budúcej kandidátky a neskôr možno aj šéfom strany. Partaj prišla po odchode z koalície aj o jedného z najpopulárnejších členov – o Martina Klusa.
Keďže práve liberáli dali do Národnej rady návrh na vyslovenie nedôvery vláde, a ten napokon prešiel, pripísali si na konto aj povalenie ďalšej vlády. A napokon ich začali opúšťať aj voliči. Len v poslednom polroku podľa prieskumov agentúry AKO prišli o tretinu svojich podporovateľov.
Sme rodina zahralo hru, o ktorej sa bude ešte dlho hovoriť, že čo sa dá urobiť s ôsmimi
percentami.
Michal Vašečka,
sociológ