Čínsky Potemkin

Keď sa v úvode roka 2020 začal cez medzinárodné letiská šíriť do sveta nový kmeň koronavírusu, dostal pracovné označenie čínsky alebo wuchanský – podľa miesta, kde ho prvýkrát identifikovali. Peking proti tomuto označeniu ostro protestoval. Aj vďaka jeho tlaku sa názvy jednotlivých variantov zmenili zo zemepisných označení na písmená gréckej abecedy.

Čína následne tvrdila, že pandémiu zvláda oveľa lepšie než ktokoľvek iný – vďaka prísnej karanténe i masovému testovaniu. Oficiálne čísla jej obetí aj prípadov infekcie boli až neuveriteľne nízke – celkovo niečo vyše päťtisíc mŕtvych, čo je štyrikrát menej oproti Slovensku s neporovnateľne menšou populáciou. Mnohým skeptikom na tom niečo nesedelo. Až teraz konečne vychádza najavo, že celá čínska paráda s bezproblémovým zvládaním pandémie bola jednou veľkou potemkinovskou dedinou. Skutočnosť je iná – politika takzvanej nulovej tolerancie nevyhnutne padla. A milióny nakazených ľudí denne dostávajú 1,4-miliardovú krajinu na hranicu obrovskej krízy, ktorú komunistické vedenie prestáva zvládať. Tak zo zdravotníckej a humanitárnej, ako aj zo ekonomickej stránky.

Manipulácia s dátami stojí Peking naozaj veľa. V čase, keď sa celá planéta zotavuje z covidovej nočnej mory a všetku energiu venuje riešeniu energetickej či bezpečnostnej krízy, upadá Čína do novej izolácie. Niet sa čo čudovať. Svet si dobre pamätá, odkiaľ „hnusoba“pred troma rokmi prišla. A nechce dopustiť, aby sa situácia zopakovala v podobe nového čínskeho variantu, ktorý nás vráti na úplný začiatok.