Antireprezentanti

Pred vyhlásením ankety Športovec roka sa Romana Tabák pýtala fanúšikov na Instagrame, kto vyhrá. Medzi možnosťami sa objavil aj istý „Valko“. Samozrejme, bola to chyba, na mysli mala top atléta Jána Volka. Stane sa. My novinári vieme o chybách svoje. No táto ju dobre vystihuje. Stavia sa do pozície, že športu rozumie a reprezentuje ho v parlamente, ale tápa v ňom rovnako ako v iných oblastiach. Nehovoriac o tom, že športovcom priamo škodí tým, že sa vydáva za ich reprezentantku. Poznám mnoho olympionikov a sú schopnejší a intelektovo dozretejší ako ona.

A môžeme pokračovať. Na Slovensku je veľa ľudí s maďarskými koreňmi, mnohých poznám a žiaden z nich nie je ako oportunista György Gyimesi. Poznám mnoho kresťanov, niektorí sú vlažnejší, viera iných je silnejšia, ale vnímajú ju ako osobný vzťah s Bohom. Nenanucujú ju ostatným ako Kuffovci či Vašečka. Poznám mužov, pre ktorých je otcovstvo cieľom života, no žiadny nemá taký absurdný prístup k rodine ako Boris Kollár. Poznám aj viacerých akademikov či filozofov, no zásadne sa líšia od nenávistného populistu Ľuboša Blahu. LGBTI+ osoby, ktoré poznám, sú spravidla odvážnejšie ako politici z liberálnych či zo sociálnodemokratických strán, ktorí chcú pomáhať národu, no boja sa „coming outom“pomôcť vlastnej komunite. Poznám aj presvedčených bojovníkov proti korupcii, no každý má transparentnejšie majetkové pomery ako Igor Matovič.

Nedá sa spochybniť, že poslanci svoj mandát získali v riadnych voľbách. No tváriť sa, že v končiacom sa roku reprezentovali voličov a nie iba vlastné ego, si žiada veľkú dávku fantázie.