Ako jedna olympiáda otočila curlingovým manželom život
Zuzana a Tomáš Paulovci hrali na olympijských hrách a ich úspechy premenili menej známy šport na mediálny ošiaľ.
Praha – Prvý zápas na olympijských hrách hrali dva dni pred oficiálnym začatím, napriek tomu po ňom prepuklo v Česku curlingové šialenstvo. Po návrate z Pekingu ich spoznávali ľudia na ulici, dostali sa aj do Pokáčovej pesničky. Ako hodnotia manželia Zuzana a Tomáš Paulovci, šiesty pár olympijského turnaja, tento rok, ktorý im prevrátil život naruby?
Rozklepaní začiatočníci
„Pre kamarátov sme priviezli z Kanady ako darčeky hrnčeky, z ktorých sa síce veľmi zle pije, ale vyzerajú ako curlingové kamene,“opisujú pre IDNES Premium nadšene, ako sa im premieta curling do Vianoc. „Medzi sebou si curlingové veci nedávame,“hovorí Paul. „To je tabu!“súhlasí jeho žena Zuzana. Keď odchádzali na pekinskú olympiádu, ich šport bol v českom prostredí skôr outsiderom, čo sa zmenilo hneď prvým zápasom.
„Hovorili sme si, že keď nad Nórmi vyhráme, budeme mať aspoň čiastočne splnené. Vôbec sme však nečakali, čo sa stane potom. Bol to pre mňa obrovský šok, koľko času sme strávili v mix zóne a s kým všetkým sme sa rozprávali. Do dediny sme sa dostali okolo polnoci a mali sme ďalšie rozhovory,“spomína hráč curlingu.
Stále však mysleli predovšetkým na cieľ, ktorý si vytýčili: skončiť z desiatich dvojíc piati až siedmi. Aj keď svoj plán neskôr splnili, prekvapilo ich, akým spôsobom. „Dávame si ambiciózne realistické ciele. Úplne sme však neodhadli, s akými tímami vyhráme a s akými prehráme,“vracia sa k turnaju Paulová.
Na úvod síce vyhrali zápas s favorizovaným Nórskom, potom však nezvládli duely, na ktoré si verili. „Chceli sme poraziť Talianov a Švajčiarov. S nimi hráme celkom bežne, vieme ich porážať. A dve najväčšie prehry, ktoré sme na olympiáde zažili, boli práve s nimi.“Najprv sa museli vyrovnať s tlakom, ktorý so sebou prináša olympiáda. „Pri prvom zápase som si pripadala ako začiatočníčka, všetko bolo iné,“hovorí Paulová.
Nebola to však iba začiatočnícka nervozita. Atmosféra dýchla aj na tímy, ktoré na predchádzajúcich hrách dosiahli na medaily. „Keď sme o tom hovorili s Nórmi a so Švajčiarmi, boli na tom rovnako. Úplne rozklepaní.“
A keď si už zvykli na olympijské podmienky, museli spracovať nevídaný mediálny ohlas, ktorý medzitým v Česku spôsobili. „Donášali sa k nám správy o tom, aká je sledovanosť curlingu. V tej chvíli sa nám do hláv dostalo, že je na nás upretá pozornosť,“spomína Paul. „Ale dúfam, že náš výkon to nijako neovplyvnilo,“dopĺňa Paulová. V Českej televízii sa na každý ich zápas pozeralo priemerne neuveriteľných 450-tisíc divákov.
Dobré pocity aj obavy
Silnejúci záujem im aspoň pomohol splniť ďalší cieľ: ukázať verejnosti krásu ich športu. „Keby sme hrali zle, curling veľmi nepredáme. Takže vzhľadom na rastúcu sledovanosť sme si hovorili, že sme na dobrej ceste. Možno nás to ešte viac nakoplo.“Zo správ, ktoré počas olympiády dostali z domu, vypichuje Paulová jednu: „Od Pokáča, ktorý nám potom zložil aj pesničku. To bol taký darček, o ktorom som ani nevedela, že ho chcem, ale len čo som ho dostala, bola som nadšená.“
Turnaj uzatvárali zápasom s Číňanmi, aby dosiahli na vytýčené umiestnenie, potrebovali vyhrať. Zatiaľ čo Paul bol mysľou stále v hre, jeho manželka vnímala aj to, že ich olympijská skúsenosť sa pomaly končí. „Pri pár posledných kameňoch som si hovorila, teraz to musím hodiť, predsa si nepokazím celkový dojem! Tiež som mala v hlave, že by to mohla byť posledná olympiáda. Je to taký unikátny zážitok, že si ho chcete užiť naplno.“
Ako fanúšikovia boli pri bronzovej medaile Martiny Sáblíkovej. Vo voľných chvíľach trávili čas s ostatnými športovcami z českého tímu, pretože bežne nemajú šancu stretnúť sa so športovcami z iných zimných disciplín. Mohli si odškrtnúť oba ciele: umiestnili sa šiesti a svoj šport predali nad očakávania.