Ropné giganty a farmafirmy ťažili z inflácie vo veľkom
Kto zarobil na raste cien v roku 2022? Hospodárske noviny oslovili odborníkov, aby zistili, ktorým odvetviam prialo inflačné prostredie.
Bratislava – V novembri vytiahol financmajster Igor Matovič novú „atómovku“. Prišiel s návrhom solidárneho príspevku, ktorým mal vyrubiť 70-percentnú daň z nadpriemerných ziskov spracovávateľom ropy a ťažiarom. Zákon cielil najmä na Slovnaft. Rafinéria sa voči návrhu ohradila. Exminister sa však sporu neobával. Vysvetľoval to tým, že by palivári mali aj po zaplatení dane o štvrť miliardy vyšší zisk. Napokon gigant daň zaplatí, no bude nižšia. Dohoda medzi Eduardom Hegerom a Richardom Sulíkom o podpore rozpočtu ju zrazila k 55 percentám.
Rafinérsky biznis však nebol jediný, ktorý profitoval v roku 2022 z vysokých cien. Podľa odborníka Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Martina Hudcovského je totiž „hneď niekoľko odvetví, ktoré dosiahli tempo rastu ziskov pred zdanením rýchlejšie, ako im rástli náklady“. HN sa preto pozreli na to, ktorým odvetviam takisto prialo inflačné prostredie.
1. Energobiznis
Vráťme sa však k ropným koncernom. Keďže infláciu významnou mierou spôsobil rast cien energokomodít, ako sú ropa, plyn a elektrina, podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka na tom najviac zarobili práve títo producenti, proti ktorým je v Európe namierené zdanenie „mimoriadnych“ziskov. Naši zákonodarcovia schválili mimoriadnu daň zo ziskov tiež pri tých firmách, ktoré vyrábajú elektrinu. To im profitabilitu značne zníži. „V Spojených štátoch či Ázii takéto zdanenie nie je, takže producenti energií tu investorom prinášajú vysoké zhodnotenie kapitálu,“pokračuje analytik. Na základe dát vyplývajúcich z indexu S&P 500 im v zámorí v treťom kvartáli medziročne rástla ziskovosť o 137 percent.
Presne jšie údaje sa vďaka údajom zo Štatistického úradu dajú zistiť aj o našom trhu. Ako upozorňuje Martin Hudcovský, najvýraznejšie to vidieť pri sektore rafinovaných ropných produktov. Tam oproti vlaňajšku síce poskočili výdavky o 40 percent, lenže v posledných troch štvrťrokoch sektor zaznamenal 225-percentné zisky. V stabilných predpandemických časoch sa táto metrika pritom pohybovala v mínusových číslach. To, že ich biznis prekvitá, potvrdzuje aj dramatický nárast podielu zisku na výnosoch. Pred koronavírusom išlo o štyri percentá, nová realita už ukazuje na vyše 16-percentné zastúpenie.
2. Farmaceutický priemysel
Ďalším odvetvím, kde vidieť tieto zmeny, je chemický a farmaceutický priemysel. Tempo rastu zisku je tu ešte výraznejšie – skoro štvornásobne oproti rovnakému obdobiu vlani, čím predstihlo náklady o 331 percentuálnych bodov. O extrémne hodnoty sa pričinil výpadok produkcie vo vlaňajšom treťom kvartáli. „Z nízkej bázy tak rastie raketovo. Aj tak je rast zisku citeľne väčší ako pri nákladoch,“približuje Hudcovský. Zároveň sa zvýšil podiel čistého zisku na príjmoch skoro o päť percentuálnych bodov, keď zakotvil tesne pod deviatimi percentami. Farmaceuti sa kvôli priaznivému vývoju v ich biznise dostali pred pár dňami pod tlak maďarskej vlády. V nadväznosti na rozhodnutie Európskej komisie zastaviť prísun 22 miliárd eur z kohéznych fondov Únie pôvodne určených pre nášho suseda sa kabinet Viktora Orbána rozhodol zaviesť novú daň z nadmerných ziskov týchto firiem. Odvádzať štátu majú takto až osem percent svojich čistých príjmov.
3. Obchod
Maloobchodníkom sa po väčšinu roka darilo. Zákazníci sa po uvoľnení reštrikcií hromadne vrátili do kamenných prevádzok, čo sa v kombinácii s infláciou odzrkadlilo na vyšších tržbách. Trend sa obrátil až koncom leta, keď sa prvýkr át dostali do záporných hodnôt. Napriek tomu sa v odvetví obchodu mohli radovať. Dokazuje to tretie najvyššie tempo rastu ziskov vo výške 59 percent, vďaka ktorému odvetvie hravo preskočilo sedempercentný prírastok v nákladových položkách.
4. Informácie a komunikácie
„Podobný trend rýchlejšieho rastu zisku ako nákladov ešte možno presvedčivo nájsť pri sektore informácie a komunikácie, no tu už o také extrémne hodnoty nejde,“približuje Hudcovský s tým, že náklady išli hore o 15 percent, ale zisk vystúpal o ďalších sedem percentuálnych bodov. Potvrdil sa tiež nárast podielu zisku na výnosoch, i keď podobne ako pri predošlej kategórii iba o nepatrné množstvo. Pripomeňme, že v tomto sektore nájdeme podniky, ktoré vykonávajú činnosť v nakladateľskej oblasti, vo výrobe filmov, prípadne v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.
Sú služby, kde sa skoro žiadne
náklady nezmenili, ale infláciu už zohľadnili.
Martin Hudcovský, Ekonomický ústav SAV
5. Služby
Hudcovský upriamuje pozornosť aj na ďalšiu činnosť, ktorá z inflácie ťažila. Sú ňou služby, ktoré majú nízku náročnosť na vstupy. „Naprí klad svadobný fotograf, kaderník, doučovanie študentov a podobne sú služby, kde sa skoro žiadne náklady nezmenili, ale infláciu už vo svojich cenách zohľadnili,“ozrejmuje. Podľa ekonóma ide najmä o živnostníkov a menšie firmy, ktorí argumentujú tým, že ich biznis je spätý s osobným životom. „Ale práve to, že k zdvíhaniu cien pristupujú subjekty zasiahnuté iba z osobnej stránky, a nie podnikateľskej, hovorí o už zabudovaných vyšších inflačných očakávaniach, ktoré ďalej pomáhajú inflácii pretrvávať či zrýchľovať,“vysvetľuje Hudcovský.