Mnoho fariem na Západe zanikne
Potravinová sebestačnosť nie je len marketingové heslo, tvrdí šéf agrorezortu Samuel Vlčan. Podľa ministra sú naše potraviny kvalitnejšie. Len pri jogurtoch má Slovensko prísnejšie normy ako susední Rakúšania.
Vojna na Ukrajine a jej vplyv na svetovú ekonomiku vyzdvihuje ešte viac potrebu zabezpečiť slovenskú sebestačnosť v potravinách. Uviedol to šéf spoločnosti Agromačaj Juraj Mačaj. Takisto vnímate, že sebestačnosť už nie je iba PR?
Áno, treba otvorene povedať, že ako súčasť Európskej únie sme v ekonomickej vojne s Ruskom. Výsledkom je enormný nárast cien energií, čo sa prejavuje ako výrazné stúpanie cien potravín. Musíme si priznať, že sa skončilo dlhé obdobie, počas ktorého boli potraviny cenovo dostupné. Potravinová sebestačnosť už nie je len marketingové heslo, ale začína sa dostávať do popredia ako reálna úloha na riešenie. A v našom priestore to je extrémne zložitá úloha na riešenie. V týchto krízových časoch si všetci uvedomujú, že kým právnika potrebujete možno raz – dva razy za život, s výsledkami práce potravinára a poľnohospodára sa stretnete aspoň trikrát za deň. Na Slovensku, žiaľ, za posledných 30 rokov naša sebestačnosť a výkon agropotravinárskeho sektora kontinuálne klesali. Za Mečiarovej éry v 90. rokoch došlo k nešťastnej privatizácii mnohých poľnohospodárskych podnikov, a následne, keď sa dostali pod tlak zahraničných konkurentov z Únie, tlak nevydržali. Navyše, v minulosti sme neboli schopní dobre nastaviť a cieliť formu podpôr. Dnes tak máme stav, že aj tam, kde by sme mohli byť sebestační, sme hlboko pod 50 percentami.
Pre vyriešenie potravinovej bezpečnosti ste odobrili možnosť obmedzenia ich vývozu počas mimoriadnej situácie, núdzového a výnimočného stavu. Považujete zmenu s odstupom času za správny krok?
Rozhodli sme sa, že novelizujeme zákon o potravinách, ktorý rezortu umožní lepšie sledovať vývoz agrokomodít do zahraničia. Pravdou však je, že s naším postupom nesúhlasí Európska komisia a žiada, aby sme novelizáciu zmenili.
A zmeníte?
Eurokomisárovi pre poľnohospodárstvo Januszovi Wojciechowskému som odpísal, že touto úpravou nezasahujeme do vnútorného trhu Únie. Iba sme si vytvorili ďalekohľad, prostredníctvom ktorého chceme vidieť, koľko agropotravinárskych komodít sa plánuje vyviezť, aby sme vedeli v prípade potreby zasiahnuť. Hovoríme o množstvách nad 400 ton, takže neobmedzujeme bežný obchod. Priznávam však, že ide o dodatočnú administratívnu záťaž, ale verím, že kvôli potravinovej bezpečnosti sú pripravení ju zniesť.
Nehrozia nám pre to sankcie?
Je možné, že naša diskusia s Komisiou vyústi do „infringementu“, čo už bude štruktúrovaný dialóg o tom, či naša právna úprava porušuje pravidlá spoločného európskeho trhu, alebo nie. Ja som presvedčený, že neporušuje. Ale až po rozhodnutí nezávislého európskeho „rozhodcu“budeme vidieť, kto má pravdu.
Dlhodobým tŕňom v oku je naše pasívne agrosaldo: dovážame za oveľa viac, ako vyvážame. Vy ste spomenuli dodatočnú administratívnu záťaž. Nemôžu preto podobné iniciatívy nalomiť tento trend, keďže je preregulovaný?
Výsledok, o ktorom hovoríte vy, ukazuje, že potrebujeme meniť štruktúru nášho agropotravinárstva. Že potrebujeme podporiť viac špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu, ktorá však aktuálne nie je v porovnaní s tou rastlinnou taká rentabilná. Podľa toho sme nastavili našu politiku existujúcich výziev aj Bruselom už schválený nový strategický plán na obdobie rokov 2023 až 2027, ku ktorému sme už prijali potrebné nariadenia vlády. Problém riešime na základe konkrétnych dát a finančných modelov. Takto pred rokom sa nám tiež podarilo schváliť strategický dokument do roku 2035. Podobne dlhodobý projekt rozvoja sme doteraz nemali.
Prečo je to dôležité?
Agrosektor je veľmi konzervatívny. Môžeme len postupne otáčať ten veľký tanker a musíme presne vedieť, na aký kurz ho chceme dostať. Preto sme najskôr urobili rozsiahlu analýzu a širokú diskusiu, aby sme zistili, ktoré vertikály sú schopné rozvoja. Sme krajina mierneho klimatického pásma a funguje nám napríklad vertikála cukru a mlieka, kde sme buď plne, alebo do značnej miery sebestační. Ale pri mäse máme problémy. Iný problém je zasa pri repke, kde sme síce sebestační na 159 percent, lenže vylisujeme olej, ktorý uspokojí len necelé tri percentá domácej spotreby. Zvyšok musíme doviezť.
Ako sa chce štát popasovať s touto výzvou?
Rozhodli sme sa, že aktivitu zameriame na podporu potravinárov, ktorí sú na konci celého dodávateľskoodberateľského reťazca, a vyhlásili sme výzvu na modernizáciu ich výroby. Do nej sme alokovali 240 miliónov eur, čo je historicky najviac v rámci jednej agropotravinárskej výzvy. Uspokojíme teda približne 90 percent všetkých žiadateľov. Samozrejme, financujeme v priemere polovicu investície, čiže ďalšiu štvrť miliardy si zabezpečia z vlastných zdrojov. Výsledkom je, že v krátkom období zredukujeme miliardový investičný dlh o polovicu. Verím, že to bude historická príležitosť aj pre ostatné časti vertikály: prvovýrobcov či druhospracovateľov. Zvyšuje sa totiž šanca, že budú schopní nakupovať za lepšie ceny domácu produkciu. Nebudeme musieť toľko – hlavne rastlinných – komodít vyvážať do zahraničia a nebude pokračovať negatívny vývoj, pri ktorom čoraz viac plodín prvovýroby sa premení na potravinu až vonku. Pridaná hodnota a zamestnanosť takto ostáva v cudzine. A toto chceme zmeniť.
Potraviny zdraželi spomedzi spotrebiteľského koša vôbec najviac – v novembri o 27,8 percenta. Na začiatku roka ste pri nich pritom zvažovali zníženú sadzbu DPH. Prečo to napokon nevyšlo?
Analyzovali sme dosah na štátny rozpočet, ak by sme niektoré kategórie potravinárskych výrobkov zaradili do desaťpercentnej zníženej sadzby DPH, ktorú dnes nájdeme napríklad pri mlieku či rožkoch. Uvažovali sme aj o zaradení ďalších tovarov či prípadnom znížení sadzby. Možností bolo viac, ale všetky nám ukazovali, že by to viedlo k výpadku na daniach v desiatkach miliónov eur. Niekde sme sa dopočítali k 160 miliónom. A keďže sme v diskusii s rezortom financií nenašli odpoveď na to, kde by sme výpadok kompenzovali, diskusia sa skončila tak, že sadzbu meniť nebudeme.
Takže to neprešlo kvôli ministerstvu financií, keďže nevedeli vyčleniť peniaze pre váš rezort?
Presne tak. Keď to poviem jednoducho: nevedeli sme nájsť tie peniaze v rozpočte. Viem, že Poliaci sa snažia masívne podporovať – nielen daňovými úľavami, ale aj úľavami v oblasti sociálneho poistenia – svoj agropotravinársky sektor. Aj vďaka tomu treba priznať, že sú najsilnejším vývozcom potravín v Únii. Konkurenčný tlak z Poľska je obrovský.
Téma zníženia sadzby je teda uzavretá?
Nateraz určite. Predpokladám, že na stôl sa môže dostať po ďalších voľbách.
Brusel nám hrozil právnym konaním aj pri miliónových pokutách pre reťazce. Tam ste vysoký trest za opakovaný prehrešok zrušili, čo ocenili aj maloobchodníci. Hornú hranicu, ktorá aktuálne predstavuje dva milióny, však stále považujú za prísnu. Zvažujete jej úpravu?
Súčasnú právnu úpravu považujeme za dobré a kompromisné riešenie. To, že horná sadzba je vysoká, je pravda. No vnútorný postup na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe jednoznačne určuje, v akých prípadoch môže byť maximálna pokuta určená, a naozaj by muselo ísť o opakované a zjavné porušenie pravidiel. To sa doteraz nestalo.
V lete ste vstúpili do sporu medzi Taurisom a Kauflandom, v ktorom ste chceli stabilizovať situáciu. Tauris totiž tvrdil, že reťazec ho tlačil k nízkym cenám, čo sa malo odzrkadliť na kvalite výrobkov. Nemecká sieť to odmietla. Aký bol výsledok stretnutia za okrúhlym stolom?
Chcel by som sa potravinárom aj zástupcom retailových reťazcov poďakovať, že prijali moje pozvanie. Ak mám byť diplomatický, diskusia bola otvorená a vecná. Reťazcom som veľmi otvorene povedal, že si ceníme ich prácu, akurát by sme boli radi, aby počas aktuálnej krízy poľavili o 50 percent pri svojej potrebe silného konkurenčného boja. Siete vedia niektorých našich dodávateľov zameniť za tých zahraničných s o pár centov lepšou maržou. Avšak tým poškodia poľnohospodárstvu a budú negovať našu snahu zlepšiť potravinovú sebestačnosť.
Aká bola reakcia?
Že sú samostatní podnikatelia, ktorí si vytvárajú vlastnú obchodnú politiku, čo my plne rešpektujeme. Ďalej uviedli, že to budú analyzovať, a pripomenuli, že priemerné obchodné marže pri výrobkoch dovážaných zo zahraničia sú o niečo vyššie, čo oceňujeme. Ja som im zasa pripomenul, že ich celková marža je približne polovičná oproti tej, ktorú majú ich sesterské reťazce na Západe. Preto ešte stále vidím priestor na to, aby v „pozitívnej diskriminácii“našich potravinárov ešte pridali a pokračovali. Predsa len, aj oni sú súčasťou jedného slovenského spoločenstva, a tým, že odoberú naše výrobky, pomôžu zamestnanosti či rastu HDP. Súčasne sme presvedčení, že naše potraviny sú kvalitnejšie. Máme napríklad prísnejšie národné normy pre jogurt, ako majú Rakúšania. Tieto potraviny k nám navyše prichádzajú s nižšou uhlíkovou stopou. Rozišli sme sa teda s tým, že siete prehodnotia svoj postoj a začiatkom budúceho roka sa stretneme.
Evidovali ste podobné problémy s reťazcami aj od ďalších domácich výrobcov?
Niekedy dostávame informácie od pestovateľov ovocia, že sú pod veľkým tlakom poľských producentov. V jablkách je náš sused európska jednotka. Mnohí naši ovocinári nie sú schopní tomu konkurenčnému tlaku odolať. Preto sme znovu apelovali na reťazce, nech dajú šancu aj im. Najväčšiu pomoc im však môžu poskytnúť tunajší spotrebitelia, keď sa budú rozhodovať pre slovenské potraviny. Obchodník sa podľa toho zariadi. Aj to bol dôvod, prečo sme sa rozhodli dať poslednú veľkú tohtoročnú pomoc práve špecializovanej rastlinnej výrobe. Zároveň začiatkom budúceho roka doručíme aj podporu na sklady.
Ďalšou výzvou je zmena klímy. Pri suchu ste pripravili 50miliónový balík na podporu poľnohospodárov, avšak ide o problém, ktorý tu zostane. Rokujete s envirorezortom o systematickom riešení?
Tento rok sme „bleskurýchle“zareagovali. V niektorých oblastiach sme takéto sucho od roku 1947 nezaznamenali. Bola zasiahnutá predovšetkým úroda kukurice.
Tie problémy sú naozaj veľké. Postihnutá bola najmä živočíšna výroba kvôli nedostatku a vysokej cene krmív. Z toho dôvodu sme schému štátnej pomoci smerovali na udržanie počtu hospodárskych zvierat. Túto pomoc sme doručili už v tomto roku. Keď riešila sucho predchádzajúca vláda v roku 2019, tak poľnohospodári čakali na pomoc dva roky, pričom niektorí sa jej kvôli bankrotu ani nedočkali. V tomto ohľade sme sa riadili heslom: kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
A k systémovým opatreniam?
Z oblakov nám každoročne naprší približne rovnaký úhrn zrážok, akurát obdobia sucha sú dlhšie a dažde intenzívnejšie. Pôda potom nie je schopná veľké množstvá zrážok zadržať. A nie je to len kvôli prívalovým dažďom, ale zdravie našej pôdy vyše 30 ro
Kto Je Samuel Vlčan
vo funkcii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je od vlaňajšieho júla. po parlamentných voľbách v roku 2020 ho na tomto
rezorte nová vláda vymenovala do funkcie štátneho tajomníka, odkiaľ po troch mesiacoch odišiel do poradného tímu premiéra Igora Matoviča. pred vstupom
do politiky pôsobil v oblasti práva a bankovníctva. Bol členom predstavenstva
Slovenskej sporiteľne. kov upadá a vodozádržná schopnosť krajiny sa znižuje. Takže v tomto chceme zmeniť mnohé. Pripravujeme kľúčový klimatický fond a rozvoj existujúcich závlah. Chceme sieť odvodňovacích kanálov adaptovať na vodozádržné. V minulosti sme totiž mali problém s tým, že viaceré územia boli podmáčané, a preto sa urobili systémy, ktorými je voda odvádzaná z krajiny. Dnes však máme opačný problém. Ide o rozsiahly projekt, ktorý bude trvať dekády, kým sa situácia znovu zlepší.
Ako chcete zabrániť úpadku v živočíšnej výrobe, v ktorej sú problémy najvypuklejšie?
Treba to rozdeliť do jednotlivých pododvetví.
Skúsme sa teda pozrieť na mliečnu produkciou, kde nám klesajú z roka na rok počty dojníc.
Tam mám nádej, že koncom tohto roka zastavíme negatívny trend poklesu produkcie surového kravského mlieka, a to napriek poklesu počtu dojníc. Naša ambícia je, aby sme v krajine udržali 110 až 115tisíc kusov.
Určite by sme nechceli klesnúť pod tieto čísla. Pokiaľ by sme aj klesli, stále vieme objem mlieka vykompenzovať vyššou produktivitou. Napokon podporujeme systémy, ktoré zvyšujú úžitkovosť stád, keď sme bezprecedentným spôsobom zvýšili podporu na dojnice. Tá sa v budúcom strategickom pláne dostane na vyše 500 eur na jeden kus, čo je viac než v Česku, s ktorým sa tak radi z pochopiteľných dôvodov porovnávame. Na dobré životné podmienky zvierat sme súčasne vyčlenili stovky miliónov eur, pričom niektoré výzvy sa už vyhodnocujú. Chceli by sme na konci ďalšieho obdobia fungovať na 60 percent v tomto režime. Zvieratá budú žiť v moderných maštaliach a v optimálnych podmienkach bez stresu. Verím, že pomôže aj redukcia živočíšnej výroby, ktorú môžeme sledovať na Západe. Časť výroby by sa tak mohla presunúť na východ Únie.
Máme obrovský investičný dlh. V minulosti sa vynaložené milióny na modernizáciu techniky stratili v korupčných
schémach.
Veríte teda, že najhoršie časy sú už za nami?
Žijeme v zložitých časoch, ale sme na prahu veľkej transformácie v poľnohospodárstve. Do nášho sektora prichádzajú moderné technológie či automatizované systémy závlah.
Je však to tempo obnovy dostatočné? Predsa len, pri modernizácii vozového parku máme za sebou roky, počas ktorých pribúdali nízke počty nových agrostrojov.
Súhlasím, že máme obrovský investičný dlh. V minulosti sa vynaložené milióny na modernizáciu techniky stratili v korupčných schémach. Príkladom je kamiónová či kombajnová schéma. Pri tej druhej sa zistilo vyše dvojnásobné predraženie stroja v porovnaní s Nemeckom. Problém sme vyriešili tak, že sme pripravili cenové katalógy, kde si môžete napríklad traktor vyskladať podľa svojich predstáv. A je už jedno, či ide o kúpu Johna Deera, Zetoru, alebo si tam necháte urobiť zlaté kľučky. My hovoríme, že toto je tá férová cena. Rovnaký prístup sme pritom zvolili pri maštaliach a skleníkoch, kde máme urobené kalkulačky. Každý presne vie, koľko prispejeme na hektár. Je to plne transparentné. Poľnohospodári nemusia hľadať sprostredkovateľov, ktorí za provízie pripravia verejné obstarávanie, a napasujú sa do projektu. V budúcnosti sa chceme tiež dostať na vyššiu úroveň flexibility pri zavádzaní takzvaných finančných nástrojov.