Slovensko bez Česka

Existuje množstvo dôvodov, prečo vznikla samostatná Slovenská republika. Historické, ekonomické, národné, sociálne, kultúrne, akékoľvek... Dôležité je odpovedať si na otázky, či na začiatku Slováci a Česi chceli spoločný štát a či na konci v ňom chceli zotrvať.

Československo vzniklo po prvej svetovej vojne ako následok rozpadu Rakúsko-uhorska. Ak nič iné, tak oba blízke národy sa navzájom potrebovali na výraznejšiu štátnu emancipáciu v Európe. Slováci priniesli tretinu obyvateľstva a tri štvrtiny územia (vrátane Podkarpatskej Rusi). Je jasné, že samostatné národy by nemali silnú vyjednávaciu pozíciu pri stanovení povojnových hraníc. Zároveň potrebovali ukázať svoju svojbytnosť a, najmä Slováci, odstrihnúť sa od svojej minulosti útlaku vnorenej do veľkomaďarských dejín. Spoločný štát tak vznikol z pragmatických potrieb. A potom sa jednou z hlavných agend Slovákov stala snaha o nájdenie dôstojného miesta v spoločnom dome. V rámci externých faktorov sa Slovensko dokonca na čas „osamostatnilo“ako vazalský štát hitlerovského Nemecka. Po povojnovom návrate do lona Československa jeho úsilie pokračovalo a vyvrcholilo federatívnym usporiadaním socialistického štátu. Keď padla totalita, padla aj nutnosť bratského zväzku.

Trenice o tom, kto na koho dopláca a kto koho obmedzuje, demokraticky vybublali na povrch a vyústili do dohody o rozdelení štátu. Tridsať rokov sme na úrovni emancipácie, na akej sme vo svojej histórii nikdy neboli. Už nás nikto nevolá Czech (i keď niekedy Slovene), našej mene sa nehovorí „české peníze“a nikto nás neoslovuje „mladší bratr“. Stojí to za to.