V novom roku bez výhovoriek

Posledné roky boli v hospodárskej politike rokmi výhovoriek. Najskôr to bola pandémia ochorenia covid a z neho odvodená výhovorka o narušených dodávateľských reťazcoch. Po tom, ako sa covid nikdy poriadne neskončil (pozrime sa do Číny), prišiel útok Ruska na Ukrajinu a jemu prisúdená „energetická kríza“ako univerzálne politické zdôvodnenie azda čohokoľvek.

Relatívne slušne rastúce ekonomiky boli na vlne výhovoriek monetárne a fiškálne stimulované do „zblbnutia“. Ak ste niekedy videli obrázky kulturistov s bizarnými bicepsmi nafúknutými vpichnutým olejom, tak to je ono. Z toho sa musia obracať v hrobe nielen protrhoví ekonómovia, ale aj nebohý John Keynes. Ten veril, že hospodárstvo sa má stimulovať v kríze a počas rastu sa má odkladať práve na tie horšie časy.

Za starých lehmanovských čias sa peniaze vytlačené kvantitatívnym uvoľňovaním dusili na účtoch finančných inštitúcií. Nie že by to bola dobrá politika, pretože viedla k nafúknutiu bublín v nehnuteľnostiach či akciách (pozdravujem Teslu). No mala výhodu aspoň v tom, že neuvoľnila rozpočtové reťaze politikov.

Dnes sú však „peňazovody“nastavené priamo do peňaženiek spotrebiteľov. Najskôr v podobe pandemickej podpory a teraz vo forme rôznych energetických a protiinflačných záchranných balíčkov.

Možno som príliš melodramatický, ale mám pocit, že vládna hospodárska politika vo väčšine západných štátov dosiahla obsahovú singularitu. Ľavica či pravica, kresťanskí konzervatívci či Karolom Marxom líznutí progresívci, všetci majú univerzálny recept na všetky problémy – zatvorenie očí a zahádzanie problému peniazmi. Volič musí byť do poslednej možnej chvíle odtienený od reality okolitého sveta. Predstava, že domácnosti uvidia na účtoch za energie realitu, je nepredstaviteľná, radšej posuňme štáty bližšie k bankrotu! Mali

sme však šťastie v nešťastí. Než sa Európa premotala k nejakým orbánovským cenovým stropom, vysoké ceny a globalizácia začali problém drahých energií riešiť. Koniec roka nám priniesol ceny energií v strmom páde. Je reálna šanca, že ceny plynu a elektriny v roku 2023 nedosiahnu nielen európsky, ale ani mnohé národné stropy. Stovky miliárd eur, ktoré tieto stropy majú kryť, budú možno zachránené.

Otázka však znie, či vôňa týchto výdavkov už nie je príliš lákavá. Nenájde sa predsa len vhodná výhovorka na to, aby sa minuli? Politici si ju radi vymyslia a voliči radi akceptujú. Možno by to bol vhodný novoročný záväzok – prestať dúfať, že všetky problémy za nás vyriešia nejaké „balíčky“.

Predstava, že domácnosti uvidia

na účtoch za energie realitu, je nepredstaviteľná.