Čo čaká nás i svet v novom roku 2023?
Vývoj konfliktu na Ukrajine, nová hrozba koronavírusu z Číny či cestovanie Slovákov do Chorvátska s eurami a bez hraničných kontrol. Aj tieto témy nám prinesú nasledujúce mesiace.
Bratislava – Vstup Chorvátska do eurozóny a schengenského priestoru, čo uľahčí cestovanie desaťtisícom slovenských turistov. Rozhodovanie Čechov a Moravanov o tom, kto po desiatich rokoch nahradí Miloša Zemana v kresle prezidenta Českej republiky. Vývoj pandemickej situácie v Číne a India ako nová najľudnatejšia krajina sveta. No najmä vojna na Ukrajine, od ktorej začiatku ubehne v druhej polovici februára presne jeden rok. Toto všetko sú udalosti, ktoré poznačia dianie v roku 2023. A čitatelia HN budú pri tom.
Očakávame, že aj zvyšok EÚ zavedie na letiskách také protipandemické opatrenia ako my.
Giorgia meloniová, talianska premiérka
Do Chorvátska s eurami
Slovenské more. Aj takúto prezývku dostal chorvátsky Jadran, ktorý ponúka takmer 1 800 kilometrov pobrežia na pevnine a ďalšie viac ako štyri tisícky kilometrov takmer na 1 500 väčších či úplne malých a neobývaných ostrovoch. Dôvod tejto prezývky sa ponúka sám – práve Chorvátsko a jeho Jadranské more je najčastejším cieľom slovenských turistov. Na plážach tak v lete môžete častejšie počuť slovenčinu než chorvátčinu. „V období januára až novembra 2022 navštívilo Chorvátsko celkovo 508 346 slovenských turistov, ktorí tu strávili dovedna 3 324 085 nocí. Slovenská republika sa tak umiestnila na ôsmom mieste v počte prenocovaní zahraničných návštevníkov. V porovnaní s rokom 2021 ide o nárast počtu návštevníkov o 44,74 percenta a počtu dosiahnutých prenocovaní o 38,11 percenta,“uviedol v tlačovej správe adresovanej HN Miodrag Mlačič, riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia pre Českú republiku a Slovensko.
Do Chorvátska síce organizujú zájazdy aj cestovné kancelárie, Slováci tam však oveľa častejšie smerujú individuálne. Na rozdiel od iných tradičných prímorských destinácií, ako je Taliansko, Grécko či Španielsko, pritom drobnú komplikáciu a starosť navyše spôsoboval fakt, že v Chorvátsku si museli zamieňať eurá za kuny – i keď mnohé zariadenia brali aj spoločnú európsku menu. Chorváti taktiež neboli až doteraz členmi schengenského priestoru. V praxi to znamenalo, že prichádzajúci museli neraz na hraniciach absolvovať aspoň náhodnú kontrolu, čo občas prispievalo k už aj tak veľkým zápcham, ktoré sa vytvárali na diaľniciach na ceste k miestu dovolenky.
A práve tieto dve veci sa úderom nedeľňajšej polnoci zmenili. Chorváti definitívne prijali do svojich peňaženiek rovnaké peniaze, ako máme my – v konverznom kurze 7,5345 kuny za jedno euro. A z hraníc so Slovinskom či s Maďarskom zmizli kontroly – samozrejme, s výnimkou mimoriadnych prípadov, ako bola v uplynulých rokoch covidová či migračná kríza.
Dá sa teda predpokladať, že rok 2023 sa bude ešte viac než tie minulé niesť v znamení chorvátskej dovolenky Slovákov. Dúfajú v to i samotní Chorváti, ktorí na tento rok pripravujú aj našim turistom množstvo nových atrakcií. „V nadchádzajúcej sezóne sa chorvátsky cestovný ruch popri ďalšom rozvoji turistickej ponuky v prímorských oblastiach chce zamerať aj na vnútrozemie krajiny, ktoré sa teší čoraz väčšej obľube slovenských turistov. Predovšetkým tých, ktorí sú priaznivcami aktívnej dovolenky, či už ide o pešiu turistiku, cyklistiku alebo objavovanie kultúrnych a historických pokladov. Na základe dlhodobej stratégie sa v najbližšom období bude klásť dôraz najmä na uplatňovanie zásad udržateľného rozvoja cestovného ruchu,“dodáva Mlačič.
Hrozí nová vlna pandémie?
Cestovania sa týka aj druhá vec, s ktorou vstupujeme do začiatku nového roka. Je ňou návrat hrozby uzatvárania hraníc či povinnosti absolvovať na letiskách testy na prítomnosť koronavírusu. Od tejto nepríjemnosti sme si pritom minulý rok po pandemických rokoch 2020 a 2021 viacmenej odvykli. Dôvodom nových obáv je prudko sa zhoršujúca situácia s nákazou ochorenia covid19 v Číne. Tempo šírenia infekcie sa aktuálne odhaduje nie na milióny, ale doslova na desiatky miliónov nových prípadov denne.
Peking od ôsmeho januára uvoľňuje prísne cestovné opatrenia pre svojich obyvateľov, ktoré boli súčasťou takzvanej politiky nulovej tolerancie v boji proti covidu. Znamená to, že Číňania už nebudú musieť po návrate zo zahraničia absolvovať karanténu. Môžu si takisto opätovne žiadať o vydanie cestovného pasu. Rušia sa tiež obmedzenia týkajúce sa počtu medzinárodných letov smerujúcich z Číny a do nej.
Problém je ten, že podľa najnovších údajov sa podiel pasažierov prilietajúcich z Číny na milánske letisko Malpensa, ktorí sú infikovaní koronavírusom, blíži k polovici. Taliansko preto ako prvé spomedzi európskych krajín pristúpilo k razantnému kroku – povinnosti cestujúcich z Číny absolvovať priamo na letiskách test na prítomnosť covidu. A vláde v Ríme len toto nestačí – rovnaký krok požaduje aj od ostatných členských krajín Európskej únie. Nie je totiž najmenší dôvod domnievať sa, že podobný pomer nakazených pasažierov z Číny sa netýka aj ostatných veľkých medzinárodných letísk v Európe. „V otázke Číny musíme prijať okamžitú akciu. Toto opatrenie však nebude úplne účinné, ak ho nezrealizuje celá Únia. Pretože my ho môžeme uskutočniť len pri priamych letoch, ale nie pri tranzitných,“cituje bruselský portál Politico vyjadrenie talianskej premiérky Giorgie Meloniovej.
Rím preto podľa nej očakáva a dúfa, že ho aj zvyšok EÚ bude nasledovať a taktiež zavedie povinné covidové testy pre všetkých cestujúcich, ktorí prilietajú z Číny. Šéfka talianskej vlády zároveň vyslovila mierny optimizmus, čo sa týka obáv, že by Číňania mohli do Európy zavliecť úplne nový variant koronavírusu. „Z 30 prípadov, ktoré sekvenujeme, je prvých 15 všetko variant omikron. Ten je už v Taliansku prítomný, takže pre tento okamih je to dosť povzbudzujúca správa,“dodala Meloniová vo štvrtok.
Ako si však pamätáme z jari 2020, situácia s nákazou koronavírusom sa môže meniť doslova zo dňa na deň. Podobné opatrenia ako Taliansko už zaviedli Spojené štáty, Malajzia, Taiwan či India. A vývoj infekcie pozorne monitorujú aj európske krajiny – členovia Únie, i tie mimo nej. „Skúmame to. Sledujeme prevádzku na letiskách aj to, odkiaľ k nám ľudia prichádzajú,“citovala vo štvrtok popoludní agentúra Reuters britského ministra obrany Bena Wallacea.
Skončí sa vojna na Ukrajine?
Z globálneho geopolitického hľadiska však jednoznačne najsledovanejšia bude minimálne v úvodných mesiacoch začínajúceho sa roka vojna na Ukrajine. Od jej vypuknutia ubehne 24. februára presne jeden rok. A zatiaľ sa nezdá, že by sa v dohľadnej čase mala skončiť. Len dva dni pred koncom roka 2022 – 29. decembra – zasypali Rusi ukrajinské mestá vrátane Kyjeva desiatkami rakiet a dronov. Veľká časť ukrajinského územia sa po jednom z najväčších celoplošných útokov už viac ako 310 dní trvajúceho konfliktu ocitla bez dodávok elektrickej energie. A naši východní susedia sa obávajú, že Rusi im pošlú podobný novoročný „pozdrav“aj v úvode roka 2023.
Odhadovať vývoj vojny v nasledujúcich 12 mesiacoch je veľmi ťažké. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhuje, aby sa najneskôr do konca februára uskutočnil globálny mierový samit. Podľa šéfa kyjevskej diplomacie Dmytra Kulebu by bolo ideálne, keby sa takáto schôdzka konala na pôde OSN.
V tejto súvislosti predstavil Zelenskyj desaťbodový plán, ktorý zahŕňa okrem iného obnovenie bezpečnosti v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne či ochranu ukrajinského životného prostredia. Ukrajinci takisto zdôrazňujú, že ich prioritnou požiadavkou je okamžitý odchod ruských síl zo všetkých okupovaných území vrátane anektovaného Krymu. To však Moskva zásadne odmieta. Tvrdí, že prípadný plán, o ktorom by Rusi boli ochotní rokovať, musí zohľadňovať ich doterajšie územné zisky. Nájdenie kompromisu sa tak v tejto chvíli zdá veľmi vzdialené. Západ na čele s USA pritom ubezpečuje, že jeho vojenská podpora Kyjeva bude pokračovať.