Odišiel najlepší futbalista histórie
Zomrel Pelé vo veku 82 rokov. Brazílska ikona, trojnásobný majster sveta a pre mnohých aj najlepší hráč všetkých čias mal v poslednom čase vážne zdravotné problémy.
Praha – Nenapodobiteľný driblér a nespochybniteľný futbalový kráľ. Úžasný strelec, autor viac ako tisícky gólov a určite najslávnejšia desiatka, ktorá kedy navliekla kanárikovožltý brazílsky dres. Ešte na začiatku decembra mu súčasní reprezentanti z Kataru posielali silu, zatiaľ čo on sám z nemocnice v Sao Paule ďakoval, vyvracal čierne scenáre a upokojoval, že sa má dobre.
Ako dôkaz dokonca poslal do sveta selfie so svojou dcérou Celestou, a keď sa potom svetový šampionát skončil, gratuloval Argentíne aj jej kapitánovi Lionelovi Messimu k titulu. Pripomenul aj Diega Maradonu, vychválil svojho francúzskeho nástupcu Kyliana Mbappého a ocenil žiariacich Maročanov. Krátko pred Vianocami sa však jeho zdravotný stav prudko zhoršil.
Okrem postupujúcej rakoviny hrubého čreva mu lekári diagnostikovali aj srdcovú a obličkovú dysfunkciu, do nemocnice sa za ním schádzali najbližší, lúčili sa. Správu o jeho smrti priniesla vo štvrtok večer agentúra AP. Po chvíli sa objavila aj na Pelého oficiálnych profiloch na sociálnych sieťach: „Cestu kráľa Pelého, ktorý zomrel, sprevádzala láska a inšpirácia.“Pochovaný bude v utorok v Santose.
Plače celá Brazília
Zo sveta sa do Sao Paula aj do Pelého rodného mestečka Tres Coracoes (v preklade Tri Srdcia), kde dodnes stojí jeho socha, zlietajú kondolencie. Vláda v jeho krajine vyhlásila tri dni smútku. Brazílčania stratili futbalového poloboha, kúzelníka, modlu.
V posledných rokoch trápili Pelého zdravotné komplikácie opakovane. Od septembra 2021 sa liečil na rakovinu hrubého čreva, ktorú mu lekári objavili pri rutinnej prehliadke. Po odstránení nádoru strávil Pelé niekoľko dní na jednotke intenzívnej starostlivosti a z nemocnice ho pustili až takmer po mesiaci.
V decembri musel pre rakovinu do nemocnice na dva týždne znova a to isté sa opakovalo ešte vo februári, keď mu navyše doktori zistili zápal močových ciest. Bojoval statočne. Keď však do Nemocnice Alberta Einsteina v Sao Paule nastúpil na konci novembra naposledy, jeho chradnúce telo už nápor nezvládlo. Odišiel 29. decembra.
Trikrát zlatý
som poďakoval Bohu, že mi dovolil taký zážitok na začiatku kariéry,“líčil Pelé v jednom z exkluzívnych rozhovorov pre MF DNES a IDNES Premium.
Pelé bol v roku 1958 zázračným objavom, navyše so spoločenským presahom. Stal sa prvou športovou globálnou superstar tmavej pleti. Aj preto bol o štyri roky neskôr opäť ťahákom turnaja, hoci v Čile nastúpil len do dvoch zápasov. Zranil sa v prvom zápase s Československom, ktoré Brazília neskôr porazila aj vo finále 3:1.
Na ďalšom šampionáte v Anglicku v roku 1966 Brazílčania vypadli už v skupine a Pelého protivníci pokopali a brutálnymi faulmi znechutili natoľko, že už na majstrovstvá sveta nikdy nechcel ísť. V Mexiku 1970 však nakoniec nechýbal, získal svoje tretie zlato a dostal cenu pre hráčov turnaja.
Ten, s ktorým prišlo svetlo
Pýtate sa, prečo vlastne Pelé? Keď bol ešte chlapec, rodičia naňho predsa volali Dico. Narodil sa navyše v čase, keď do jeho mestečka dorazil elektrický prúd, takže mu otec dal krstné meno Edson po vynálezcovi Thomasovi Edisonovi. Prezývka, ktorá vošla do dejín, sa zrodila až neskôr. Podľa obľúbeného brankára klubu Vasco da Gama Bilého, ktorého priezvisko maličký Edson komolil. Iná teória zase hovorí, že meno vzniklo z portugalského Pelada, čo znamená olúpaná či plešatá.
Pochádzal z chudobných pomerov. V šiestich vraj dostal prvé ozajstné kopačky a začal hrať v miestnom tíme Baurú, kým ho istý Waldemar de Brito, skaut a účastník svetového šampionátu v roku 1934, odporučil do Santosu. A zvyšok je história... Veď Pelé, ktorý o sebe často hovoril v tretej osobe, v snehobielom drese strávil takmer celú profesionálnu kariéru. Vyhral šesť brazílskych titulov, dvakrát so spoluhráčmi ovládli Pohár osloboditeľov a z Južnej Ameriky sa mu nechcelo.
„Špičkové európske kluby ponúkali angažmán nielen Pelému. Sľubovali hrady, zámky, vagóny peňazí. Ale keď nad tým premýšľate, poviete si: Prečo chodiť niekam do Európy, keď si v najlepšom tíme sveta? Nemalo logiku ísť do horšieho,“vysvetľoval sám. Z Brazílie však napokon ešte prestúpil do New York Cosmos, kde počas dvoch sezón spopularizoval soccer. Definitívne potom skončil v roku 1977, tesne pred tridsiatymi siedmymi narodeninami. „Urobili sme v Amerike hotovú futbalovú revolúciu. Na zápasy chodilo pokojne 80tisíc divákov a Američania vám dodnes potvrdia, že soccer žije len vďaka Pelému.“
Po uzavretí obdivuhodnej kariéry sa snažil šíriť dobrú vôľu, bol veľvyslancom organizácie UNESCO v boji s detskou chudobou a narkomániou. V rokoch 1995 až 1998 zastával funkciu brazílskeho ministra športu a zaslúžil sa o zákon proti korupcii vo futbale. Je tiež držiteľom Medzinárodnej ceny mieru. FIFA ho vyhlásila za najlepšieho futbalistu 20. storočia, Medzinárodný olympijský výbor ho dokonca označil za najlepšieho športovca, mimoriadnych pôct sa mu však počas obdivuhodného života dostalo oveľa viac.
Mimochodom, donedávna mu patril aj rekord v počte strelených gólov za brazílsku reprezentáciu, než ho vo štvrťfinále uplynulých majstrovstiev sveta v Katare dorovnal jeho obdivovateľ Neymar. Aj keby ho však on alebo ktokoľvek ďalší prekonal, koruna futbalového kráľa už navždy zostane Pelému.