Bič na znečisťovateľov pocítime pri cenách
Európska únia chystá rozšírenie systému emisných povoleniek na sektor cestnej a námornej dopravy, no aj kancelárskych budov a palív.
Róbert Turza
Bratislava – Emisné povolenky a systém obchodovania s emisnými kvótami. Termíny, ktoré sa môžu zdať bežnému Európanovi vzdialené, no nepriamo ho ovplyvňujú už roky. Brusel totiž v roku 2005 zaviedol do praxe svetový unikát s cieľom zraziť produkované emisie a prispieť tak k zmierneniu klimatických zmien.
Recept Únie je jednoduchý. Najväčším znečisťovateľom a spotrebiteľom energií dáva časť emisných povoleniek zadarmo, rok čo rok ich je však menej a zvyšok si musia kupovať. Problémom je však to, že ich cena v posledných mesiacoch rástla o desiatky percent. Zatiaľ čo pred rokom bola ich cena na úrovni 30 eur, dnes je to viac ako 80 eur. Dôvodom je, že ich je menej, no aj to, že sa podľa kapitánov priemyslu stali terčom špekulantov. A aj keď výrobcovia emitujú čoraz menej, platia čoraz viac. Čo je však horšie, cena povoleniek sa premieta do cien vyrobenej energie a energeticky náročné podniky tak platia túto „skrytú daň“hneď dvakrát.
Detaily sú neisté
Bežný spotrebiteľ dosiaľ túto umelú záťaž výrobcov ocele, cementu, hnojív, papiera, skla a mnohých ďalších výrobkov platil nepriamo a v obmedzenej miere, keďže najväčší hráči dostávali časť povoleniek zadarmo. To sa však má zmeniť. Top emitenti skleníkových plynov majú byť zaťažení viac a zmeny v systéme máme pocítiť aj priamo na svojich peňaženkách. Chystá sa totiž rozšírenie systému o emisie z cestnej a námornej dopravy a tiež zo sektora budov. V praxi to môže znamenať to, že povolenkový systém pocítime napríklad na čerpacej stanici či na vyúčtovaní za vykurovanie. Spoplatnenie oxidu uhličitého má motivovať priemyselné podniky, aby investovali do čistejších technológií. Cieľom revízie celého systému obchodu s emisiami je zabezpečiť, aby Európska únia ako celok dosiahla do roku 2030 zníženie emisií o 55 percent oproti roku 1990. K dosiahnutiu týchto cieľov má dopomôcť zrušenie prideľovania bezplatných emisných kvót veľkým priemyselným podnikom, ako aj zavedenie takzvaného systému ETS2. To znamená rozšírenie pôsobnosti emisných povoleniek aj na palivá a energonosiče ako benzín, nafta, zemný plyn či uhlie. Rast cien by bol rovnako ako dnes pri cenách výrobkov či energie závislý od výšky emisných povoleniek. Ich cena je pritom v poslednom období ako na hojdačke. Začiatkom roka 2020 sa pohybovala na úrovni 20 eur. Zhruba v polovici tohto roka už atakovala aj hranicu sto eur. Následne však prišla mierna korekcia a cena za emitovanú tonu CO2 je na úrovni 83 eur.
Takéto hodnoty by podľa portálu lidovky.cz priniesli zdraženie napríklad benzínu a nafty na čerpacích staniciach o zhruba 20 centov, čo by malo, pochopiteľne, dosah na motoristov, no cena za logistiku by sa okamžite odrazila aj na produktoch na pultoch obchodov. „Takéto opatrenie sa musí premietnuť do cien,“uviedol pre lidovky.cz šéf Českej asociácie petroolejárskeho priemyslu a obchodu Václav Loula, podľa ktorého výrobcovia popri dodatočnom zdaňovaní z nadmerných ziskov a popri nutnosti investovať do nových produktov inú možnosť nemajú. Povolenky by pri dnešných cenových úrovniach predražili zemný plyn o zhruba 16 percent a hnedé uhlie o viac ako 60 percent. Výsledkom by boli vyzbierané desiatky miliárd eur ročne. Tie by mali byť opäť použité na opatrenia potláčajúce emisie uhlíka.
Hrozba nepokojov
Smerovanie opatrení je jasné, no chýbajú mu reálne kontúry. Dôvodom je neočakávaná energetická kríza, ktorá môže rozšírenie opatrení posunúť z roku 2027 o rok neskôr. Ďalším dôvodom sú aj úplne rozdielne pohľady na problematiku jednotlivých členských štátov. Tie už mesiace nevedia nájsť kompromis. Plánovaným zmenám nemá hrať do kariet ani fakt, že budúci rok bude Európskej únii predsedať Švédsko, ktorého vláda je podľa mnohých „klimatickoskeptická“. Otázny je preto dosah na priemysel, ktorý je už dnes regulovaný, no najpálčivejšou otázkou má byť práve rozšírenie systému na budovy a cestnú dopravu. Kritici totiž tvrdia, že dodatočné zdanenie môže spôsobiť aj sociálne nepokoje. Aj z tohto dôvodu by tak mohlo nové opatrenie spočiatku platiť len pre podniky, nie pre domácnosti. V každom prípade nič nie je isté a nájsť zhodu naprieč dvadsaťsedmičkou nebude vôbec jednoduché.
Nové zmeny situáciu slovenského priemyslu neuľahčia. Ten sa roky objektívne sťažoval, že lacná konkurencia podobné pravidlá za hranicami Únie nepozná. Vyzbierané prostriedky u nás putujú do envirofondu, ktorý zas má časť vyzbieraných prostriedkov priemyslu vracať. Tieto kompenzácie sú však už roky omnoho nižšie ako v krajinách západnej Európy.
Priemysel v neistote
Model časti povoleniek zadarmo má po novom skončiť úplne a na scénu by malo nastúpiť uhlíkové clo, proti ktorému sa stavia väčšina európskeho priemyslu, rovnako napríklad aj košická oceliareň U. S. Steel. Vo výsledku by to znamenalo, že naše fabriky budú platiť za všetky vyprodukované emisie a na lacné konkurenčné výrobky z tretích krajín má byť uvalené spomínané uhlíkové clo. Otázne je aj to, čo zmeny systému urobia s cenami elektrickej energie.
„Tá je vo veľkom daná cenou elektriny v Nemecku. No tam je stále veľká časť produkovaná z uhlia. To znamená, že títo producenti musia za výrobu energií zaplatiť drahé emisné povolenky, čo sa premieta do konečnej ceny, ktorá je takýmto spôsobom umelo nafúknutá,“vysvetlil v rozhovore pre HN šéf hlinikárne Slovalco Milan Veselý. Podľa Veselého rast ceny emisnej povolenky o jedno euro spôsobí v závislosti od ceny povolenky zdraženie megawatthodiny elektriny o 70 až 90 centov. To, pochopiteľne, znášajú najmä najväčší spotrebitelia.