Letiská chystajú tento rok novinky
Po dvoch žalostných pandemických rokoch začína letecká doprava na Slovensku opäť ožívať. V hre sú linky aj do zámoria či na sever Európy.
Bratislava – Letecká doprava sa v minulom roku šplhala k predcovidovým číslam. Do cudziny vycestovalo trikrát toľko ľudí než vlani. Prvé tri priečky odletov však podľa predajov portálu Kiwi.com obsadilo susedné letisko vo Viedni. Odtiaľ našinci najčastejšie lietali do Barcelony, Ríma či na španielsku Mallorcu.
Až za nimi sa umiestnila bratislavská linka do Londýna či košické lety do Viedne. V budúcnosti by tieto rozdiely mohlo podľa ministra dopravy Andreja Doležala vyžehliť spojenie do zámoria. To je však ešte vecou rokovaní. Bratislavu potrápila vojna na Ukrajine. Zrušené lety z rusky hovoriacich krajín však najviac zasiahli Tatry. Na východe krajiny bol efekt opačný. HN prinášajú prehľad toho, ako udalosti vplývali na naše medzinárodné letiská.
1. Vojna rozlietala Košice
Na našom najväčšom letisku v hlavnom meste časť spojov „zarezal“ozbrojený konflikt u susedov. Linky do Ruska a na Ukrajinu sa najprv pozastavili, neskôr zrušili úplne. Od 1. marca je vzdušný priestor nad východným susedom uzavretý.
Pôvodne z Bratislavy lietali priame spojenia do Moskvy, do Kyjeva na letiská Žuliany a Borispol, ale aj do miest Odesa a Ľvov. Kyjev bol pritom v roku 2021 druhou najsilnejšou destináciou po Londýne. Plány na rozšírenie liniek o destináciu Charkov či Petrohrad po februárovej invázii stroskotali. Výpadok z východných krajín však pocítilo asi najviac letisko pod Tatrami. V turistických centrách nášho najvyššieho pohoria pritom nie je zriedkavé stretnúť sa s ruštinou.
„Vypadla nám celá zimná charterová sezóna, kde sme sa roky špecializovali predovšetkým na príchod turistov priamo z Ukrajiny a, samozrejme, aj z rusky hovoriacich krajín,“povedal ešte koncom minulého roku pre HN nový riaditeľ Letiska Poprad-tatry Martin Rakovský. Tento trh pritom z roka na rok rástol. „Teraz začíname od nuly a intenzívne hľadáme náhradu,“dodal.
Paradoxom je v tomto smere letisko v Košiciach. Konflikt na Ukrajine ho podľa zástupcu riaditeľa Tomáša Jančuša negatívne neovplyvnil, skôr naopak. „Na našich pravidelných linkách sme prepravili veľké množstvo ukrajinských občanov do celej Európy, ale aj Spojených štátov a do Kanady. Taktiež sme po vypuknutí vojny vybavili viaceré repatriačné lety do krajín ako India, Líbya, Maroko a Izrael,“povedal Jančuš.
2. Krízu pocítime až tento rok
Letisko Milana Rastislava Štefánika muselo už v priebehu roka reagovať na stúpajúce ceny energií, ako aj ostatných vstupov, a upravovalo cenníky služieb. Takýto trend je však podľa hovorkyne Veroniky Hauswaldovej stále aktuálny. Podobne je na tom s palivami aj Poprad. Tam pre energie pristupujú na optimalizáciu a podľa tamojšieho vedenia je na stole aj konkrétny projekt smerujúci k úplnej energetickej samostatnosti. „Musíme kompletne vymeniť nákladný svetelný systém na dráhe za ledkový. Je to však opäť otázka investícií, ktoré musia prísť od akcionára včas. Práve sme v jednom kole rokovaní,“dodáva Rakovský.
Podľa riaditeľa štátneho podniku Letové prevádzkové služby Martina Kabáta bol ešte v tomto roku vplyv drahého paliva minimálny. Očakáva však, že v novom roku to už bude citeľnejšie. „Nie je žiadnym tajomstvom, že veľká časť leteckých spoločností má zazmluvnené palivo len do začiatku tohto roka, potom už budú nakupovať za vyššie ceny. Nielen samotná cena paliva je vyššia, ale vidíme aj zvýšený dopyt a iné faktory,“povedal Kabát. Dá sa teda očakávať, že ceny leteniek, predovšetkým v nízkonákladových aerolinkách, v roku 2023 narastú.
V rokoch 2020 a 2021 ceny leteniek klesali, pretože aerolinky chceli stimulovať dopyt. Internetový portál Kiwi.com, ktorý sa zaoberá predajom leteniek, zaznamenal návrat k štandardným predpandemickým cenám. Priemerne boli vlaňajšie ceny o 29 percent vyššie než v roku 2021. Podľa riaditeľky Customer Experience Elišky Řezníček sú však tieto čísla ešte stále pod cenami pred covidom.
3. Popradom otriasli spory s vedením
Letná sezóna priniesla na európskych letiskách chaos a niekoľkohodinové meškania. Záujem o dovolenky oproti pandemickým rokom výrazne stúpol, pracovníkov, ktorí vybavujú cestujúcich, však ubudlo. Stavy nášho najväčšieho letiska sa dodnes nevrátili do „starých“čísel. Dnes majú v Bratislave 528 zamestnancov, čo je stále o pätinu menej, než tu pracovalo pred pandémiou.
Po doznení vírusu najviac chýbal personál na zabezpečenie bezpečnostnej kontroly cestujúcich, check-in agenti, nakladači batožín či pracovníci pozemnej obsluhy lietadiel. Novým ľuďom trvá nástup dlhšie, musia sa totiž odborne zaškoliť a prejsť bezpečnostnou previerkou, ktorá trvá aj niekoľko mesiacov. Situáciu s nedostatkom pracovných síl sanovalo letisko aj brigádnikmi spomedzi študentov. Problém so zamestnancami malo aj tatranské letisko, avšak z úplne iných dôvodov. Veľká časť personálu tam totiž po nezhode s vedením plánovala odchod, čím by hrozila aj strata licencie. Výpovede podalo 50 z takmer 70 zamestnancov, ktorí žiadali odvolanie vtedajšieho predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa Petra Dujavu. Ten aj napriek nedôvere ministerstva, ktoré je majoritným akcionárom spoločnosti, odmietal odstúpiť z pozície. Nakoniec ho odvolali 26. septembra a jeho miesto zaujal spomínaný Martin Rakovský, ktorý bol predtým riaditeľom Rakúskej pošty pre český a slovenský trh a je spolumajiteľom portálu Zľavadňa.
4. Nová linka do zámoria či Švédska?
Minister Andrej Doležal v októbri pripustil, že by sa v blízkej budúcnosti mohlo zo Slovenska lietať aj priamo do Spojených štátov. Transatlantické lety sme doteraz nemali z dôvodu, že naše letiská nedosahovali potrebnú úroveň. „Nemáme požadovanú certifikáciu, nie sme zauditovaní, a preto sem nemôžu lietať dopravcovia,“povedal minister, podľa ktorého však už rokovania s USA prebiehajú a potrebný audit by mala na bratislavskom letisku urobiť Americká agentúra pre civilné letectvo.
Lety do Philadelphie, New Yorku či Washingtonu by mohli byť realitou už v novom roku. Podľa Doležala by takáto ponuka mohla zvýšiť konkurencieschopnosť Bratislavy oproti neďalekej Viedni, odkiaľ sa letí do zámoria na pravidelnej báze. Pôdu pre nové spojenie pripravuje štát aj na Letisku Košice. Tu je dôvodom príchod automobilky Volvo. Jednou z požiadaviek škandinávskej spoločnosti, ktorá bude prevádzkovať megafabriku v katastri obce Valaliky, bol priamy letecký spoj medzi Švédskom a Košicami. Rokovania rezortu s dopravcami sú údajne stále živé. Minuloročnou novinkou boli v Bratislave priame spojenia na Sicíliu, do Trapani, Lanzarote na Kanárskych ostrovoch, do Kodane, Záhrebu či do bulharskej Sofie. V budúcej letnej sezóne 2023 má pribudnúť priama linka do gréckych Atén, do Čiernej Hory, do metropoly Podgorica a tiež spoj na Pobaltie – do litovského mesta Kaunas. Už na jar pribudnú nové destinácie v Egypte. Okrem celoročnej Hurghady pribudne Mars Alam a nepriame spojenie do Káhiry.
Ťažký návrat po covide
Do novembra sa v budove Letiska M. R. Štefánika otočilo viac ako 1,3 milióna pasažierov, čo je síce oproti predchádzajúcemu roku až trojnásobný nárast, do predcovidového vyťaženia však chýba takmer milión cestujúcich. Menšie letisko v Košiciach malo úspešnejší rok.
Počtom 515-tisíc pasažierov takmer dorovnali predpandemický rok 2019 s číslom 532-tisíc cestujúcich. Štatistiky rastú aj v letisku pod Tatrami, kde výrazne rástla aj preprava tovaru. „Ide predovšetkým o ad hoc prepravu automobilových súčiastok zo Slovenska,“povedal v decembri riaditeľ popradského letiska Martin Rakovský. Naopak, darilo sa aj piešťanskému letisku, ktoré zaznamenalo jednu z najúspešnejších sezón, pričom pravidelne prevádzkovalo iba charterové lety.