Zomrel pápež Benedikt XVI., ktorý prepísal dejiny Vatikánu
Bratislava – „So zármutkom oznamujeme, že emeritný pápež zomrel dnes o 9.34 hod. v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne,“napísala počas dopoludnia v posledný deň roka 2022 tlačová kancelária Svätej stolice. Smutná novina rýchlosťou blesku obletela celý svet. Po rokoch sa tak končí „dvojvládie“pápežov a zároveň od 15. storočia ide o prvé úmrtie Svätého Otca, po ktorom nebude nasledovať nová voľba lídra katolíckej cirkvi vo svete. Obavy o zdravotný stav 95-ročného emeritného pápeža Benedikta XVI. sa začali objavovať už niekoľko dní predtým, keď jeho nástupca František vyzval veriacich, aby sa modlili za zdravie rodáka z Nemecka.
Prvý za 600 rokov
Po tom, ako bývalého nemeckého kardinála Josepha Ratzingera zvolili za pápeža v roku 2005, podarilo sa mu prepísať niekoľko historických míľnikov. V katolíckych kruhoch bol totiž vnímaný ako jeden z najväčších teológov súčasnosti a bol aj prvým nemeckým Svätým Otcom od 16. storočia. V historických záznamoch sa však jeho meno zapísalo najvýraznejšie v roku 2013, keď pre zdravotný stav odstúpil z funkcie. Stal sa tak prvým pápežom, ktorý tak urobil po vyše 600 rokoch.
„Z tohto dôvodu a s vedomím vážnosti tohto kroku, s plnou slobodou vyhlasujem, že sa vzdávam služby rímskeho biskupa, následníka svätého Petra,“uvádzalo sa vtedy vo vyhlásení pápeža. Následne sa utiahol do svojej rezidencie, kde sa ďalej venoval štúdiu teológie. Jeho pôsobenie a mediálny obraz výrazne ovplyvnilo aj to, že funkciu prebral po úmrtí obzvlášť populárneho pápeža Jána Pavla II. a zároveň Ratzingerov nástupca František spustil vlnu reforiem a moderných prvkov. Z pohľadu Slovenska bol jediným Svätým Otcom, ktorý neprišiel na návštevu do krajiny pod Tatrami od vzniku nezávislosti. Joseph Aloisius Ratzinger sa narodil na Bielu sobotu 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn ako tretie dieťa do hlboko veriacej rodiny policajta.
Zo zajatia až do Vatikánu
Roky nacistickej vlády v Nemecku strávil v obci Hufschlag pri bavorskom meste Traunstein. V roku 1943 sa stal členom jednotky protivzdušnej obrany a bol prevelený do Mníchova. Následne ho vyslali na rakúsko-maďarské hranice, kde sa podieľal na budovaní protitankových zátarás.
V máji 1945 Ratzinger dezertoval z nemeckej armády a vrátil sa do Traunsteinu, kde ho americkí vojaci na niekoľko týždňov zajali. Pádom nacistického režimu vymenil uniformu opäť za talár a vrátil sa do seminára. Po štúdiách filozofie a teológie prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku a začal pôsobiť ako výpomocný kňaz a kaplán. V marci 1977 vymenovali Josepha Ratzingera za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy – o tri mesiace neskôr mu udelili kardinálsky biret. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1981 vymenoval za blízkeho spolupracovníka. Benediktovi kritici vyčítali, že nezasiahol pri štyroch prípadoch podozrení zo zneužívania detí. On to však odmietal. Vo februári minulého roka však listom požiadal o odpustenie obete sexuálnych útokov spáchaných v čase pôsobenia na čele mníchovsko-freisinskej diecézy. Tento list sa objavil necelé tri týždne po zverejnení správy, ktorá obvinila Benedikta z toho, že o zneužívaní neplnoletých vedel, ale nekonal. Benedikt v liste zopakoval, že o tom nemal informácie. Jeho pohreb sa uskutoční 5. januára a celebrovať ho bude pápež František.