Kedy dosiahne inflácia cieľ Fedu?
Od roku 1930 sa ročná miera inflácie pohybovala v rozmedzí od jedného do troch percent len v 39 percentách prípadov.
Inflácia sa konečne spomaľuje. Z viac ako deväť percent ročne sme sa dostali na úroveň okolo siedmich percent. No to neznamená, že misia je už splnená. Skutočnosť, že sme dostali niekoľko mesiacov inflačných čísel správnym smerom, je dobrý začiatok. Hoci tempo rastu cien za posledné tri mesiace dosiahlo ročnú mieru 3,7 percenta, americká centrálna banka Fed z toho nie je nadšená.
Ciele sú jasné
Predseda Fedu Jerome Powell a jeho tím ju chcú dostať na rozumnejšiu úroveň. Tá podľa nich predstavuje dve percentá. Odkiaľ pochádza tento inflačný cieľ? Na to by ste sa museli spýtať ich. Keď sa Powella nedávno opýtali, či by neuvažovali o zmene tohto cieľa, dôrazne odpovedal, že „nie, nie, nestane sa to“. „Zmena nášho inflačného cieľa je len niečo, o čom neuvažujeme a ani o tom nebudeme uvažovať. Máme dvojpercentný inflačný cieľ a použijeme svoje nástroje, aby sme infláciu dostali späť na dve percentá. Myslím si, že teraz nie je čas na to, aby sme o tom premýšľali. Chcem tým povedať, že v určitom okamihu sa môže v tejto súvislosti uskutočniť nejaký dlhodobejší projekt. Ale v tejto chvíli sa tam vôbec nenachádzame. Výbor, o tom neuvažujem. A v žiadnom prípade o tom nebudeme uvažovať. Budeme udržiavať náš inflačný cieľ na úrovni dvoch percent.“
V tejto chvíli si nie som istý, či tomu Fed skutočne verí, alebo len nechce, aby sa trhy rozbehli skôr, než dostane infláciu trochu viac pod kontrolu.
Všetko ukáže čas
Ak to s tým dvojpercentným inflačným cieľom myslia vážne, história hovorí, že to nemusí byť také jednoduché, ako sa centrálna banka nazdáva. Za posledných viac ako 90 rokov bola priemerná miera inflácie v Spojených štátoch o niečo vyššia ako tri percentá ročne. Problémom je, že tento dlhodobý priemer sa veľmi líši. Fed má síce stanovený cieľ, ale samotná inflácia je pohyblivý cieľ.
Takto fungujú priemery. No je zaujímavé, že od roku 1930 sa ročná miera inflácie pohybovala v rozmedzí od jedného do troch percent len v 39 percentách prípadov. To znamená, že viac ako 60 percent času bola inflácia nižšia ako jedno percento alebo vyššia ako tri percentá. Pod jedných percentom bola približne v 17 percentách prípadov a nad troma percentami v 44 percentách všetkých prípadov merania inflácie.
Cieľová miera inflácie americkej centrálnej banky bola v historických súvislostiach tejto krajiny v menšine. A aj keď sa Fedu podarí dostať späť na požadovanú úroveň, pravdepodobne bude musieť byť centrálna banka veľmi trpezlivá, aby sa tam dostala. Jedným z dôvodov, prečo je také ťažké odhadnúť vysokoinflačné prostredie, je skutočnosť, že existuje veľmi málo historických precedensov.
Každý, kto má dostatočne vysoký vek, poukazuje na 70. roky minulého storočia ako na inflačného strašiaka. Nikto, kto to obdobie zažil, si neželá jeho opakovanie. Federálny rezervný systém pod vedením Paula Volkera síce potlačil dvojcifernú infláciu z konca 70. a začiatku 80. rokov, ale trvalo dlho, kým tempo rastu cien dosiahlo súčasný cieľ.
Strašiak 70. rokov
Inflácia vtedy klesala z oveľa vyššej úrovne, ale po dosiahnutí vrcholu na úrovni takmer 15 percent v roku 1980 sa dostala pod tri percentá až v roku 1983. Pod dve sa prepracovala až v roku 1986. V skutočnosti bola inflácia počas takmer 60 percent času v 80. rokoch na úrovni štyroch percent alebo ešte vyššie. Len počas 14 percent času tohto desaťročia bola na úrovni troch percent alebo nižšej.
V 80. rokoch minulého storočia bola inflácia pomerne vysoká a ekonomike a akciovému trhu sa darilo. Bolo to dezinflačné prostredie, ale určite nie prostredie s nízkou infláciou. Jediným ďalším obdobím okrem 70. rokov, keď sme v modernej ekonomike zažili výrazne vysokú infláciu, boli 40. roky 20. storočia. Práve tieto roky sú možno jedným z najdivokejších desaťročí, pokiaľ ide o cenovú stabilitu a jej nedostatok.
Cenový vplyv vojny
Druhá svetová vojna s tým mala, samozrejme, veľa spoločného. Toto desaťročie sa začalo s infláciou v podstate na úrovni nula percent. Rýchlo však vystrelila na dvojcifernú úroveň a na jar 1942 dosiahla až 13 percent. Odvtedy sa zmena cien výrazne spomalila, ale trvalo 19 mesiacov, kým ročná miera inflácie klesla pod tri percentá. Trvalo takmer celé dva roky, kým tempo rastu cien kleslo pod dve percentá ročne.
V posledných rokoch vojny zostala inflácia relatívne pokojná, ale boom, ktorý po nej nastal, spôsobil prudký nárast cien. Ľudia boli po vojne viac zvyknutí na cyklus od inflácie k deflácii a späť, ale inflácia v tomto období nebola žiadna zábava a na jar 1947 dosiahla takmer 20 percent. Nikto sa na toto obdobie nepozerá ako na obdobie ekonomickej bolesti najmä preto, že ľudia boli veľmi šťastní, že sa vojna skončila, ale inflácia z tohto obdobia nezanechala dlhodobé jazvy. Koncom 40. až do 50. rokov 20. storočia to bolo obdobie rozmachu americkej ekonomiky, dokonca s niekoľkými menšími recesiami na tejto ceste.
Inflácia sa z týchto úrovní opäť zrútila, ale trvalo takmer dva roky, kým dosiahla dve percentá. A keď sa dostala na túto úroveň, jednoducho sa nestabilizovala. Inflácia na úrovni 19,7 percenta sa skončila defláciou, ktorá trvala viac ako rok. Potom od jari 1949 do jari 1950 nasledovalo 14 za sebou idúcich mesiacov klesajúcej inflácie (čo znamená defláciu).
Vzorka s veľkosťou dvoch nie je dostatočná na vyvodenie konkrétnych záverov. Je určite možné, že tentoraz bude inflácia klesať rýchlejšie. Je však logické, že pokles inflácie bude trvať určitý čas. Ekonomika spojených štátov je taká veľká a dynamická, že je pre ňu ťažké zmeniť kurz na minútu presne. Z úst centrálnej banky to znie vážne, že chce dosiahnuť svoj dvojpercentný cieľ, ale pravdepodobne sa to nestane zo dňa na deň. Buď bude musieť byť trpezlivejšia, alebo bude riskovať, že nás pošle do deflačnej špirály v prípade, ak bude so zvyšovaním úrokových sadzieb postupovať príliš tvrdo.
Ja som naďalej pevne v tábore, ktorý sa snaží vyhnúť recesii, ak je to možné, a je trpezlivý, pokiaľ ide o tempo rastu cien. Dúfam, že centrálna banka pochopí, že trpezlivosť je cnosť.
Ekonomika Spojených štátov je
taká veľká a dynamická, že je
pre ňu ťažké zmeniť kurz na minútu presne.