Školy čakajú tento rok prelomové novinky
V najbližších mesiacoch by sa v triedach mali realizovať zmeny z plánu obnovy. Žiaci aj učitelia si otestujú aj výučbu po novom.
Mária Krommel
Bratislava – Školstvo bolo oblasťou, ktorú štát v minulosti zanedbával. Tak stav rezortu vyhodnotila vláda Eduarda Hegera, ktorá tvrdila, že chce odstrániť dlh voči vzdelávaniu. Preto v pláne obnovy vyčlenila takmer jednu miliardu eur. Z Európskej únie postupne prichádzajú financie, vďaka ktorým sa spúšťajú historické reformy. HN vybrali najočakávanejšie zmeny v školstve, ktoré nastanú v roku 2023.
1. Financovanie materských škôl
Koľko žiakov majú, toľko peňazí dostanú od štátu. Takým spôsobom sú v súčasnosti financované základné a stredné školy. Na jedného žiaka v roku 2022 dostávali takmer dvetisíc eur. Iné pravidlá však platia pre materské školy, umelecké školy, jedálne a internáty. Tie sú financované z podielových daní samospráv, ktoré nie sú účelovo viazané. A tak ich zriaďovatelia nemuseli použiť len na materské školy. Jedným zo záväzkov plánu obnovy je zmena financovania materských škôl, po ktorej volajú samosprávy aj odborári. Od tohto roka mali prejsť na normatívny spôsob formou príspevku na žiaka zo štátneho rozpočtu. Bolo však nutné, aby k legislatívnym zmenám došlo už vlani. Je však zrejmé, že opatrenie sa v stanovenom termíne nestihne zrealizovať.
Ak sa nepodarí dohodnúť na celkovej úprave financovania, minister Ján Horecký tvrdí, že Európskej komisii bude postačovať, ak sa financovanie stransparentní. „Bolo by úplne jasné, koľko prostriedkov škôlky od samospráv dostanú,“vysvetlil. Podľa jeho slov sa totiž v súčasnosti líšia dotácie na dieťa v bratislavských škôlkach násobkami. Analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš si však myslí, že modifikované opatrenie nesplní cieľ.
2. Cesta k novému štýlu
Doteraz sa žiaci učili kombinatoriku, permutácie a vzorce. Od septembra by malo prvých 30 škôl postupne prechádzať na nový štátny vzdelávací program. Po novom budú od učiteľov dostávať úlohy z reálneho života – napríklad vypočítať, koľko rôznych kombinácií oblečenia si zbalili do kufra na dovolenku. Základy kurikulárnej reformy položil ešte bývalý šéf rezortu Branislav Gröhling. Predstavil dokument so základnými východiskami a zriadil prvých 16 regionálnych centier podpory učiteľov. Jeho nástupca Horecký agendu prebral, v decembri predložil návrh nového kurikula na odbornú konzultáciu a vyhlásil výzvu na zriadenie ďalších centier, v ktorých budú učiteľov na zmeny pripravovať mentori.
Pripravovaná reforma sa má od tých predchádzajúcich odlišovať práve v tom, že ju zdola vytvárajú odborníci a pedagógovia z praxe. Niektorí sú voči reforme skeptickí. Podľa riaditeľa Základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave zmena nie je dostatočne pripravená. „Nové kurikulum nebude mať kto priniesť do škôl, kým sa podľa neho nezačnú pripravovať budúci učitelia,“hovorí Gabriel Kalna.
3. Chýbajú asistenti
Základná škola Bieloruská v Bratislave má 25 žiakov s poruchou učenia a ďalších vyše 20 má individuálny program. Riaditeľka Katarína Jandová preto požiadala ministerstvo školstva o desiatich asistentov, no dostala len dvoch.
„Učiteľ musí vynaložiť veľa energie, aby žiakov udržal v pozornosti. Potom je unavený, vysilený a veľmi rýchlo vyhorí,“opisuje dôsledky absencie asistentov. V budúcnosti by už podobné situácie nemali nastať. Bývalý minister Gröhling predložil na pripomienkovanie novelu školského zákona, ktorou sa mal do roku 2026 strojnásobiť počet asistentov v triedach. Riaditelia by o nich už nemuseli žiadať, ale prideľovali by im ich automaticky podľa počtu žiakov so znevýhodnením. Úlohou inkluzívnych tímov malo byť napĺňanie podporných opatrení obsiahnutých v katalógu.
V októbri malo navyše pribudnúť v triedach 600 asistentov financovaných z plánu obnovy. Na základe potrieb žiakov ich mali umiestňovať poradenské zariadenia. Koncom novembra oslovila poradňa aj riaditeľku Jandovú a ponúkla jej asistentské miesto. Podmienkou bolo, že asistent musel byť prijatý od decembra. „Ministerstvo si myslí, že ak na poslednú chvíľu uvoľní peniaze, tak my asistentov stiahneme zo stromu,“hovorí. V zborovniach aktuálne pôsobí šesťtisíc asistentov, z toho polovica je financovaná z európskych projektov a má zmluvy na určitý čas.
Nové kurikulum nebude mať kto priniesť do škôl.
Gabriel Kalna, riaditeľ základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave