Strany čaká rok plný konfliktov
Dočasne poverená vláda pod vedením Eduarda Hegera sa chce zachrániť. Najpravdepodobnejším scenárom sú však predčasné voľby.
Nina Janešíková
Bratislava – Do nového roka vstupuje Slovensko hneď s niekoľkými výzvami. Už v januári by sa malo rozhodnúť o politickej budúcnosti po nedávnom páde vlády Eduarda Hegera, očakávajú sa posledné pokusy o rekonštrukciu kabinetu, ale aj dohoda o predčasných voľbách. Slováci už o necelý mesiac môžu pristúpiť k urnám a vyjadriť svoj názor v referende. Zaujímavé bude aj dianie na straníckej scéne, pomaly sa rozbehne i bitka o Prezidentský palác. HN pripravili prehľad najočakávanejších politických udalostí na rok 2023.
Pokusy o záchranu
Už v prvých dňoch či týždňoch nového roka sa predpokladajú posledné snahy Eduarda Hegera o záchranu vlády. Dočasne poverený premiér po páde kabinetu avizoval, že chce nájsť novú parlamentnú väčšinu, ktorá by podporovala jeho obmenenú zostavu. K takýmto úvahám ho mal priviesť predseda SAS Richard Sulík, ktorý mu núkal podporu jeho 20 poslancov. Spolu s OĽANO, so Sme rodina a Za ľudí by tak mohol opäť získať dôveru a dokončiť celé volebné obdobie. Liberáli však neskôr cúvli. „Ja som mu to síce navrhol, bavme sa, ale potom som mu o dva či tri dni povedal, nech to považuje za bezpredmetné, pretože v našom klube sú rôznorodé názory,“vysvetlil pozadie debát s Hegerom Sulík. Zároveň však tvrdil, že aj táto možnosť je stále v hre. Z nápadu rekonštrukcie však nie je nadšené ani hnutie Sme rodina. Jeho predseda Boris Kollár je ochotný nový kabinet podporovať len v prípade, ak vznikne dohoda na predčasných voľbách.
Neúspešné referendum?
Veľká nádej na úspech sa nečrtá ani v prípade referenda, ktoré sa bude konať už o tri týždne. Slováci sa v ňom budú môcť vyjadriť k otázke: Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady? Plebiscit, ktorý bude stáť zhruba desať miliónov eur, vyvolala opozícia na čele so Smerom a aj jeho líder Robert Fico sa po ohlásení stanoveného termínu vyjadril, že neočakáva úspech. „Určite volala šéfovi hydrometeorologického ústavu, či bude alebo nebude sedem metrov snehu vtedy na Slovensku,“povedal Fico o prezidentke Zuzane Čaputovej. Tá vysvetlila, že termín vybrala vzhľadom na zákonné lehoty a novú legislatívu, ktorá umožňuje hlasovanie zo zahraničia. Na to, aby bol výsledok referenda platný, musí k urnám prísť viac ako polovica všetkých oprávnených voličov, čo sa v histórii Slovenska podarilo iba raz. Takú účasť nemali ani posledné spojené komunálne a župné voľby.
Skončia skôr
Referendu sa dalo vyhnúť, ak by poslanci včas schválili novelu Ústavy, ktorá by ukotvila možnosť skrátiť volebné obdobie. To sa však už nestane, keďže parlament prvýkrát v novom roku zasadne až po konaní ľudového hlasovania. Stále je však možné, že takúto legislatívu napokon prijme. Na programe schôdze by totiž mohlo byť aj hlasovanie o novele, ktorú už poslanci prerokovali, a rovnako ako referendová otázka, aj táto úprava dáva možnosť ukončiť volebné obdobie plebiscitom alebo uznesením. Na jej schválenie je potrebných 90 hlasov, ktoré sa v parlamente zatiaľ črtajú len veľmi ťažko, keďže túto možnosť nechce podporiť OĽANO ani SAS. Ide pritom len o zákonnú možnosť na vyvolanie predčasných volieb a samotná novela by ešte neznamenala koniec tohto volebného obdobia. To by si museli poslanci, opäť zrejme 90 hlasmi, schváliť zvlášť. Na prijatie tohto zákona však apelovala už aj prezidentka.
Predčasné voľby
Novela Ústavy by tak otvorila cestu k predčasným voľbám, ktoré sa zdajú ako najpravdepodobnejší scenár. Volá po nich opozícia aj koaličné hnutie Sme rodina, vyzvala na ne i Zuzana Čaputová. Politickým špičkám dala dokonca deadline na dohodu. Ak do konca januára nenájdu riešenie, vytvorí úradnícku vládu. Táto alternatíva je pritom prijateľná len pre málokoho, a preto vyzerá dohoda na predčasných voľbách reálnejšie. Skloňujú sa pritom dva termíny, a to máj, respektíve jún alebo september. Opozícia aj hlava štátu apelujú na čo najskorší dátum, do rozhodovania však môže vstupovať aj fakt, že v prípade konania v prvej polovici roka by strany prišli o časť príspevku zo štátneho rozpočtu za výsledok v minulých voľbách. Predčasné voľby očakáva aj sociológ Michal Vašečka. „Neviem si predstaviť, že by sa to natiahlo až do roku 2024. Keby aj, Slovensko zažije veľmi nepríjemný, nervózny rok,“predpovedá. Kampaň bude podľa neho veľmi nepredvídateľná, lebo nie je jasné, čo bude nosnou témou. „Pre niekoho je to zabránenie návratu mafie, pre iných to je skúsiť vytvoriť vládu, ktorá bude konečne kompetentná, pre ďalších to je zamedzenie s konzerva tí v ň ovani a politiky alebo, naopak, zabránenie liberálom, aby ju ovládli,“hovorí s tým, že kampaň bude veľmi nepríjemná. „Podľa mňa Slovensko zažije zvláštne voľby plné znechutenia a únavy, to nikdy nie je dobré,“uvádza s tým, že teoreticky to môže viesť aj k veľmi nízkej účasti, pretože v tomto nastavení bude veľmi ťažké prebudiť nevoličov.
Vzniknú nové strany
S ambíciou získať si ľudí, ktorí nechcú ísť voliť, zrejme vstúpia v roku 2023 na scénu nové politické strany. Formovanie subjektu avizovali europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová aj expremiér Mikuláš Dzurinda. Ďuriš Nicholsonová svoj zámer prvýkrát verejne potvrdila v rozhovore v Hospodárskych novinách. To, či jej strana naozaj vznikne, má rozhodnúť prieskum, ktorý robia. Ak im vyjde potenciál aspoň dvojciferného výsledku, subjekt založia. Podľa informácií HN bolo ambíciou europoslankyne budovať stranu takpovediac na zelenej lúke, generál Pavol Macko, ktorý šéfuje strane ODS, jej však údajne ponúkol svoju stranu, ktorá by tak mohla vytvoriť právny základ.
Podobným smerom sa vydal aj expremiér Dzurinda, ktorý si na vytvorenie novej platformy vybral malú stranu Spolu pod vedením poslanca Miroslava Kollára. Koho všetkého chce integrovať, zatiaľ neprezradil. Garantoval však, že on lídrom nebude.
Okrem toho je tu aj Občianska a demokratická platforma, ktorá sa rozhodla osamostatniť od poslaneckého klubu OĽANO. Zoskupenie vedie minister životného prostredia a člen predsedníctva hnutia OĽANO Ján Budaj. Má však aj vlastný subjekt s názvom Zmena zdola. Jednotlivé strany však zatiaľ samy osebe nevykazujú veľký potenciál a pre úspech vo voľbách bude zrejme nevyhnutné spojenie do jednej politickej únie.
Boj o palác
Postupne sa má rozbehnúť kampaň pred prezidentskými voľbami. Súčasná hlava štátu Zuzana Čaputová čelí otázkam, či bude svoju funkciu obhajovať. Doteraz to však nevylúčila ani nepotvrdila, definitívne sa vyjadrí práve v priebehu nasledujúceho roka. „Snažím sa vnímať pozorne moju rolu, moju schopnosť pomôcť situácii na Slovensku a v závislosti od toho budem zvažovať rozhodnutie, či to dáva zmysel aj mne a či dáva moja služba zmysel aj Slovensku,“uviedla pred mesiacom pre RTVS. Prezidentské voľby sa budú konať na jar 2024, kandidatúru tak v nadchádzajúcom roku zrejme oznámia viaceré osobnosti a rozbehne sa bitka o palác. Verejne sa špekuluje najmä o generálnom prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, no na scénu by mohol opäť vstúpiť aj vedec Robert Mistrík.
Ten sa o funkciu uchádzal aj pred štyrmi rokmi, napokon sa však vzdal práve v prospech Čaputovej. Teraz súčasnú hlavu štátu aj kritizuje a kandidatúru nateraz nevylúčil.
Slovensko zažije
zvláštne voľby plné znechutenia a únavy, to nikdy
nie je dobré.
Michal Vašečka,
sociológ