Globálny rast zasiahne inflácia
Svetovú ekonomiku minulý rok preskúšala nielen vojna na Ukrajine, ale stúpajúce ceny potravín a drahé energie. Ktoré krajiny sú víťazmi a ktoré porazenými roka 2022?
Veronika Galvánková
Bratislava – Svetové ekonomiky si za rok 2022 prešli viacerými skúškami. Na začiatku tohto roka mnohí odborníci predpovedali, že inflácia bude prechodná, oživenie v Európe bude silnejšie ako v Spojených štátoch a Čína sa vráti k silnému rastu. Potom inflácia prudko vzrástla a ruský prezident Vladimir Putin napadol Ukrajinu. Tento čin vyvolal energetickú krízu v Európe a šok v cenách potravín na celom svete. Medzitým čínska politika nulovej konverzie spútala jej hospodárstvo. Analytici z Geoeconomics Center priblížili čísla, na ktorých v roku 2022 záležalo.
India predbehla Spojené kráľovstvo a stala sa piatou
najväčšou ekonomikou sveta a v súčasnosti zaostáva len za USA, Čínou, Japonskom a Nemeckom.
Atlantic Council
Víťazi a porazení
Dalo by sa povedať, že čo sa týka vývoja ekonomiky, mal skončený rok 2022 krajiny, ktoré „obišli“lepšie, ale aj tie, ktoré sa s hospodárstvom trápili. S HDP vo výške 22,3 bilióna dolárov sú Spojené štáty americké v tomto rebríčku na rok 2022 jednoznačne najväčšou ekonomikou sveta. Za nimi nasleduje Čína na druhom mieste s HDP stále vo výške 19,9 bilióna dolárov. Všetky ostatné krajiny, ktoré doplnili 20 najväčších ekonomík sveta, mali HDP v rozmedzí od 800 miliárd do piatich biliónov dolárov. Japonsko so 4,9 bilióna dolárov je v medzinárodnom porovnaní tiež pomerne ďaleko a v tomto rebríčku by mohlo obsadiť tretie miesto.
Poďme do Európy. Nemecko malo štvrtú najväčšiu ekonomiku. Ide o najväčšiu európsku ekonomiku. V porovnaní s 20 najväčšími ekonomikami v roku 2020 sa Švajčiarsko v roku 2022 posunulo na 20. miesto a vytlačilo Taiwan z prvej dvadsiatky. Globálny hrubý domáci produkt predstavuje takmer 94 biliónov amerických dolárov, pričom len Spojené štáty tvoria viac ako pätinu tohto čísla. Medzi desať najväčších ekonomík sveta patria všetky ekonomiky skupiny siedmich krajín (G7), ako aj najrýchlejšie rastúce veľké ekonomiky sveta Čína, India a Brazília.
Hoci sa to už dlhšie očakávalo, India predbehla Spojené kráľovstvo a stala sa piatou najväčšou ekonomikou sveta a v súčasnosti zaostáva len za USA, Čínou, Japonskom a Nemeckom. Pred desiatimi rokmi bola India na jedenástom mieste medzi veľkými ekonomikami, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo bolo na piatej pozícii. Na predstavu, India má 20-krát viac obyvateľov ako Spojené kráľovstvo, a preto je jej HDP na obyvateľa nižší. Nemecko je najväčšou európskou ekonomikou.
Takto vyzerá rebríček najlepšie fungujúcich hospodárstiev sveta. Podľa prieskumu hlavných ekonómov World Economic Forum sa však celkové vyhliadky svetového hospodárstva zhoršili a svet sa nachádza v bode „výrazného hospodárskeho ohrozenia“. V správe z prieskumu sa cituje predpoveď Svetovej banky, podľa ktorej sa dá rok 2022 nazvať jedným z najhorších rokov pre globálnu chudobu od prelomu storočí. „Druhý najhorší po roku 2020, ktorý bol strávený v zajatí pandémie koronavírusu,“píše Svetová banka.
Rastú tiež obavy z globálnej recesie a ľudia sú skeptickí. V správe sa uvádza, že očakávania hospodárskeho rastu sa vo svete znížili a 64 percent respondentov považuje globálnu recesiu za aspoň „trochu pravdepodobnú“. Takmer 90 percent opýtaných očakáva, že rast v Európe bude slabý alebo veľmi slabý v dôsledku vojny na Ukrajine, vysokej inflácie a ohrozenia dodávok energie. A očakáva sa, že prognózy rastu na rok 2023 budú na celom kontinente horšie.
Napriek tomu, že je obrovskou ekonomikou, za minulý rok sa nie príliš optimistické predpovede týkali aj Číny. Slabý alebo veľmi slabý rast v Číne v roku 2022 očakávalo 67 percent opýtaných, pričom obavy boli hlavne o jej realitný sektor. V roku 2023 však viac respondentov očakáva oživenie jej hospodárstva, mierny alebo silný rast.
Pri číslach ešte zostaneme. Keď rovnakú otázku o očakávaniach položili ľuďom v USA, na rok 2023 optimistické prognózy klesli na 37 percent. „Za kľúčový faktor sa pritom považuje pravdepodobnosť pokračujúceho sprísňovania menovej politiky,“píše WEF. Štyria z desiatich ekonómov očakávajú v roku 2023 v Strednej Ázii slabý rast, čo je dvakrát viac ako v roku 2022. V ostatných častiach sveta však situácia nevyzerá tak pochmúrne. V správe sa uvádza, že sa môžeme pripraviť na mierny alebo lepší rast v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky.
Prečo? Je to vďaka vývozcom energií v tomto regióne.
Inflácia, pandémia
Podľa ekonómov hlavným faktorom, ktorý prispieva k slabým „vyhliadkam“na globálny rast, je vysoká inflácia. V USA a Európe zostane zrejme vysoká. „Zdá sa, že sprísňovanie menovej politiky zo strany amerického Federálneho rezervného systému a Európskej centrálnej banky ovplyvnilo predpovede hlavných ekonómov na budúci rok,“píše WEF. V správe sa však zdôrazňuje aj nevýhoda súčasného sprísňovania menovej politiky. Mohlo by sa zvýšiť zaťaženie verejného dlhu, ktorý za posledné desaťročie výrazne vzrástol. Znamená to riziko platobnej neschopnosti v krajinách s nízkymi príjmami.
Zabudnúť netreba ani na pandémiu. Minulý rok bol podľa portálu Atlantic Council pre väčšinu sveta rokom, keď sa pandémia covidu-19 stala endemickou. Znamená to, že hoci sa spomalilo jej šírenie, tak nezmizla úplne a aj naďalej sa môžu vytvárať ohniská nákazy. „Zatiaľ čo počet prípadov covidu-19 naďalej prudko stúpa, pričom v roku 2022 sa medziročne zvýšil o takmer 75 percent, počet úmrtí v porovnaní s rokom 2021 prudko klesol približne o 67 percent,“píše Niels Graham pre portál AC. Pandémia zároveň zostáva jedným zo základných bodov, ktoré formujú globálnu politiku. V Spojených štátoch amerických covid naďalej znižuje ekonomickú produktivitu. Ako? V dokumente National Bureau of Economic Research sa odhaduje, že neochota ľudí byť v tesnej blízkosti s inými ľuďmi znížila účasť pracovnej sily o 2,5 percenta v prvej polovici roka 2022. To môže znamenať obrovský pokles potenciálneho produktu. V číslach je to približne jedno percento HDP. Rozsiahly vplyv pandémie sa najvýraznejšie prejavuje v Číne. Tam boli v posledných týždňoch najrozsiahlejšie protesty za posledné desaťročia. Stalo sa tak po takmer troch rokoch pravidelných výluk, ale aj oslabenia hospodárskych vyhliadok tejto krajiny.
Rusko a Ukrajina
Začiatkom roka 2022 po obsadení ruskými vojskami vypukla na Ukrajine vojna. Svet sa zmobilizoval a mnohé krajiny zvolili proti Rusku použitie sankcií. Desiatka krajín zo zoskupenia G20, logicky vrátane Ruska, sa však na finančných sankciách vôbec nepodieľa. Napriek tomu lídri G20 na Bali v novembri spravili vyhlásenie, že „väčšina členov dôrazne odsúdila vojnu na Ukrajine a zdôraznila, že spôsobuje nesmierne ľudské utrpenie a zhoršuje existujúce slabé miesta v globálnom hospodárstve“.
Vojna spôsobila v ekonomikách krajín veľké otrasy. Nielen v Rusku a na Ukrajine. Obmedzila rast, narušila dodávateľské reťazce, zvýšila energetickú a potravinovú neistotu aj riziká pre finančnú stabilitu.
„Napriek tomu sa do procesu sankcií zapojili len vyspelé ekonomiky, aj keď v rôznej miere, zatiaľ čo rozvíjajúce sa ekonomiky s výnimkou Južnej Kórey sa nezapojili. To ilustruje, ako veľmi sa svet roztrieštil, a je to v kontraste s dynamikou, ktorú vytvorila skupina G20 v čase globálnej finančnej krízy, počas ktorej bola celá skupina zväčša na rovnakej vlne pri vytváraní ráznej reakcie,“hovorí Marc-olivier Strauss-kahn, vedúci pracovník Geoeconomics Center a bývalý generálny riaditeľ a hlavný ekonóm Banque de France.
Stále prebiehajúca vojna bola okrem nenávratných strát na ľudských životoch aj materiálne vyčerpávajúca. V októbrovej správe americkej vlády sa uvádza, že ruská armáda od februárovej invázie na Ukrajinu stratila šesťtisíc kusov vybavenia. Sankcie zabrali, ich uvalenie sťažilo Rusku získavanie dodávok a zahraničných súčiastok, ktoré potrebuje na opravu alebo údržbu tohto strateného vybavenia. Patria medzi ne napríklad tanky, obrnené transportéry a bojové vozidlá pechoty.
„Tento šesťtisícový údaj je dôležitý, pretože ponúka hmatateľný príklad toho, ako môžu sankcie podkopať vojnovú mašinériu krajiny a sťažiť jej pokračovanie v agresii. Teraz musí ruský režim v dôsledku sankcií hľadať iné nákladné a komplikovanejšie spôsoby získavania ťažko dostupných súčiastok, čo bolo zámerným cieľom sankcií,“uvádza denník New York Times. Keď analytici, tlač alebo dokonca vlády diskutujú o vplyve sankcií na Rusko, často sa najprv zameriavajú na stav ruskej ekonomiky alebo meny.
„Tieto údaje však nie sú úplne ovplyvnené sankciami a môžu sa meniť z mnohých dôvodov; zatiaľ čo tento šesťtisícový údaj je dôkazom, že sankcie fungujú a dosahujú svoj stanovený cieľ – oslabujú ruskú agresiu voči Ukrajine,“vraví Hagar Chemali, bývalý hovorca pre terorizmus a finančné spravodajstvo na ministerstve financií USA.
Pád kryptomien
Za posledný rok sa trhová hodnota aktív kryptomien výrazným spôsobom prepadla. Pokles sa dotkol aj najpopulárnejšej kryptomeny.
„Bitcoin, čo je pôvodná a najznámejšia kryptomena, klesol zo 68-tisíc dolárov na 17 700 dolárov, stablecoiny, ako napríklad Terrausd, porušili avizovanú väzbu jedna k jednej na americký dolár a kryptoburza FTX sa v priebehu týždňa prepadla z ocenenia 32 miliárd dolárov do bankrotu,“hovorí Ananya Kumar, odborníčka na digitálne meny v Geoeconomics Center. Do budúcnosti sa podľa nej kryptoaktíva nemusia vrátiť k svojej plnej hodnote a hovorí o potrebe regulácie. De centralizovanosť a nemožnosť zasahovať a kontrolovať zvonku využívanie kryptomien s avšak niekedy označuje za jednu z výhod ich používania.
Geoeconomics Center skúmalo vývoj regulácie v členských krajinách G20 a šiestich krajinách s najvyššou mierou prijatia kryptomien. „Kryptomeny sú legálne v trinástich, čiastočne zakázané v deviatich a všeobecne zakázané v troch,“vraví Kumar.