Putinovo Rusko aj Ukrajinu ženie veľká historická krivda
Praha – Len máloktorý konflikt natoľko formoval zmysel hlavných aktérov pre vlastný národný príbeh ako ukrajinská vojna. Práve súperiace naratívy o vlastnej národnej minulosti spôsobujú, že je také ťažké vojnu skončiť. Niekedy sa konflikt skutočne nejaví ako koniec dejín, ale skôr ako pomsta dejín. V mnohých ohľadoch je táto vojna stretom dvoch nezlučiteľných historických príbehov, píše britský denník The Guardian.
„Vojny nevyhrávajú generáli, ale učitelia a farári,“pripomína citát pripisovaný Ottovi von Bismarckovi ukrajinská spisovateľka Oksana Zabužková. Práve kolektívna pamäť krajiny, jej zmysel pre vlastnú históriu sú rozhodujúcimi nástrojmi ukrajinskej mobilizácie. Ukazuje sa, že nie sú menej dôležitým faktorom ako zbrane. „Ruské sily si razia cestu Ukrajinou, čo je z veľkej časti podnecované ich výkladom histórie,“napísal v časopise Foreign Affairs ukrajinský historik Georgij Kasjanov. Ten zasadzuje dejiny do rámca konfliktu, ktorý môže vytvoriť nový svetový poriadok. Históriu však tiež poháňa zúrivý odpor. Aj Ukrajinci majú vlastné chápanie minulosti, ktoré ich motivuje k boju.
O Putinovi sa niekedy hovorí nie ako o hlavnom veliteľovi vojsk, ale ako o hlavnom historikovi. Pôdu na túto vojnu pripravil už pseudohistorickým spisom O historickej jednote Rusov a Ukrajincov, ktorý vyšiel v júli 2021. V tomto dokumente tvrdil, že Ukrajina je neoddeliteľná od Ruska. Putin sa nezdráhal ani citovať výrok proroka Olega z 10. storočia: „Kyjev nech je matkou všetkých ruských miest,“hovorí sa v ňom.
Bývalý poľský minister zahraničia Radosław Sikorski si bol istý, že k invázii dôjde. Došlo mu to vo chvíli, keď podľa svojich slov zistil, že Putin tento spis nariadil zaslať každému slúžiacemu ruskému vojakovi. V pláne stálo znovu vykonať to, čo Rusko v minulosti opakovane vykonalo Ukrajine: vyhladenie jej elít, rusifikácia jej kultúry a obyvateľstva a podriadenie jej zdrojov vlastným imperiálnym potrebám. „Ukrajine mohol byť podľa Rusov prisúdený nanajvýš roľnícky folklór, ale to, aby svet krajinu vnímal ako slobodný a demokratický národ, ktorý si sám volí svoj osud a spojencov, bolo nemysliteľné,“hovorí Sikorski.
Keď Putin hovoril o tom, že Ukrajina sa musí odzbrojiť a ruština sa stane jej druhým úradným jazykom, nešlo len o obnovenie Ukrajiny ako súčasti Ruska, ale o predstupeň k úplnému znovuvytvoreniu impéria. Počas prejavu ku Dňu víťazstva v Moskve v máji 2022 prezident povedal vojakom, ktorí sa vrátili z frontu, že bojujú za to isté ako ich otcovia a dedovia, za „vlasť a porážku nacizmu“. Ukrajinská revolúcia z roku 2013 bola podľa neho fašistickým banderovským pučom, vláda v Kyjeve chuntou, rozšírenie NATO anšlusom a EÚ dekadentnou hrozbou pre ruskú kultúru. Rusko v roku 2022 bolo podľa Putina ako ZSSR v roku 1941. Krajinou ohrozenou inváziou zo Západu.
Spisovateľka Zabužková tvrdí, že hlboký historický pocit krivdy a zrady poháňa nielen Putina, ale celú ruskú spoločnosť. „Len ťažko hľadať Rusov, ktorí sa práve teraz neutápajú v sebaľútosti. Pocit krivdy je jedným z najvýraznejších symptómov morálneho rozkladu, ktorý charakterizuje veľkú časť dnešnej ruskej spoločnosti,“dodáva spisovateľka.
rok ukrajinskej revolúcie.