Hliník na Slovensku oslavuje sedem dekád
Na prelome rokov hrozil koniec Slovalca. Vedenie sa však rozhodlo výrobu na piatich percentách ponechať aj v najbližších mesiacoch.
Bratislava – Stavebníci aj automobilky sa zhodujú v tom, že hliník je kovom budúcnosti. Je ľahký, tvárny, pevný a dá sa takmer stopercentne recyklovať. Má obrovské výhody a prednosti v konštrukčnom biznise a v automotive segmente sa s jeho pomocou dá znižovať spotreba konvenčných vozidiel aj elektromobilov. Aj preto ho z roka na rok automobilky spotrebujú viac.
Paradoxom pritom je, že za kov budúcnosti ho považovali už v polovici minulého storočia. Aj to bol dôvod, prečo sa bývalý režim rozhodol na zelenej lúke na Pohroní vybudovať jeden z jeho priemyselných klenotov – Závod Slovenského národného povstania, z ktorého sa po revolúcii stalo dnešné Slovalco.
Fabrika v Žiari nad Hronom by za normálnych okolností s veľkou pompou oslávila úspešne dožitú siedmu dekádu od výroby prvej tony hliníka. Namiesto toho však bude vo vzduchu visieť otázka, či namiesto veľkej párty nevystrojiť pietnu hostinu.
Človek, ktorý sa ocitol v prítomnosti hučiacej a vibrujúcej fabriky produkujúcej niekoľko ton strategickej komodity každú hodinu, by bol dnes prekvapený z takmer úplného ticha. Namiesto 226 pecí totiž funguje len desať. Aj tým pritom hrozil definitívny stop na prelome rokov, čo by tak znamenalo aj definitívny koniec výroby.
Podľa najnovších informácií HN sa však vedenie podniku rozhodlo produkciu na menej ako piatich percentách počas najbližších mesiacov ponechať. A to aj napriek tomu, že je pre okolnosti na trhu výrazne stratová.
Dôvodov je viac, no jeden prevyšuje ostatné
Problémov, prečo Slovalco dnes takmer stojí a prečo hrozí jeho definitívny koniec, je hneď niekoľko. Stabilite výroby rozhodne nepomáhal extrémny rast cien elektrickej energie, padajúca cena výrobkov, lacný dovoz z tretích krajín, no jeden z problémov všetky ostatné dlhodobo prevyšoval.
Fabrika dlhé roky, najskôr potichu, neskôr nahlas, žiadala jedinú zmenu. A to, aby sa štát v oblasti kompenzácií vysokých cien energií vyrovnal západným krajinám a garantoval ich stabilne, na roky vopred.
Vedenie zádovu si totiž, podobne ako väčšina ostatných hlinikární na svete, vie pomerne jednoducho vypočítať svoju rentabilitu. Spočíta si cenu energií, výrobných materiálov, predajnú cenu, ktorá je pre všetkých rovnaká a daná burzou LME. Jediné, čo k výpočtu chýbalo, bola práve štátna kompenzácia, ktorá je vyplácaná z vyzbieraných peňazí za emisné povolenky. Tá bola navyše roky omnoho nižšia, ako stanovuje zákon.
Aj keď si niekto mohol myslieť, že vedenie hlinikárne sa snaží si len zlepšiť svoju pozíciu, opak sa stal pravdou. Napriek prísľubu celej vládnej garnitúry k zmene neprišlo, a tak nasledovala facka v podobe oznámenia o hromadnom prepúšťaní a zastavení výroby. Fabrike totiž podľa slov jej riaditeľa Milana Veselého „ušiel vlak“.
Sľúbené zmeny sa neudiali, závod si tak nezakontrahoval potrebný objem elektrickej energie a po štarte vojny na Ukrajine už bolo jasné, že to za daných okolností ani nie je možné. Vyrábať pri násobkoch cien elektriny by totiž bolo extrémne neekonomické. „Ak by sme si chceli pri dnešných cenách zakontrahovať elektrickú energiu na celý rok, museli by sme zaplatiť viac ako miliardu eur. Pred tromi rokmi by to bola desatina,“uviedol pre HN šéf Slovalco Milan Veselý.
Nádej vidia v zákone od Sme rodina, inak končia
Otázka znie, čo teraz. Ako sa zdá, hlinikáreň je odkázaná aj naďalej čakať na zmeny v zákone. V súčasnosti sú na stole tri legislatívne návrhy na zmenu miery kompenzácií. Prvý predložilo ministerstvo životného prostredia, ktoré chce zvýšiť spomínané kompenzácie na úrovni 6,25 percenta z envirofondu. Témy sa chytila aj opozičná strana Sloboda a Solidarita, ktorej návrh hovorí o zvýšení vrátenia časti platieb vo výške 17,5 percenta.
Tretím predkladateľom je poslanec vládneho hnutia Sme rodina Jaroslav Karahuta, ktorý v dôvodovej správe pri presadzovaní svojej novinky uviedol až limit 24,5 percenta. Jeho návrh sa nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní a vo výsledku by tak mohli byť energeticky náročným podnikom vyplácané namiesto jednotiek miliónov eur desiatky. Tým by sa vyrovnali podmienky v rámci Európskej únie.
„Pre nás je existenčne dôležité, aby parlament prijal návrh poslanca Karahutu v jeho znení. Ak sa tak stane, máme šancu na reštart povedzme o pár rokov. Ak to neprejde, je koniec,“uviedol pre HN Veselý. Naopak, v prípade presadenia novinky z dielne Sme rodina sa Slovensko v tejto oblasti priblížilo ku krajinám ako Česko, Nemecko či Nórsko. Oproti súčasnému stavu by išlo totiž o štvor- až päťnásobné zvýšenie kompenzácií.
Presun technológií nehrozí, v pláne je drahý reštart
Majitelia Slovalco tvrdia, že nikdy o extra dotáciu na kompenzáciu energií nežiadali. Jediné, čo chcú, je vyrovnať sa zvyšku Európy, aby v prípade zisku alebo aj straty automaticky neboli v horšej pozícii.
Ak by sa tak stalo, výrobca by si vedel spočítať náklady a predikovať hospodárenie v nasledujúcom období. To však pre vajatanie kompetentných nebolo dlhé mesiace možné. „Predminulý rok sme si kúpili energiu, ktorá
Náplasť, ktorá má zabezpečiť REŠTART
slovalco si vlani nakúpilo energiu, ktorá je schopná pokryť 80 percent tohtoročnej výroby. neskôr sa počas roka fabrika pre nepriaznivé podmienky rozhodla znížiť svoju celkovú produkciu na 60 percent a 20 percent predať.
aktuálne jej s plánovaným koncom výroby opäť zostala prebytočná energia. Vedenie spoločnosti sa ju rozhodlo predať iným firmám. to bude pozitívne pôsobiť na tohtoročný mala pokryť časť výroby v tomto roku. Počítali sme s tým, že toto obdobie uzavrieme s takzvanou kladnou nulou a zatiaľ si kúpime trochu času a rozhodneme sa, čo ďalej,“uviedol pre HN člen Predstavenstva Slovalco a zástupca menšinového akcionára Penta Marián Slivovič.
Aj keď je situácia neistá, vedenie hlinikárne deklaruje, že presun technológií nehrozí. Slovensko však po sedemdesiatich rokoch nepretržitej výroby prichádza minimálne na prechodné obdobie o svojho jediného producenta. Ten spolu s dodávateľmi do štátnej kasy každý rok prispieva zhruba 70 miliónmi eur.
Ročná kapacita výroby je na úrovni 250-tisíc ton strategickej komodity. Produkcia však aj po vypnutí pecí neklesne na nulu. V prevádzke totiž zostane najnovšia investícia, na margo ktorej akcionári nedávno povedali, že by sa pre ňu dnes už nerozhodli. Ide o recyklačnú jednotku, ktorá bude pretavovať odpad s ročnou kapacitou 70-tisíc ton.
Otázne je, kedy príde k reštartu produkcie. Toho sa podľa všetkého nedočkáme skôr, ako klesnú ceny energií a vláda nezabezpečí stabilné podmienky v oblasti kompenzácií. Celkovo totiž pôjde o náročnú operáciu, ktorá bude trvať rok a podľa informácií HN nebude lacná. Má ísť o extra náklady na úrovni sto miliónov eur.
Víťazom aktuálnej situácie tak nie je nikto. Slovensko príde o príjmy z podnikateľskej činnosti, Slovalco tiež. Emisné povolenky a neochota pristúpiť ku kompenzáciám spôsobili zníženie produkcie hliníka v celej Európe. Výpadok tak pravdepodobne zastúpia krajiny ako Rusko, India či Čína. Len na porovnanie, Slovalco patrí v oblasti ekológie medzi špičku a na jednu tonu hliníka vyprodukuje štyri tony CO . Svetový priemer je pritom v prípade rovnakého množstva vyprodukovanej komodity 16 ton oxidu uhličitého a v Číne 20 ton.
Predminulý rok sme si kúpili energiu, ktorá mala pokryť časť výroby v tomto
roku.
Marián Slivovič, člen Predstavenstva slovalco
Čistý príjem bude nižší, no vedenie už teraz deklaruje, že ním v budúcnosti bude pokrývať náklady na prípadný spomínaný reštart. Paradoxom pritom je, že ak by v Žiari premýšľali inak, mohli na energiách napríklad už v januári zarobiť 750 miliónov eur. inými slovami, fabriku „vykešovať“a rovno ju odstaviť. to však podľa informácií Hn nikdy nebolo v hre.
zisk pred zdanením, ktorý má byť na úrovni 160 miliónov eur.