Česko: tretina váha, komu dá v prezidentských voľbách hlas
Praha – Do otvorenia volebných miestností zostávajú necelé dva týždne. Kľúčové dva týždne. Obvykle sa v nich jednotliví prezidentskí kandidáti pokúšajú naplniť sily a po mesiacoch kampane ešte na poslednú chvíľu získať voličskú priazeň. A tento rok toto nepísané pravidlo bude platiť možno viac ako v predošlých voľbách. Je totiž koho presviedčať – komu odovzdá svoj hlas, ešte nevie viac ako tretina voličov. A to všetko za situácie, keď rozstupy medzi kandidátmi na popredných miestach by azda ešte užšie byť ani nemohli. Prvé a druhé miesto delia iba dve desatiny percenta. Vyplýva to z volebného modelu agentúry Median pre MF DNES. „Celkový záver je taký, že sú tu traja kandidáti, ktorých pozície sú veľmi vyrovnané, a nedá sa povedať, kto by bol víťazom. Najvyššie preferencie má teraz Petr Pavel a Andrej Babiš, rozdiel medzi nimi je na úrovni štatistickej chyby,“zhŕňa výsledky volebného modelu riaditeľ agentúry Median Přemysl Čech.
Pokiaľ by sa teda voľby konali teraz, Petr Pavel by zvíťazil s 28,7 percenta. V tesnom závese by s 28,5 percenta skončil Andrej Babiš. Danuše Nerudová by bola za nimi s rozdielom viac ako tri percentá. Na ďalších miestach by za „veľkou trojkou“skončili Marek Hilšer a Pavel Fischer so ziskom ľahko presahujúcim štyri percentá. Ešte horšie sú na tom Jaroslav Bašta, Josef Středula či bývalý rektor Karlovej univerzity Tomáš Zima. Ten by nezískal ani jedno percento a do druhého kola prezidentskej voľby by sa zaručene nepozrel.
Nerudovej uškodili doktoráty
Aj keď sú šance na prvých troch miestach vyrovnané, počas posledných niekoľkých týždňov tu došlo predsa len k porozuhodným presunom. Nie je to totiž ani mesiac, keď Danuše Nerudová v prieskumoch víťazila. Experti oslovení MF DNES sa zhodujú, že odvtedy u nej došlo k evidentnému poklesu popularity.
Svoj diel na tom zjavne nesú nedávno zverejnené informácie o aférach na Mendelovej univerzite, ktorú viedla ako rektorka a kde sa údajne obchodovalo s doktorandskými titulmi. „Myslím si, že to na ňu skutočne dopadlo. Jeden z významných motívov, prečo ju ľudia preferovali, bol, že za sebou nemá žiadnu aféru. A to sa mohlo zmeniť,“myslí si napríklad sociológ Jan Herzmann.
Ďalší zase poukazujú na to, že problémy prvého z kandidátov generála Petra Pavla, keď sa nie práve presvedčivo dokázal vyrovnať s otázkami na komunistickú minulosť, už prestávajú byť stredobodom záujmu. Avšak prakticky všetci bezo zvyšku zdôrazňujú, že kľúčové teraz budú televízne debaty.
Debaty kandidátov budú ostro sledované nielen preto, že podľa modelu agentúry Median by mohlo tohtoročné prezidentské podujatie zaznamenať rekordnú volebnú účasť. Hlavným argumentom je skôr spomínané množstvo občanov, ktorí deklarovali, že k voľbám pôjdu, ale ešte nemajú definitívne vybraného kandidáta. Tých je podľa prieskumu vyše 36 percent a k svojmu definitívnemu rozhodnutiu by mohli dôjsť práve prostredníctvom obrazoviek.
„Vysoké percento nerozhodnutých je prirodzené. Aj v minulých voľbách sa voličské správanie ustálilo na poslednú chvíľu. Čaká sa na debaty a tam si väčšina voličov urobí názor pri vzájomnej konfrontácii kandidátov. Ono je vlastne ťažké urobiť si názor, keď tí ľudia neboli spolu konfrontovaní a okolo seba šíria príbehy, ktoré sa im hodia do krámu,“myslí si politológ Lukáš Jelínek.
Televízne debaty sa už v minulosti ukázali ako rozhodujúce. V tomto ohľade je obvykle spomínaný príklad niekdajšieho úspešného premiéra a neúspešného prezidentského kandidáta Jana Fischera, ktorý v predvianočných prieskumoch jasne viedol, ale v televíznych debatách prepadol.
Namiesto neho sa do druhého kola dostali Miloš Zeman a Karel Schwarzenberg. A čo sa týka prezidentskej voľby pred piatimi rokmi, aj vďaka odvysielaným debatám dokázal Zeman poraziť favorizovaného Jiřího Drahoša.
Medzi Nerudovou a Pavlom
Podľa riaditeľa Medianu Přemysla Čecha sa najviac nerozhodnutých zatiaľ regrutuje zo skupiny, ktorá váha medzi Petrom Pavlom a Danušou Nerudovou. „Moja interpretácia je taká, že teraz je elektorát rozdelený na štyri skupiny. Je tu skupina tých, ktorí nepôjdu k voľbám, to je asi štvrtina voličov, skupina, ktorá podporuje kandidátov pohybujúcich sa na úrovni jednotiek percent, potom je tu skupina voliaca Andreja Babiša a voliči Nerudovej a Pavla. A tí nerozhodnutí sa do značnej miery regrutujú z voličov, ktorí zatiaľ váhajú práve medzi Danušou Nerudovou a Petrom Pavlom,“vysvetľuje Čech.
Všeobecne tak panuje názor, že z tohto súboja by sa mohol vykryštalizovať kandidát, ktorý by sa v druhom kole stretol s Andrejom Babišom. Ten má síce podľa Medianu jednu z najväčších a najdisciplinovanejších voličských základní, teda takzvané voličské jadro, ale ani to mu nezaručuje, že by v druhom kole uspel.
Z teoretického porovnania to skôr vychádza v jeho neprospech. V druhom kole by podľa papierových predpokladov výrazne prehral tak s generálom Pavlom, ako aj s Nerudovou. Navyše je tu otázka, či sa vôbec do druhého kola Andrej Babiš prebojuje. Ak by sa tak nestalo a priamo by sa stretol Pavel s Nerudovou, väčšiu šancu dáva volebný model prvému menovanému.