Štátnu kasu zachránili vlani dve kľúčové dane
Hotovostný deficit dosiahol minulý rok 4,5 miliardy eur, čo je približne o miliardu menej, ako pôvodne počítalo ministerstvo financií.
Martin Laczko
Bratislava – Ide o prvý a zároveň nateraz posledný rozpočet, ktorý zostavoval Igor Matovič. Ten sa predvlani v apríli dostal do kresla ministra financií, kde vystriedal Eduarda Hegera. Vtedy si vymenili premiérsku a ministerskú pozíciu. Matovičovou prvou úlohou bolo zostaviť rozpočet na rok 2022. Ten sa aktuálne dostal do finále. Paradoxne Matovič už ministrom nie je a vo vláde poverenie na danú pozíciu drží opäť Heger. Ten drží teraz finálny účet.
Menej o miliardu
Deficit štátneho rozpočtu v roku 2022 dosiahol v hotovostnom vyjadrení celkovú výšku 4,5 miliardy eur, čo je približne o miliardu menej, ako sa očakávalo v novelizovanom návrhu rozpočtu, ktorý na jeseň schválil parlament. Informovalo o tom dnes ministerstvo financií.
Príjmy boli oproti rovnakému obdobiu predošlého roka vyššie približne o 1,8 miliardy eur a výdavky dosiahli nižšiu hodnotu o 656,9 milióna eur. Zo zverejnených údajov vyplýva, že hospodárenie štátu sa medziročne zlepšilo takmer o 2,5 miliardy eur. Celkové príjmy vo výške približne 19 miliárd eur však nedosiahli až na úroveň naplánovanú v schválenom rozpočte vo výške takmer 21,5 miliardy eur.
Daňové príjmy vzrástli
Rezort financií uvádza, že medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1,97 miliardy eur, čo je zvýšenie o 14,6 percenta. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný takmer pri všetkých daniach, najviac sa však zvýšil výber dane z príjmu právnických osôb, a to o 951 miliónov eur. Vysoký nárast vo výške 829,4 milióna nastal aj v prípade výberu dane z pridanej hodnoty.
Analytik INESS Radovan Ďurana vysvetlil, že na rozdiel od spotrebných daní, ktoré su stanovované nominálne na jednotku objemu, DPH je definovaná ako percentuálna sadzba. Pri prudkom rastie cien musí podľa Ďuranu rýchlo rásť výber DPH, a to za predpokladu, že nerastie podiel sivej ekonomiky.
V prípade dane z príjmu právnických osôb sú vysoké hotovostné príjmy podľa ekonóma spôsobené vysokou ziskovosťou veľkých firiem v roku 2021. Daň za toto obdobie bola zaplatená práve vlani. „Hlavne veľké firmy ako napríklad U. S. Steel, energetické firmy ako Slovnaft a Slovenské elektrárne či automobilky dosiahli po útlme v roku 2020 vysoké zisky,“upozorňuje Ďurana. „Vo firmách, ktorým sa darí udržať ziskovú maržu aj počas inflácie, pochopiteľne dôjde k rastu zaplatenej dane aj za rok 2022,“dodáva.
Príjmy vidí v ružových číslach aj Hegerov rezort. „Výber pri spotrebných daniach stúpol o 154,9 milióna eur, pri dani vyberanej
Veľké firmy dosiahli po útlme
vysoké zisky.
Radovan Ďurana,
analytik iness
zrážkou o 25,3 milióna eur, pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti o 16,5 milióna eur a pri iných daniach na tovary a služby vo výške 8,6 milióna eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií vrátane sankcií došlo k medziročnému nárastu o 11,1 milióna eur,“uvádza ministerstvo. Naopak, pokles bol zaznamenaný v prípade dane z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 25,8 milióna eur.
Transfer do poisťovne
Bilancia ministerstva tiež uvádza zvýšenie prostriedkov v rámci
Plánu obnovy a odolnosti o 42,9 milióna eur. Oproti predchádzajúcemu roku klesali tiež výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ o 154,9 milióna eur.
Podľa údajov rezortu financií o 736,5 milióna eur alebo 87,7 percenta medziročne poklesol vlani aj transfer do Sociálnej poisťovne. Radovan Ďurana to vysvetľuje tým, že v roku 2022 zaplatili pracujúci na odvodoch o 800 miliónov eur viac.
Taktiež uviedol, že výdavky na dávky vzrástli medziročne len o 158 miliónov eur, čomu dopomohla aj covidová pandémia, a došlo tiež k dočasnému zvýšeniu efektivity výberu dlžného poistného. „Výsledkom sú úspory, ktoré sa prejavia v tom, že v roku 2023 výrazne stúpne prevod neminutých prostriedkov z minulých rokov,“povedal Ďurana.
Ekonóm Radovan Ďurana dodal, že v roku 2023 už žiadny podobný príjmový vankúš nevznikne, a tak medziročný prevod klesne o 0,3 miliardy. Preto štátna Sociálna poisťovňa aj podľa rozpočtu na rok 2023 nebude potrebovať žiadnu dotáciu, no v nasledujúcom roku by už mala dostať výraznú podporu v hodnote až 1,2 miliardy eur.