Tri scenáre konfliktu na Ukrajine
Vojna u našich východných susedov sa tento rok pravdepodobne neskončí. Ozbrojené aktivity Rusov sa môžu ešte vystupňovať.
Pavel Novotný
Bratislava – Takmer 110-tisíc zabitých ruských vojakov, tisíce mŕtvych ukrajinských civilistov, škody na energetickej či civilnej infraštruktúre za desiatky miliárd eur. Taký je doterajší výsledok 315 dní trvajúcej vojny u našich východných susedov.
V skorých ranných hodinách 24. februára uplynie presne rok od chvíle, keď ruská armáda odštartovala inváziu a následne rozpútala najväčšie bojové operácie v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento konflikt mal v dohľadnom čase skončiť. Prirodzene, pre jeho ďalší vývoj bude kľúčové najmä to, v akej miere a či vôbec bude Západ naďalej vojensky, materiálne i finančne pomáhať Kyjevu v jeho boji o vlastnú suverenitu a územnú integritu. Prečítajte si, aké scenáre sa v tomto roku ponúkajú pre pokračovanie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom.
1. Patová situácia
Zrejme najpravdepodobnejším scenárom bude pokračovanie bojových akcií bez výraznejšieho úspechu na jednej alebo druhej strane. Ukrajinci sa budú snažiť kúsok za kúskom oslobodzovať svoje územia najmä na juhu a východe krajiny, Rusko bude i naďalej ostreľovať najmä energetickú infraštruktúru svojho západného suseda, ktorému upiera právo na nezávislú existenciu.
Podľa prezidenta Inštitútu pre verejne otázky Grigorija Mesežnikova sa pokoja nemusia dočkať ani obyvatelia čerstvo oslobodených ukrajinských území, ktoré predtým okupovali Rusi. Budú sa nachádzať na dostrel ruských síl a tie s najväčšou pravdepodobnosťou nevynechajú príležitosť na ich bombardovanie, pokiaľ im to zásoby rakiet a munície umožnia. „Obávam sa, že masívne ruské ostreľovanie Ukrajiny bude pokračovať aj v tomto roku, možno dokonca ešte vo väčšom rozsahu než v tom minulom. Napriek tomu, že ruská armáda nedosiahla na Ukrajine svoje ciele a prehráva, Kremeľ nezmenil svoje strategické priority – zničiť Ukrajinu ako štát a prinútiť Západ akceptovať jeho predstavy o svojej dominancii vo východnej a v strednej Európe. A to aj prostredníctvom jadrového vydierania alebo priamej jadrovej hrozby,“uviedol pre HN Mesežnikov.
Tomuto scenáru nasvedčuje i fakt, že najvyšší ruskí predstavitelia sa pravidelne vyhrážajú Západu a často pritom spomínajú aj atómové zbrane. Veštia i koniec západnej liberálnodemokratickej civilizácie, ako ju poznáme dnes. Verný spojenec prezidenta Vladimira Putina, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady a bývalý šéf Kremľa Dmitrij Medvedev napríklad vo svojom statuse na sociálnej sieti Telegram koncom minulého roka napísal prognózu, že Európska únia sa rozpadne a stredná i východná Európa sa vrátia pod mocenský vplyv Moskvy.
Toho, že Rusi sa napriek gigantickým stratám nevzdajú a budú pokračovať v boji i za cenu života ďalších desaťtisícov vojakov, sa obáva aj Kyjev. Riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov pred pár dňami oznámil, že Moskva sa už tento štvrtok chystá mobilizovať nových vojakov, ktorí doplnia masívne straty na fronte. „Rozhodli sa odštartovať od piateho januára novú vlnu mobilizácie. Neviem síce, ako to v tento konkrétny deň oznámia, ale práve
-tisíc
ruských vojakov už zomrelo podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany za 315 dní
trvania konfliktu. štvrtok je dátumom, na ktorý to naplánovali. Musia to urobiť,“povedal Budanov v rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC.
Chaos v ruskej armáde podľa neho dokazuje navyše i fakt, že hoci Moskva tvrdí opak, neukončila sa ani predchádzajúca „čiastočná“mobilizácia, ktorú rozbehla v septembri minulého roka. Ruskí muži sú stále odvádzaní na front, kde ich každý deň zomierajú stovky.
2. Víťazstvo Ukrajiny
Druhým scenárom, s ktorým pracuje Kyjev i niektorí západní experti, je víťazstvo Ukrajiny už v priebehu tohto roka. Tento scenár zahŕňa oslobodenie celého okupovaného územia vrátane Donbasu či anektovaného polostrova Krym.
Podľa presvedčenia Ukrajincov je totálna porážka Moskvy jedinou cestou k ukončeniu vojny.
„Sme ochotní rokovať o mieri, ale až po tom, ako Rusko odíde preč zo všetkých ukrajinských území. Patrí sem i Krym, ktorý je ukrajinský a musí byť čím skôr oslobodený,“pripomenul v nedávnom rozhovore pre HN Ivan Fedorov, starosta juhoukrajinského mesta Melitopol.
Snaha Ukrajincov o absolútnu porážku Ruska je pochopiteľná – Kyjev Moskve nedôveruje, najmä pokiaľ bude v Kremli sedieť dlhoročný prezident Vladimir Putin. Ten už viackrát ukázal, že žiadna dohoda pre neho nič neznamená. Aj keby obe znepriatelené krajiny uzavreli prímerie, stále by nad Ukrajincami visela hrozba, že Putin len využíva čas na konsolidáciu svojich ozbrojených síl a o pár mesiacov sa pokúsi na Kyjev udrieť znova. „Odhadujeme, že v zálohe majú 1,2 až 1,5 milióna ľudí. Rusi teraz cvičia asi 200-tisíc nových mužov. A niekde za Uralom chystajú nové zdroje. Nepochybujem o tom, že sa znovu pokúsia udrieť na Kyjev,“povedal minulý mesiac v rozhovore pre magazín The Economist šéf generálneho štábu ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj.
Aby sa tomu podarilo zabrániť a Rusov poraziť, požadujú Ukrajinci od Západu stovky nových tankov, protiraketových systémov a ďalších zbrojných zariadení. Americký prezident Joe Biden počas nedávnej návštevy ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského vo Washingtone prisľúbil, že Spojené štáty budú vo vojenskej i v materiálnej podpore Kyjeva pokračovať aj tento rok – dovtedy, kým to bude potrebné. Nový balík pomoci má hodnotu zhruba 1,85 miliardy dolárov a okrem iného obsahuje aj systémy protiraketovej obrany Patriot, ktoré Kyjev dlhodobo požaduje.
Západ pomáha Ukrajincom i dôležitými spravodajskými aktivitami. Vďaka nim dochádza k incidentom aj hlboko v tyle nepriateľa – na ruskom území, kde v dôsledku ukrajinských operácií vybuchujú vojenské zariadenia. „Boje sa už začali aj na Kryme, kde pravidelne vidíme ničenie základní ruskej armády. Deje sa tak v podstate každý týždeň,“doplnil Fedorov.
3. Rozšírenie konfliktu
Tretím scenárom je rozšírenie vojny na ďalšie územia. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína Bielorusko – hoci je jeho autoritatívne vládnuci líder Alexander Lukašenko Putinovým spojencom a umožňuje ruským silám podnikať útoky z bieloruského územia, odmieta zatiahnuť svoju armádu do priameho konfliktu.
Koncom minulého roka dopadla do západnej časti Bieloruska raketa. Podľa Kyjeva môže ísť o akciu Moskvy. „Uvedomujeme si zúfalé a tvrdohlavé snahy Kremľa zatiahnuť Bielorusko do jeho agresívnej vojny proti Ukrajine. Preto nevylučujeme, že tu išlo o zámernú provokáciu zo strany teroristického štátu, akým je Rusko,“reagoval na incident rezort obrany v Kyjeve.
Moskva sa takisto vyhráža ďalším postsovietskym štátom, že ak budú pokračovať v protiruských akciách, postihne ich osud Ukrajiny. Najnovšie sa do jej hľadáčika dostalo Kirgizsko. Predseda parlamentu v Biškeku Nurlanbek Šakijev vyzval, aby sa v krajine preferoval kirgizský jazyk pred tým ruským. A vyslovil sa za premenovanie zemepisných názvov pochádzajúcich ešte zo sovietskych čias. Tento krok vyvolal obrovský hnev Kremľa a výzvy na zásah proti kirgizskému vedeniu.
Odborníci však nevylučujú ani oveľa hrozivejší scenár – zatiahnutie Západu do priameho ozbrojeného stretu s Moskvou. O tejto možnosti hovorí napríklad štúdia Päť bezpečnostných scenárov ruskej vojny na Ukrajine z novembra 2022, ktorú pripravili Julija Osmolovská a Hennadij Maksak z programu Globsecu Ukrajina a východná Európa. Scenáru medzinárodného konfliktu vysokej intenzity so zapojením západných hráčov vrátane členov NATO pripisujú desaťpercentnú pravdepodobnosť.