Ako k nám dorazil internet a mobil
Pripojenie Slovenska do internetu malo úskalia, mobily stáli desiatky tisíc korún. Prečítajte si o telekomunikačných počiatkoch.
Alžbeta Harry Gavendová
Bratislava – Inteligentné dotykové smartfóny sú medzi nami približne 16 rokov, no zvykli sme si na ne rýchlo a hladko. Nehovoriac o prístupe k internetu. Za jeho vznik sa považuje rok 1969, keď sa pomocou siete ARPANET vzájomne začali prepájať univerzity a výskumné inštitúty v USA. ARPANET mal za cieľ zrýchliť spôsob komunikácie, no napokon prenechal miesto inej, rýchlejšie sa rozrastajúcej sieti World Wide Web, ktorá predstavuje internet, ako ho poznáme dnes.
Príbeh slovenských káblov prenášajúcich internetové prepojenie siaha ešte do 50. a 60. rokov minulého storočia. Po druhej svetovej vojne vzniklo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a začala sa výstavba komunikačnej siete. Káble, ktoré boli vtedy zakopané do zeme, fungujú s istými moduláciami dodnes, pričom na nich funguje dokonca aj internetové DSL pripojenie, no to už veľmi predbiehame.
Prvé skúsenosti s mailom
V 80. rokoch sa na komunikáciu využívali faxy či modemy a rôzne kopírky. Všetko bolo evidované a kontrolované, kto má k tomu prístup a kam sa čo posiela. Na univerzitách však už boli prvé obrovské sálové počítače fungujúce na operačných systémoch Unix. V Bratislave bol v tom období Ústav aplikovanej kybernetiky a ešte pred otvorením hraníc v ‘89. sa jeden z tamojších pracovníkov Peter Prónay zúčastnil na stretnutí európskych používateľov Unixu vo Viedni. Odtiaľ prišiel s informáciou, ako sa pripojiť do Európskej unixovej siete Eunet aj zo Slovenska.
Stačí, aby vytočili špecifické telefónne číslo modemu vo Viedni, a vďaka tomu dokážu odoslať správu do celého sveta, spomína na zárodky myšlienky zavedenia internetu na Slovensko Tibor Weis, podpredseda predstavenstva a jeden z prvých členov združenia SANET, ktoré stojí za príchodom internetu na Slovensko. Po návrate z Viedne Prónay pripojenie do uzla siete Eunet vo Viedni otestoval a správu odoslal. Takéto posielanie správ však bolo ešte veľmi nákladné, zvlášť písanie do zahraničia, a navyše, ústav stále trval na tom, že všetky takéto formy komunikácie musia byť vytlačené a archivované.
Po otvorení hraníc v ‘91. roku sa skupinka vedcov zo spomínaného ústavu, z Výpočtového strediska Slovenskej akadémie vied a pražského výpočtového strediska ČVUT následne zúčastnila na workshope v talianskom Terste. Tu sa oboznámili s počítačovými sieťami pre vedu, výskum a s rôznymi komunikačnými technológiami. Po návrate začali ihneď uvažovať nad tým, či by sa podobná národná sieť, teda pripojenie výskumných ústavov a univerzít na internet dalo zrealizovať aj u nás. Ľudia vyvíjali aktivitu sami, no problémom bolo, že vznikali rôzne skupinky, ktoré mali vlastné predstavy, ako to urobiť, vysvetľuje Weis. Vtedy totiž ešte nebol ani vo svete jednotný štandard či sieť. Jedna skupina zriadila komunikačný uzol siete Eunet v Bratislave a navrhovala pripojenie cez protokol UUCP. Druhá skupina, ktorá realizovala výskum v oblasti počítačovej siete EPOS, navrhovala vybudovať spoločnú sieť v rámci Slovenska na báze protokolu x25. Tretia skupina výskumníkov z UAKOM v Banskej Bystrici presadzovala použitie protokolu TCP/IP.
Pomohli Rakúšania
Skrátka, jedna vec je vybudovať na Slovensku sieť, no druhá je, na akom štandarde a kam ju tak v rámci sveta pripojiť. „Veľkú pomoc však dala Technická univerzita vo Viedni. Jej zástupca Peter Rastl prišiel s ponukou, že Rakúšania nám tú linku dokonca aj zaplatia, ale chceli vedieť, v ktorej organizácii bude u nás ukončená,“spomína Weis. Skupinky sa spočiatku nevedeli dohodnúť, a tak Rastl navrhol, že by bolo dobré mať jednu zastrešujúcu organizáciu a následne to budú riešiť s ňou.
V máji roku 1991 tak vznikol SANET, teda združenie, ktoré definovalo stanovy a funguje dodnes. Združenie vtedy požiadalo ministerstvo školstva o dotáciu na zaplatenie prvých počítačov a premýšľalo sa, akým spôsobom teda budú prepojené.
Napokon sa však ukázalo, že ak niečo začne relatívne úspešne používať dostatočne veľký počet ľudí, daný protokol sa uvedie do života sám. Používateľská prax tak spôsobila, že najvhodnejším riešením bol protokol TCP/ IP (RFC). Všetko sa nakoniec zrealizovalo v roku 1992 na jeho báze a vznikla prvá linka z Banskej Bystrice do Prahy a z Prahy do Linzu. Neskôr sa v priebehu pár rokov pripojili ďalšie slovenské mestá.
V prvom rade vedci
Prvými používateľmi internetu boli ľudia z vedeckej obce. Tí potrebovali posielať svoje príspevky do redakcií či vymieňať si informácie o výskumoch. V podstate im v tom období veľmi pomáhal e-mail, lebo mohli obchádzať faxy. „V roku 1992 sme tu mali jedného pána profesora, ktorý písal článok a tlačil si ho na našej jedinej tlačiarni. Chcel som niečo tlačiť, no on nástojil, že sa ponáhľa, lebo musí svoj text odoslať poštou do zahraničia, inak mu to nevyjde v časopise. Bol piatok a poštu o osemnástej zatvárajú. Tak mu vravím, že vyskúšajme to poslať mailom. Ani nevedel, že tu také možnosti už máme. Mail som zaňho odoslal, ale on tomu ešte príliš neveril a, samozrejme, poslal to i poštou. Nuž a v pondelok mu prišla odpoveď, že článok vyjde a je v poriadku. Fyzicky im to prišlo až o nejaký týždeň. Takže aj toto bol jeden z prvých používateľov internetu,“hovorí Weis. Druhou skupinou ľudí využívajúcich internet boli rodičia, ktorí mali svoje deti v zahraničí. Tí nesmierne oceňovali, že sa so svojimi deťmi vedia mailom spojiť hneď a nemusia čakať na listové zásielky.
Ďalšia obrovská vec bola, keď v roku 1994 presvedčil Martin Vystavil z výpočtového strediska SAV denník SME, aby začal svoje články publikovať na webe. Novinky si tak mohli prečítať pracovníci zahraničných zastupiteľstiev ihneď a nemuseli čakať, kým im napríklad do USA letecky priniesli noviny. Následne sa rozbehol e-commerce a veľkou vecou bolo spustenie Googlu v roku 1998. Google si získal dominanciu, pretože bol jednoduchší pre používateľov ako konkurencia a zároveň veľmi rýchly. Následne sa už internet a jeho obsah rozširovali exponenciálne.
Internet v domácnostiach
Po pripojení akademickej obce do internetu nasledovali aj domácnosti. V 90. rokoch panoval vytáčavý internet, dial-up, pri ktorom ste doslova počuli pripájanie. Spočiatku sa prístup doň účtoval ako bežné hovory. Vytvorila sa na to samostatná tarifa a domácnosti mali jednu linku. „To znamená, že keď ste boli na internete, nikto sa vám nedovolal. Zároveň, ak vám počas sťahovania niekoľkokilobajtového obrázku otec zdvihol slúchadlo telefónu, prerušil vám spojenie a museli ste ísť od začiatku,“spomína na počiatky a dnes už milé problémy s konektivitou Michal Korec, hovorca Slovak Telekomu. Ešte pár rokov sme pritom fungovali na účtovaní za čas strávený na internete, nie za prenesené dáta.
To sa zmenilo okolo roku 2003 pri prechode na dedikovanú sieť na internet DSL, kde pribudli dátové a paušálové programy, pretože sa jednoducho ukázalo, že internet má iné požiadavky ako hlasové volania. Mnohí si spomeniete na nočné, denné či víkendové tarify, ktoré toto obdobie sprevádzali. DSL je zároveň prvý pevný širokopásmový internet.
Okrem toho, v roku 2002 prichádza do mobilných sietí revolúcia menom GPRS, teda počiatok dátových prenosov. Vtedy sa na GSM sieti, ktorá bola stavaná iba na hlasové hovory, spravila dátová nadstavba. Tok mohol ísť cez frekvencie 2G sietí. Vďaka GPRS sa už mohli posielať aj MMS, teda obrázky, čo je revolúcia v mobilnom svete. „To však ide ruka v ruke s tým, že už na to potrebujete aj mobilný telefón s fotoaparátom. Všetko sa to začína lámať a prichádzajú prvé takto vybavené telefóny. Rok 2002 je z tohto hľadiska brutálny,“vysvetľuje Korec.
Revolučné 3G
V roku 2004 pribúda na Slovensku aj nadstavba EDGE, ktorá v núdzi pomôže ešte i dnes. Dokázala prenášať štvornásobne rýchlejšie dáta ako GPRS. V oblastiach, kde nebolo DSL, išlo o stále dobrú alternatívu. To pochopili aj operátori a začali ponúkať aj internet na doma na báze mobilnej technológie. Ďalším významným míľnikom je rok 2006, keď prichádza na scénu zavedenie 3G. Vtedajší operátori Telekom a Orange medzi sebou súperia, do hry v pokrývaní domácností či firiem internetom už dávno vstúpili aj ďalší hráči ako Antik či Slovanet. 3G so sebou prinieslo v danom čase vysoké rýchlosti sťahovania a uploadovania.
V roku 2008 boli k dispozícii už prvé smartfóny, ktoré mimoriadne prispeli k revolúciám v oblasti sietí. Ľudia spoznali čaro mobilných zariadení, z ktorých mali prístup k informáciám z celého sveta. Dáta začali naberať na dôležitosti aj z tohto dôvodu a prichádza rýchlejšie a výkonnejšie 4G, pri ktorom pôsobí surfovanie na internete cez 3G ako z praveku. Rozdiel medzi týmito technológiami bol markantný. A to je zatiaľ možno i dôvod, prečo je prechod používateľov na 5G siete vágnejší. 4G zatiaľ dokáže plne pokryť naše potreby. Avšak z 5G môžu profitovať firmy, najmä vďaka vysokým rýchlostiam, nízkemu oneskoreniu a skvelej stabilite.
Prvý hovor z mobilu
Hoci prvý komerčne dostupný mobilný telefón Motorola DYNATAC 8000x svet spoznal ešte v roku 1973, na Slovensku sa história mobilných telefónov začína oficiálne písať až o približne 20 rokov neskôr, spomína technologický novinár Ondrej Macko. Vôbec prvý slovenský oficiálny hovor cez mobilný telefón súvisí s Českou republikou. Vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky František Mikloško si zatelefonoval 12. septembra 1991 z Bratislavy do Prahy s Dagmar Burešovou, predsedníčkou Českej národnej rady. „Pani predsedníčka?“„Dobrý deň, pán predseda, nazdar Fero!“ozvalo sa žoviálne z druhej strany. Mikloško vtedy telefonoval cez sieť Eurotelu z modelu Dancall 7025. „Mobil“mal hmotnosť sedem kilogramov a stál zhruba 100-tisíc korún, čo vtedy predstavovalo okolo 4 500 dolárov.
Mobilné telefóny toho času ešte predstavovali kufríkové zariadenia a stáli niekoľko desiatok tisíc korún, pokojne aj spomínaných 100-tisíc. Moderné boli aj telefóny zabudované do auta. Celkovo však išlo o ťažko dostupné zariadenia, na ktoré by vám v súvislosti s vtedajšími priemernými platmi nestačilo ani odkladať ročnú mzdu. Postupne sa však mobily zlacňovali a zmenšovali sa, dostávali sa medzi ľudí, pričom dominanciu si na našom území udržiavali značky Ericsson a najmä Nokia. „Samsung bol pre nás vtedy výrobca práčok,“žartuje Macko. Penetráciu mobilov na Slovensku však najvýraznejšie ovplyvnila takzvaná jarná mobilizácia, o ktorú sa postaral Globtel, teda aktuálny operátor Orange. Ten začal na jar v roku 1998 ponúkať model Ericsson GA 628 v akcii za jednu slovenskú korunu. A hoci ste sa museli operátorovi podľa zmluvy upísať na dva roky, stálo to predsa len za to, že ste získali mobilný telefón o niekoľkotisíc korún lacnejšie.
Všetky formy komunikácie
museli byť archivované.
Tibor Weis, podpredseda Predstavenstva
sanet
Všetko zmenil iphone
Mobily mali spočiatku jednofarebné zelené či oranžové displeje, neskôr sa im zväčšovala uhlopriečka či pridávali farby. Používatelia mohli využívať rôzne náhradné kryty na klávesnice, ale aj príslušenstvo v podobe dodatočných fotoaparátov. Postupný vývoj týchto mobilov trval asi dekádu. S rozširovaním pokrytia nielen signálu na telefonovanie, ale aj pripojenia mobilu do internetu však navyše ľudia mohli čoraz viac vecí vyriešiť aj cez mobil. Všetko napokon zmenil príchod iphonu v roku 2007. Začala sa éra smartfónov, teda telefónov s dotykovým displejom namiesto tlačidiel a operačným systémom, do ktorého ste ľahko mohli doinštalovať ďalšie aplikácie a tým rozširovali schopnosti mobilu. Slováci už mali následne aj vďaka dobrému pokrytiu s mobilnými telefónmi podobné či rovnaké možnosti ako inde vo svete.