Tridsať rokov dobiehania

Skôr narodení si budú pamätať, že Mikuláš Dzurinda pred voľbami v roku 1998 sľuboval dvojnásobné platy. Dočkali sme sa. Pohľad späť na ostatných 30 rokov prezrádza, že ak štatistiky očistíme o rast cien, naše platy aj dôchodky sa v priemere približne zdvojnásobili. Raz taký vysoký príjem určite nie je málo, ale nejde ani o nejaký supervýkon. Ani slimák, ani tiger, skôr možno zajac.

Ukazuje sa, že zmena ekonomického režimu je oveľa náročnejšia, než si mnohí, vrátane zahraničných expertov, mysleli pri páde Berlínskeho múru. Socializmom zatuchnutý vzduch je ťažké úplne vyvetrať a mentálne nastavenie z predošlého režimu vrhá veľmi dlhý tieň. Preto bola cesta od rozpadu federácie značne hrboľatá s výraznými úspechmi aj pádmi. Analyzovať by sa dalo dlho, no sústredím sa na tri otázky.

Prečo stále mnohí hodnotia socializmus pozitívne? Okrem spomienkového optimizmu je to aj o istotách. Ľudia majú radi pevné body. Preto aj keď sme oveľa bohatší, zdravší, vzdelanejší, environmentálne viac zodpovední a dokonca aj šťastnejší, neistota v podobe straty zamestnania alebo strechy nad hlavou straší viacerých. Okrem toho sa zvýšili aj príjmové rozdiely. Stále patríme medzi najrovnostárskejšie krajiny, majetkové porovnanie so susedom či spolužiakmi však už nemusí vychádzať na remízu. A to neraz vedie k frustrácii.

Bol správny krok rozdeliť federáciu? Nemám jednoznačnú odpoveď. Za hlavné pozitívum však považujem, že už ani jedna strana sa nemôže vyhovárať na druhú.

Česi nemôžu v prípade slabších ekonomických výsledkov viniť zaostalejšie Slovensko. Už žiadna guľa pripútaná k nohe. Slováci zas už nemôžu tvrdiť, že časy sú horšie, lebo sa všetky rozhodnutia robia v Prahe a koláč sa delí nespravodlivo. Ekonomicky sme za ostatných 30 rokov Česko dobiehali, ale to sa mohlo pokojne diať aj vnútri federácie.

Kde sme urobili počas ostatných 30 rokov najväčšiu ekonomickú chybu? Z môjho pohľadu je to vzdelávanie, výskum a vývoj. Máme síce oveľa viac vysokoškolsky vzdelaných občanov, z hľadiska kvality sme však pozadu. Môžete začať takmer akúkoľvek spoločenskú debatu v súčasnosti, na konci sa väčšinou zhodnete, že potrebujeme zo Slovenska urobiť vzdelanú krajinu, atraktívnu pre talent a inovácie. Nasledujúca tridsiatka bude totiž bez kvalitnejšieho vzdelávania veľmi náročná.

Vláda v demisii má právo väčšinou len svietiť a kúriť. Bohužiaľ, z hľadiska zlepšenia inovačného potenciálu Slovenska to nie je oveľa viac v porovnaní s tým, čo sme za ostatné dekády produkovali. Je načase to zmeniť.

Socializmom zatuchnutý vzduch je ťažké

vyvetrať a mentálne nastavenie z predošlého režimu vrhá

dlhý tieň.