Hospodarske noviny

Politik a odvaha rozbehli trh v Číne

Pouličná predavačka sa v 80. rokoch sťažovala, že jej úrady opakovane zhabali tovar. Komunistic­ký politik rozhodol, že budovanie voľného trhu je v súlade s národnou politikou.

- Veronika Galvánková veronika.galvankova@mafraslova­kia.sk

Bratislava – Mesto Vianoc, Santova dielňa, Trhové mestečko. Medzinárod­né obchodné mesto Yiwu, známe aj ako trh Yiwu, je hlavný veľkoobcho­dný komplex v meste Yiwu v provincii Zhejiang v Číne. Podľa Svetovej banky ide o najväčší malý trh s tovarom na svete. V roku 2013 sa tam predal tovar v hodnote 11 miliárd dolárov. Ako vyzerá miesto, ktoré zo svojich dielní v Číne „robí“pre zvyšok sveta farebné a blikajúce Vianoce?

Prečo mi nie je dovolené, aby som predávala tovar a uživila svoju chudobnú rodinu?

Zakázané komunistam­i

Mesto pred desiatkami rokov začínalo ako chudobný okres, vďaka malým obchodíkom sa tam však čulo rozbiehal trh. Komunistic­ká strana Číny rozvoj zastavila. Vďaka jednému odvážnemu politikovi a úprimnej predavačke sa však situácia dokázala zvrátiť a v roku 1991 počet trhových stánkov prekročil desaťtisíc.

Poďme však na začiatok. V 80. rokoch 20. storočia bolo Yiwu chudobným vidieckym okresom, maloobchod­níci si v ňom počas dynastie Qing vymieňali cukor za kuracie perie. Komunistic­ká strana Číny po prevzatí moci v roku 1949 túto prax zakázala ako „kapitalist­ickú činnosť“. Hoci čínska vláda v roku 1978 iniciovala politiku reforiem a otvorenia, predaj vecí s cieľom zisku súkromnými osobami bol v praxi stále zakázaný. V apríli 1982 bol za straníckeh­o tajomníka mesta vymenovaný muž menom Xie Gaohua. Mesiac po jeho príchode sa mu pouličná predavačka Feng Aiqian sťažovala, že jej okresné úrady opakovane zhabali tovar. „Prečo mi nie je dovolené, aby som predávala tovar a uživila svoju chudobnú rodinu?“pýtala sa ho. Po ich rozhovore Xie odcestoval do Wen-čou, prvého čínskeho mesta, ktoré povolilo súkromné podniky, aby zistil, ako to funguje tam. Napokon sa rozhodol, že budovanie voľného trhu je v súlade s národnou politikou.

Už o pár mesiacov Xie oznámil založenie trhu Huqingmen v meste Yiwu. Išlo o štyri základné povolenia. Povolenie pre poľnohospo­dárov vstúpiť do mesta, vykonávať obchodnú činnosť, zapojiť sa do diaľkového obchodu a konkurovať štátnym podnikom aj súkromným osobám.

Podľa viacerých prameňov trh na začiatku tvorilo len niekoľko stoviek prístreško­v a stánkov. Jeho popularita však rástla. V roku 1983 okresná vláda vynaložila takmer 300-tisíc dolárov na vybudovani­e nového trhu pozostávaj­úceho zo stánkov. Do konca toho roku tu bolo viac ako tisíc predajcov, ktorí predávali viac ako tritisíc. výrobkov, pričom väčšina z nich pochádzala spoza Yiwu. Nasledoval­a ďalšia stratégia rozvoja mesta, pričom trh bol jeho pilierom. Rýchlo rástol a rozširoval sa. Do roku 2013 priťahoval denne viac ako 20-tisíc zákazníkov z celého sveta.

Neznáme Vianoce

Červená farba je na strope a červená na podlahe, červená kvapká z okenných parapetov a červené guľôčky sú rozstrieka­né po stenách. „Takto v skutočnost­i vyzerá výroba Vianoc. Toto je samotné srdce skutočnej Santovej dielne. Tisíce kilometrov od severného pólu, v čínskom meste Yiwu,“píše vo svojej reportáži pre Guardian Oliver Wainwright.

Je pravdepodo­bné, že väčšina tých ozdôb, pozlátok a blikajúcic­h LED svetielok, ktoré sme si rozvešali po dome, pochádza práve odtiaľto. V meste pritom nie je ani jedna skutočná borovica, ani jedna prírodná snehová vločka. Yiwu, ktorému sa hovorí „čínska vianočná dedina“, je domovom 600 tovární, ktoré spoločne vyrábajú viac ako 60 percent všetkých vianočných ozdôb a doplnkov na svete, od svietiacic­h stromčekov z optických vlákien až po plstené mikulášske čiapky.

„,Elfovia‘, ktorí v týchto továrňach pracujú, sú väčšinou migrujúci robotníci, ktorí pracujú 12 hodín denne za maximálne 200 až 300 libier mesačne. A ukazuje sa, že si nie sú úplne istí, čo sú Vianoce,“píše Wainwright. „Možno je to niečo ako čínsky Nový rok pre cudzincov,“odpovedá na otázku, čo sú Vianoce, v rozhovore pre čínsku tlačovú agentúru Sina 19-ročný Wei. Tento chlapec je robotník, ktorý prišiel do Yiwu z vidieckej provincie Guizhou. Spolu so svojím otcom pracuje celé dni v červeno natretom priestore, kde berie polystyrén­ové snehové vločky, namáča ich do kúpeľa s lepidlom a potom ich dáva do stroja na práškové lakovanie, kým sa nezmenia na červené. Každý deň ich vyrobí päťtisíc.

Guardian informuje, že komplex bol OSN vyhlásený za najväčší veľkoobcho­dný trh s drobným tovarom na svete. Rozsah prevádzky si vyžaduje urbanistic­ký plán, pričom je organizova­ný do piatich rôznych štvrtí. V druhom obvode sa nachádza sekcia Vianoce. „Sú tu chodby lemované

Feng Aiqian, predavačka

iba pozlátkou, ulice pulzujúce konkurenčn­ými svetelnými šou LED, pančuchy všetkých veľkostí, plastové vianočné stromčeky v modrej, žltej a fluorescen­čnej ružovej farbe, plastové šišky v zlatej a strieborne­j farbe,“ilustruje. Niektoré z nich sa zdajú stratené v preklade: sú tu ovečky v čiapkach Santa Clausa a soby s tartanovou výšivkou a, samozrejme, veľa nevysvetli­teľného čínskeho základného prvku, Otca Vianoc hrajúceho na saxofón.

Po sviatkoch

Neprekvapí, že práve Čína je aj najväčším svetovým vývozcom umelých vianočných stromčekov na svete. Odhad hovorí aj to, že približne dve tretiny svetových vianočných ozdôb pochádzajú z Číny. Dekorácie takto precestujú poriadny kus sveta, Z Yiwu premávajú nákladné vlaky priamo do Madridu, Londýna, Prahy a Teheránu. Železničná trať Londýn – Yiwu, ktorá bola otvorená v roku 2017, je v skutočnost­i dlhá 12-tisíc km a prechádza cez Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Poľsko, Bielorusko, Rusko a Kazachstan. Celá cesta trvá menej ako 20 dní. Vianočná výroba v Yiwu je veľkoplošn­á a trh je bezpochyby obrovský.

Podľa údajov colných orgánov v Chang-čou sa v období od septembra 2016 do augusta 2017 z Yiwu vyviezli vianočné výrobky v hodnote troch miliárd dolárov, čo je polovica toho, čo len USA minú na ozdoby. Sýti sa hlavne Amerika. Objednávky z USA tvoria až tretinu obchodu niektorých predajcov vianočných výrobkov v Yiwu. Výroba prebieha takmer po celý rok. Jediná prestávka nastáva počas čínskeho nového roka v januári alebo vo februári, keď pre zmenu oslavujú svoje sviatky domáci pracovníci. Inak sa vianočné stromčeky vyrábajú každý deň. Paradoxne aj na samotné Vianoce.

„Väčšina objednávok však prichádza v lete, aby mali pracovníci dostatok času stihnúť ich splnenie do Vianoc. Najrušnejš­ie obdobie na výrobu vianočných ozdôb je preto v júni a júli,“dodáva portál. Pandémia covidu-19 narušila v minulosti logistiku tohto „vianočného“mesta. Nákaza mala vplyv aj na vodičov kamiónov a cestnú dopravu. Zhu Qiucheng, generálny riaditeľ spoločnost­i Ningbo New

Oriental Electric Industrial Developmen­t, pre Global Times povedal, že epidémiu a jej vplyv bolo možné kontrolova­ť. Vianoce sa pre pandémiu oneskorili napríklad v Amerike.

„Letecká doprava bola plne obsadená až do 25. decembra, čo znamená, že niektoré výrobky na Vianoce dorazili do USA až po tomto sviatku,“povedal Wang a dodal, že priame lety z Číny do USA trvajú jeden deň, zatiaľ čo prestupné lety potrebujú tri až päť dní. „Vianočné výrobky, ktoré sa v roku 2021 posielali letecky, boli najmä ozdoby. Prepravná sadzba je 12 dolárov za kilogram,“priblížil, ako vyzerala vianočná sezóna počas pandémie. Napríklad výrobný cyklus vianočných stromčekov je 15 až 30 dní. Preprava je však náročná. Na kontajnery a lode sa dlho čakalo.

Podľa údajov amerického ministerst­va obchodu približne 85 percent umelých vianočných stromčekov dovážaných do USA pochádza z Číny. V roku 2021 vianočné stromčeky na západnom kontinente postavilo približne 94 miliónov domácností. Z týchto stromčekov bolo 85 percent umelých a 15 percent živých, vyplýva z prieskumu agentúry ACTA. To znamená, že približne 68 miliónov umelých stromčekov, ktoré Spojené štáty americké potreboval­i na oslavu Vianoc, v roku 2021 pochádzalo z Číny.

 ?? ?? Na čiernobiel­ej snímke Feng Aiqian a Xie Gaohua po rokoch. Pomohli založiť trhové mesto.
FOTO: DREAMSTIME, REUTERS, INTERNET
Na čiernobiel­ej snímke Feng Aiqian a Xie Gaohua po rokoch. Pomohli založiť trhové mesto. FOTO: DREAMSTIME, REUTERS, INTERNET
 ?? ??
 ?? ??
 ?? ??
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia