Štát ochránil domácnosti, no záťaž hodil na biznis

Opatrenia v prípade novoročných cien elektriny a plynu sa šili v závere roka narýchlo. Výsledkom je nárast poplatkov pre firemný sektor.

Bratislava – Vláda uplatnila pri novoročných cenách energií dvojaký meter. V snahe zmraziť od januára ceny elektriny pre domácnosti zabudla na firmy. Týka sa to viacerých regulovaných poplatkov, ktoré pre firemný sektor zdraželi o desiatky až stovky percent, no obyvateľstvu sa nezmenili. Regulačný úrad priznal, že tarify za prevádzkovanie systému a systémové služby išli hore o 60 percent a za straty v distribúcii až o 350 percent. Na ich eliminovanie pre domácnosti kabinet pred Vianocami zo štátnej kasy vyčlenil pol miliardy eur. Podobnú sumu teraz žiada pri elektrine aj biznis. „Navrhli sme, že od prvého januára by boli pre všetkých podnikateľov odpustené platby za tarifné a distribučné poplatky, to by bola okamžitá pomoc,“upozornil včera prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga s tým, že štát by to vyšlo 450 miliónov.

Ďalšie riešenie, ktoré predostreli, je dočasný krízový rámec pre veľké fabriky. „Zatiaľ nemáme oficiálnu odpoveď, či boli naše návrhy schválené. Neviem, koľko peňazí sa alokuje a na aké obdobie,“tvrdí Kiraľvarga. Veľkým firmám naposledy vláda v novembri priklepla bonus na energie 40 miliónov eur, a to na celý rok 2022. No tento rok majú na poplatkoch zaplatiť stámilióny eur. Z toho dôvodu hrozí, že veľké investície by mohli v budúcnosti zo Slovenska odísť.

„Naša skupina má v Chorvátsku závod a prístup tamojšej vlády je odlišný,“hovorí Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy a šéf Tatravagónky. V minulosti avizovalo hrozbu presunutia investícií za hranice aj šalianske Duslo. Biznis počíta pri energiách každé euro. Viac ako dve tretiny zo spotreby elektriny v krajine putujú práve podnikateľom.

Biznis cíti zvýšenie úhrad, ktoré má v kompetencii regulačný úrad. Tarifa za prevádzkovanie systému od januára stúpla o 60 percent. Jej úroveň je v troch pásmach, keď horné vychádza na 25,48 eura za megawatthodinu a dolné na 1,89 eura.

Práve nižšiu tarifu využívajú veľké podniky, a tak v tomto smere pre ne nenastal hlavný problém. Horšie je to v prípade tarify za systémové služby. V tomto prípade ide o služby súvisiace s bezpečnou prevádzkou a so stabilitou sústavy. Výška tejto úhrady tiež stúpla o 60 percent na 10,13 eura za megawatthodinu. Podľa informácií HN je aj v tomto prípade návrh na vytvorenie pásmových taríf, ten je však zatiaľ len v štádiu rokovaní.

Najväčší dosah na biznis má zdraženie strát v distribúcii. Napriek tomu, že regulátor na ich kompenzáciu využil aj nadvýnosy, ktoré vznikli vlani v prevádzkovaní systému, straty zdraželi 3,5-násobne. V prípade nižších napäťových úrovní ide o nárast o desiatky eur, keďže straty sa už vlani pohybovali v tomto prípade okolo 12 eur za megawatthodinu. Náklady zvyšuje fakt, že elektrina na pokrytie strát sa kupuje na spotových trhoch.

Tam elektrina vlani medziročne vzrástla aj na päťnásobné úrovne. V lete 2021 sa komodita na pražskej burze predávala za 70 eur za megawatthodinu a vlani to bolo 350 eur. Aktuálne však ceny s oteplením v Európe padli a sú okolo 200 eur. To je menej ako koncom vlaňajška pred vojnou na Ukrajine, čo môže firmám aktuálne pomôcť.

Problém kompenzácií z envirofondu

Fabriky varujú aj pred zlými podmienkami v prípade emisných povoleniek. Peniaze, ktoré za ne platia, sa odvádzajú do envirofondu a vláda nimi sanuje deficit verejných financií.

Biznis varoval, že v cudzine štáty vracajú peniaze podnikom, ktoré považujú za strategické a chcú zachovať ich výrobu. Práve na nerovný boj v tomto smere poukazovalo najnovšie Slovalco, ktoré už zastavilo výrobu. V parlamente sú aktuálne návrhy na zvýšenie kompenzácií z fondu pre biznis od 6,25 až po 24,5 percenta. Na účte envirofondu bolo vlani na jeseň 1,3 miliardy eur. Biznis z toho dostáva späť len dve percentá. Kým veľkí hráči kritizujú, že vládna pomoc je pre nich nedostatočná, malé a stredné podniky sú v relatívne inej situácii. Na jednej strane majú tiež problém, keďže musia za elektrinu, plyn a teplo z centrálnych rozvodov platiť plné ceny. Ide o násobne vyššie sumy ako vlani. Zraniteľní odberatelia s odberom do 30 megawatthodín platia za dodávku elektriny od januára aj šesťnásobne viac. Ide o reštaurácie, kaviarne, dielne či iné malé prevádzky.

Podpora pre 19-tisíc firiem

Ministerstvo hospodárstva na druhej strane malému biznisu cez výzvu preplatilo drahé energie za august a september. Celkovo bolo vlani v balíku až 360 miliónov eur, pričom najvyššia možná dotácia mohla byť až 500-tisíc eur.

Podniky mali čas prihlásiť sa do 22. decembra. Cenové stropy boli pri plyne určené na 99 eur za megawatthodinu a pri elektrine na 199 eur za megawatthodinu. Z akéhokoľvek nákupu nad túto hranicu štát preplatil 80 percent výdavkov. Rezort napokon vyplatil vlani celkovo 107 miliónov eur. O kompenzácie požiadalo 19 280 firiem.

Príde ďalšia výzva

Ďalšia výzva mala byť dostupná od nového roka. Rezort ju avizuje na február. Maximálna výška pomoci už nebude 500-tisíc eur, ale 100-tisíc. Pôvodne bolo na prvý kvartál vyčlenených 500 miliónov eur. Avšak z prvej schémy zostali v rezorte nevyčerpané zdroje, tie plánuje rezort využiť.