Štátne orgány postúpili dopredu
Zahraničným klientom len horko-ťažko vieme vysvetliť, že trestné konania tu trvajú roky. Stráca sa dôvera v spravodlivý štát a vo vymožiteľnosť práva, hovorí pre HN Róbert Hronček, advokát Hronček & Partners.
Ekonomická činnosť je na Slovensku pomerne rozšírená. Čo je najväčšou prekážkou pri jej vyšetrovaní?
Obštrukcie v rámci vyšetrovania zo strany podozrivých, v niektorých prípadoch nedostatočný časový priestor vyšetrovateľa na riešenie veci. Jedným z faktorov je aj vyhotovovanie znaleckého posudku. Znalcom to často veľmi dlho trvá, čo predlžuje celé konanie. Je jedno, či ide o zvýhodňovanie či poškodzovanie veriteľa alebo daňový podvod. Znalecké posudky sa používajú v podstate všade – treba kvantifikovať spôsobenú škodu, vyhodnotiť vykonané transakcie a k tomu vykonať iné nevyhnutné znalecké skúmanie. Bolo by efektívnejšie posilniť analytické tímy polície, vďaka ktorým by vedeli pripraviť kvalitnejšie podklady pre znalca, prípadne by bola cesta tiež výrazne technologicky a personálne posilniť Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Slovenskej republiky. Takto by znalec v rámci prípravného konania len verifikoval, či zvolená dátová analytika a skúmanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní boli správne.
Ako sa to rieši v súčasnosti?
Momentálne to štandardne prebieha tak, že znalec dostane kopu papierov z účtovníctva a z bankových účtov, ktoré musí najprv roztriediť, preštudovať a potom zistiť, aká škoda vznikla. Keby túto robotu vedela automatizovať priamo polícia, analytika by bola hotová dopredu a znalec by len posudzoval správnosť analytickej činnosti. Takýto postup by zrýchlil konania a ušetril značné náklady. Znalcov totiž platí štát a stojí to veľa peňazí.
Čo by na to bolo treba?
Potrebujeme urobiť nejaké čiastkové legislatívne zmeny a zároveň personálne a materiálno-technologicky posilniť políciu. Toto by bol veľmi zaujímavý smer, ktorý by vedel zefektívniť rýchlosť konaní. Z praxe vidíme, že pri ekonomickej trestnej činnosti trvajú konania mimoriadne dlho. Keď niekto spácha trestný čin, jediným cieľom nie je potrestanie páchateľa, ale aj odstrašenie ďalších. Keď však trestný čin vyšetrujete desať rokov, jednak sa to výrazne predražuje a jednak sa stráca účinok prípadnej trestnoprávnej sankcie. S takouto zmenou by možno ani tresty nemuseli byť také drakonické, čím by sme sa priblížili Západu, kde sa štát na to pozerá skôr tak, aby vedel zachytiť čo najviac spáchaných ekonomických trestných činov, získal z toho finančné prostriedky a zabránil opätovnému páchaniu.
Zastupujete hlavne poškodených?
Áno, máme viac prípadov, kde zastupujeme poškodených, ale poskytujeme klientom aj obhajobu v trestnom konaní. Máme síce veľa úspešných prípadov, ale trvá to veľmi dlho, čo je pre našich klientov vyčerpávajúce. Je to často také pomalé, že sa stráca efektivita. Sme v 21. storočí, keď sa biznis robí rýchlo, ale my riešime päť rokov jedného poškodeného klienta. Keď máme potom zahraničných klientov, len horko-ťažko im vieme vysvetliť, že trestné konanie tak dlho trvá. Stráca sa dôvera v spravodlivý štát a vo vymožiteľnosť práva. Robíme však maximum.
Aký trestný čin najčastejšie páchajú slovenskí podnikatelia?
Najviac ich je v oblasti spomínanej ekonomickej kriminality. Ide o daňové trestné činy, a to najmä trestný čin skrátenia dane a poistného, trestný čin neodvedenia dane a poistného, trestný čin daňového podvodu a trestný čin nezaplatenia dane a poistného. Ďalej je to napríklad trestný čin poškodzovania veriteľa. V porovnaní s týmito trestnými činmi bolo trestných činov poškodzovania veriteľa napáchaných podnikateľmi za rok 2021 menej než jedna tridsatina. Ako advokát nemám k dispozícii detailnejšie štatistické údaje než každoročne zverejňované štatistiky kriminality na našom území, ktoré zverejňuje ministerstvo vnútra. Z vlastnej praxe však vidím hlavne tendenciu riešiť oveľa viac daňových trestných činov, a to z dôvodu ochrany hospodárskych záujmov štátu. Umožňuje to i technologický pokrok Finančnej správy a orgánov činných v trestnom konaní. Selekciou dát a následnou analýzou je tak možné odhaliť podozrivé transakcie. Toto však z roka na rok nevieme porovnať, a preto by som skôr sledoval vývoj v priebehu dekád. Možno tvrdiť, že za desať rokov sa stav zlepšil i napriek opačnému dojmu vyvolanému medializáciou rôznych negatívnych aspektov. Myslím si, že v danej oblasti je pozitívna tendencia, aj keď stále vidím veľký priestor na zlepšovanie. Štátne orgány postúpili dopredu. Toľko možno povedať k počtom zistených trestných činov, avšak pri počtoch najčastejšie páchaných trestných činov nemožno poskytnúť takéto hodnotenie.
Prečo?
Odpoveď na túto otázku nikto nepozná, pretože ak sa nejaký podnikateľ dopustí trestného činu a tento čin sa nezačne vyšetrovať, nikde sa nespraví „čiaročka“. Môžeme teda hovoriť iba o trestných činoch, ktoré orgány činné v trestnom konaní začali riešiť, a o následnej objasnenosti týchto trestných činov. Je však pravda, že tých, ktoré súvisia s poškodením veriteľa, je mnohonásobne menej v rámci evidovaných štatistík. Pomer začatých trestných konaní pri daňových trestných činoch je zrejme výrazne vyšší, keďže sa trestné konanie môže začať z iniciatívy štátnych orgánov, ktoré dohliadajú na činnosť podnikateľov súvisiacu s daňovými trestnými činmi. Výrazne tomu teda pomáhajú napríklad daňové úrady, ktoré keď zaevidujú nejaký číselný predpoklad, ktorý nasvedčuje tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin, podajú podnet na vyšetrovanie orgánom činným v trestnom konaní. Štandardne to prebieha tak, že keď je otvorená daňová kontrola a príslušný daňový úrad má takéto podozrenie, priamo po ukončení daňovej kontroly je na orgány činné v trestnom konaní adresovaný podnet, tieto orgány následne začnú konať a súčasne zo strany daňového úradu dochádza k dorubeniu dane.
Hovorili ste o zlepšení práce orgánov. Kde sa to prejavilo?
Vytvorili sa špecializované útvary, ktoré sa zaoberajú touto kriminalitou. Už len to, že štát prišiel s kontrolnými výkazmi DPH alebo sa začala používať dátová analytika, zlepšilo stav. Stále však vidím priestor na pozitívne zmeny – a to najmä pri spomínanej analytike. Napríklad v privátnom sektore sa využíva umelá inteligencia. Tá by dokázala filtrovať podozrivé transakcie a spracovať dáta, ktoré majú štátne orgány k dispozícii. Vedeli by ste ju nastaviť tak, aby v jednotlivých elektronických faktúrach v dodávateľských reťazcoch dokázala presnejšie odhaliť karuselové podvody či našla podozrivú transakciu, pri ktorej môže dochádzať napríklad ku kráteniu dane z príjmov. Nevyhnutnosťou je aj prepojenie dátovej analytiky celej štátnej správy a legislatívnej úpravy na odstránenie zdĺhavých procesov dožiadaní. Nastavenie by však malo zahŕňať aj prostriedky, ktoré by zamedzili zneužitiu takých dát zo strany štátnych orgánov, a ich prísnu kontrolu.
Toto sa týka najmä dane z pridanej hodnoty?
Podvody na daniach nemôžeme selektovať iba na DPH. Kedysi sa riešila vo veľkom, ale teraz vidíme tendenciu daňových úradov kontrolovať viac dane z príjmov. Tam sa aj zistili obrovské úniky. V minulosti išlo o fenomén, ktorý bol čiastočne tolerovaný, respektíve nebol z kapacitných dôvodov riešený. Orgány na to neboli ani materiálne, ani technologicky pripravené. Podnikatelia sú tiež dnes pri obchodovaní obozretnejší, dovolil by som si povedať, že aj kultúra platenia daní sa zlepšila. Aj zo strany štátu je dôležité podporovať kultúru platenia daní rovnako, ako zabezpečiť primeranú represiu. Podnikatelia taktiež musia dostávať jasné signály, že dane, ktoré platia, sú štátom využívané účelne. Doba sa však pohla dopredu aj z iného aspektu. Podnikatelia si vedia napríklad overiť bonitu svojich partnerov cez verejne prístupné zdroje. Tieto zdroje poskytujú vierohodné, ale nie vždy plne dostačujúce informácie. Môj názor však je, že na veci treba mať pozitívny pohľad, neprimeraná kritika nás nikde neposunie.
Skúste to rozviesť.
Uvediem to z hľadiska personálneho a technologického pokroku a z hľadiska činnosti štátu. Implementácia dátovej analytiky spojená s umelou inteligenciou vo väčšej miere by odhaľovanie trestnej činnosti posunula na úplne inú úroveň. Napokon sme v 21. storočí a vyspelé technológie sa v tejto oblasti dajú využiť. Potom je tam druhý dôležitý aspekt, a to personálne obsadenie. V štátnej správe je síce veľa kvalitných ľudí a stretávame sa s profesionálnym prístupom zo strany polície či Finančnej správy, avšak často, žiaľ, narážame aj na negatívne skúsenosti.
Napríklad?
Na Finančnej správe sú určití pracovníci, ktorí majú bohorovný prístup k svojim kompetenciám a k veciam, ktoré riešia. Svoje úlohy riešia, akoby boli nedotknuteľní a mohli bez akýchkoľvek negatívnych následkov vykladať alebo aplikovať právo voči jeho adresátom. Bohužiaľ, je to spôsobené nedokonalým fungovaním kontrolných mechanizmov činnosti štátu. Bez zodpovednosti za svoje pochybenia môžu mať títo pracovníci pocit, že si správanie, ktorým môže dôjsť k porušeniu práv daňových subjektov, môžu dovoliť, a v mnohých prípadoch je ich pozícia skutočne nedotknuteľná. Chýba aj legislatívna úprava hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov. Úprava bola v programovom vyhlásení vlády, dokonca v legislatívnom konaní, ale legislatívny proces bol ukončený a predmetná úprava nebola dodnes prijatá. Keď sa riešia rozsiahle daňové kontroly, dostanete sa buď k „zlým“podnikateľom, alebo k tým poctivým. A práve pri tom druhom prípade títo pracovníci neraz prekračujú svoje právomoci a robia určitú nadprácu. Cesta je v tom, aby sa takáto aktivita zameriavala na tých nepoctivých. Celkovo však opäť vnímam pozitívny posun. Je však potrebné pri dodržaní odbornej a osobnostnej kvality personálne doplniť stavy v dotknutých štátnych inštitúciách, nastaviť selektívne odmeňovanie v štátnej správe a kvalitný systém kontroly. Avšak, odborne a osobnostne kvalitní ľudia by tam mali byť dobre platení.
Prejdime k spoločnostiam v úpadku. Týkajú sa prípady poškodeného veriteľa iba firiem, ktoré sú na hranici krachu?
Nie. Samozrejme, najčastejšie to nastáva vtedy, keď má firma finančné problémy a v tej tiesni sa dopustí nelegálnych aktivít a poškodí veriteľa. Stretli sme sa však aj s prípadmi, keď je poškodzovanie spravené na princípe väčšieho podvodu.
Ako to vyzerá?
Máte spoločnosť, ktorej cieľom je okradnúť veriteľov. Riešili sme viackrát aj takzvanú fantómovú špedičku. Takáto spoločnosť si objednáva dopravu od rôznych dopravcov už dopredu s úmyslom, že im nechce zaplatiť. V takomto prípade sa dopúšťa trestného činu podvodu, keďže vylákala peniaze s úmyslom, že obchodnému partnerovi nezaplatí. Tu sa pritom nerozprávame o firme na hranici krachu. Ide o organizovaný podvod už od začiatku.
Ďalšou vecou je zvýhodňovanie veriteľov. Stretávajú sa súdy s uprednostňovaním často? Je ťažké dokázať to?
Zastupovali sme jednu väčšiu medializovanú vec, ktorá sa týkala väčšej stavebnej firmy v reštrukturalizácii. Tam sme dávali trestné oznámenie na zvýhodňovanie veriteľa, pričom nakoniec sa to skončilo dohodou o vine a treste. Uvedené protiprávne konanie sme vnímali ako prípravu na reštrukturalizačné konanie. Veľakrát sa však zvýhodňovanie veriteľov rieši na podnet poškodených veriteľov, ktorí sú znevýhodnení na úkor iných. Opäť sme pri tom, že tam sa využíva znalecké dokazovanie. Ide teda o komplikovaný a zdĺhavý proces, pretože musíte posúdiť všetky záväzky spoločnosti. Môj názor je taký, že k zvýhodňovaniu dochádza často, no je tam veľmi nízka objasnenosť. S týmto sa mi spája ešte jedno pravidlo: bez žalobcu nie je ani sudca. Vo veľa prípadoch nikto nedáva podnet a vec sa nerieši. Preto ide o zriedkavý trestný čin, ktorý sa končí odsúdením páchateľa. Z hľadiska rozsahu ide o častý prehrešok, no nevieme ho presne kvantifikovať z hľadiska rozsahu páchania v Slovenskej republike. Avšak už len z podstaty toho, ako trh funguje, mnoho problémových firiem sa zvýhodnenia môže dopustiť aj nevedomky. Hoci v tomto prípade nevedomosť neospravedlňuje.
Zoberme teraz problém z opačnej strany, keď je poškodený dlžník. Ako je na tom boj s konkurznými mafiami, ktoré likvidujú konkurenciu?
V prvom rade nejde o likvidáciu konkurencie ako takej. Cieľom „konkurznej mafie“je najčastejšie dostať sa k majetku. Zo spoločnosti ho chcú dostať za lacno a je im jedno, či sú v konkurenčnom postavení alebo nie. Pre nich je dôležité, aby ovládli konkurz cez veriteľský výbor, prípadne cez zvoleného správcu. Hypoteticky sa možno zamýšľať aj nad prepojením na súd schvaľujúci odpredaj majetku. Tu je však nevyhnutné zvýrazniť, že pri odpredaji majetku za „naoko“nízku sumu, ktorý bol schválený súdom, nemožno bez ďalšieho dokazovania hovoriť o prepojenosti súdu s konkurznou mafiou. Za týmto stojí v prvom rade moja dôvera v spravodlivé súdnictvo a princíp prezumpcie neviny.
Veľakrát sa zvýhodňovanie veriteľov rieši na
podnet poškodených veriteľov, ktorí sú znevýhodnení na
úkor iných.
A skupovanie pohľadávok, ich rozdelenie medzi fiktívnych veriteľov a následné posielanie spoločnosti do konkurzu?
V prvom rade treba poukázať na rozdiel medzi využitím a zneužitím práva. Príkladov zneužitia je mnoho. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za pohľadávku jedného veriteľa považuje len pohľadávka, ktorá pôvodne vznikla u jedného veriteľa, a nie pohľadávka, ktorá vznikla rozdelením – napríklad predajom časti – inej pohľadávky. Ak teda určité zoskupenie „zlikviduje“subjekt tak, že pluralitu veriteľov dosiahne rozdelením jednej „pôvodnej“pohľadávky, môžeme hovoriť o zneužívaní práva. Uvedené však posudzuje konkurzný súd.
Boli ste svedkom konkurzu, kde bola konkurzná mafia?
Rozdelil by som to na dve časti. Prvý prípad je, keď sa chce dostať k majetku, čo som už načrtol. Ak sa niečo odpredá za nižšiu cenu, než je reálna hodnota, tak už len správca sa môže dopustiť trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Jednak ukracuje veriteľov a neefektívne spotrebováva majetok firmy a jednak si profit rozdelí s ostatnými páchateľmi. Používajú sa na to nastrčené spoločnosti, na ktoré páchatelia prevádzajú majetok. Potom je tu druhá časť, kde sa funguje na princípe, že sa páchateľ usiluje zneužiť inštitút konkurzu a reštrukturalizácie a zbaviť sa tak dlhov a veriteľov pripraviť o možnosť domôcť sa pohľadávok. Páchatelia používajú fiktívnych veriteľov, prostredníctvom ktorých ovládnu reštrukturalizáciu či konkurz. Takpovediac im chcú zoškrtať peniaze, a to spôsobom nekalým a plánovaným. Ide v zásade o zneužitie legálneho nástroja na obratie veriteľov o prostriedky.