Únia môže utlmiť korupciu znižovaním regulácií

Stačí zmenšiť vplyv štátu na spoločnosť a dať politikom menšiu moc.

Európskym parlamentom otriasol nedávno korupčný škandál, keď boli traja asistenti a jedna vysokopostavená členka parlamentu obvinení z prijímania katarských úplatkov. Čo môže urobiť EÚ, aby čelila problému korupcie vo svojich radoch?

Jedna z odpovedí je: menej regulácií. Vzťah medzi peniazmi a politickou mocou môže byť skutočným problémom v krajinách, kde bohatstvo nie je prvotne závislé od podnikateľských nápadov, ale od politického vplyvu a prístupu k pákam moci. Čím viac moci má štát, tým je pravdepodobnejšie, že bude prekvitať lobing a korupcia. Krajiny s nadmerne mocnou vládou majú tiež tendenciu byť krajinami s prebujnenou korupciou. Napríklad

Rusko je spomedzi 180 krajín na biednom 136. mieste v rebríčku vnímania korupcie Transparency International. Je jasné, že potrebujeme viac kapitalizmu naviazaného na vládu zákona tam, kde sú putá medzi podnikaním a politikou príliš tesné. Mnohí si spájajú kapitalizmus s korupciou.

Ale ekonóm Allan H. Meltzer napísal: „Také delikty ako úplatkárstvo môžu byť buď verejné, alebo súkromné a sú bežné u mnohých národov, ale najbežnejšie sú tam, kde majú vládni úradníci najväčšie právomoci.“Domnienka, že korupcia je rozšírená najmä v kapitalistických krajinách, je chybná. Opak je pravdou, ako potvrdzuje porovnanie Indexu vnímania korupcie Transparency International a Indexu ekonomickej slobody Heritage Foundation. Index ekonomickej slobody je široko akceptovaný ako miera kapitalizmu. Podľa neho národy, ktoré majú najnižšiu úroveň korupcie, majú aj najvyššiu mieru ekonomickej slobody.

Všetkých 10 krajín s najmenšou korupciou patrí bez výnimky do kategórie „ekonomicky slobodných“alebo „zväčša ekonomicky slobodných“: Singapur, Dánsko, Fínsko, Nový Zéland, Švajčiarsko a Holandsko patria medzi 10 najmenej korupciou zasiahnutých krajín sveta – a všetky patria medzi ekonomicky najslobodnejšie krajiny! Naopak, 10 krajín s najnižším Indexom vnímania korupcie jetiež klasifikovaných v Indexe ekonomickej slobody ako „utláčané“. Najmenej ekonomickej slobody je vo Venezuele a v Severnej Kórei, ktoré majú najhorší Index vnímania korupcie.

Čím viac štát zasahuje do hospodárskeho života, tým väčšie sú príležitosti podplácať vládnych úradníkov. Preto každý, kto chce obmedziť neetický či dokonca kriminálny vplyv bohatých na politiku, by nemal podporovať väčší, ale menší štát. Nedávno som navštívil Gruzínsko, krajinu, kde bola korupcia všadeprítomná. Stretol som ekonóma a profesora Giu Jandieriho, zásadnú postavu v boji proti korupcii, ktorý povedal o najúčinnejších protikorupčných opatreniach (popri okamžitom prepustení všetkých približne 35-tisíc príslušníkov polície): „Pre boj s korupciou je aspoň tak dôležité to, že reformy odbúrali veľa zbytočných regulácií a pravidiel.“

Je to kľúčová lekcia pre ďalšie krajiny: obmedzovanie vládnych regulácií redukuje aj príležitosti na korupciu. V roku 2004 bolo Gruzínsko na 133. mieste v Indexe vnímania korupcie. V roku 2021 sa dostalo na 45. miesto zo 180 krajín. Aké poučenie si z toho môže vziať EÚ? Nuž, EÚ reguluje čoraz viac oblastí života. Výsledkom je, že tiež čoraz viac otvára dvere lobistom s partikulárnymi záujmami a korupcii.

Nemalo by nás prekvapiť, ak by odhalená korupcia bola iba špičkou ľadovca. Ako je zrejmé aj inde, menej byrokracie, menší štát a menej moci v rukách politikov by boli tými najúčinnejšími opatreniami, ktoré by EÚ mala uplatňovať.

Čím viac štát zasahuje do hospodárskeho života, tým väčšie sú príležitosti podplácať vládnych úradníkov.