Prezident sa niekedy príliš prehnane zastával Číny a Ruska

Český politológ Petr Just o 10-ročnom pôsobení Miloša Zemana vo funkcii.

Ako by ste zhodnotili desaťročné pôsobenie Miloša Zemana v kresle českého prezidenta? Naplnil vaše očakávania, prípadne vás niečím prekvapil?

Tie očakávania boli rôzne. Samozrejme, už pôsobenie Miloša Zemana v minulosti umožňovalo, aby sme mali nejaké očakávania hlavne v zahraničnej politike. Čakalo sa, že po desaťročnom období euroskeptického prístupu Václava Klausa bude Zeman skôr proeurópsky.

Stalo sa to napokon realitou?

Myslím si, že áno. Aspoň ten začiatok bol naozaj veľmi proeurópsky. On vtedy urobil aj na prvý pohľad symbolické kroky, ktoré však boli pomerne dôležité, ako je napríklad vyvesenie európskej vlajky na Hrade a podobne. Z hľadiska európskej politiky to znamená, že tam skutočne došlo k určitému naplneniu očakávaní, že Miloš Zeman sa predsa len bude orientovať viac proeurópsky než Klaus. Na druhej strane, keď hovoríme o zahraničnej politike, nemôžeme zase zabudnúť ani na niektoré iné dimenzie, ktoré Zeman v priebehu svojho desaťročného obdobia zdôrazňoval.

Ktoré dimenzie máte na mysli, jeho vzťah k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi či čínskemu lídrovi Si Ťin-pchingovi?

Presne tak, bola to najmä jeho politika smerom na východ, teda k Číne a Rusku. Tam bolo zrejmé jeho niekedy až prehnané zastávanie sa Číny a Ruska. A to aj v situácii, keď už aj samotné Rusko priznávalo, že má na Ukrajine neviem koľko vojakov. Zeman pritom stále tvrdil svoj pôvodný naratív, že tam žiadni ruskí vojaci nie sú. Teraz narážam na obdobie okolo roku 2014. Tieto veci sa stávali akýmsi smutným pohľadom na Miloša Zemana ako aktéra medzinárodných vzťahov. Takže povedal by som, že práve v oblasti vzťahov k Číne a Rusku skôr sklamal.

Veľkú otočku zaznamenal najmä pri Rusku – kým predtým sa profiloval ako Putinov priateľ, po vypuknutí vojny na Ukrajine sa proti nemu ostro vymedzil. Bude ho aj vďaka tomuto obratu história vnímať pozitívnejšie?

To, že teraz na poslednú chvíľu zatiahol za nejakú ručnú brzdu a odsúdil aktuálnu ruskú agresiu na Ukrajine, na pohľade na jeho pôsobenie nič nemení. On už v podstate v tejto situácii ani nič iného robiť nemohol. Nemyslím si preto, že by týmto krokom, ktorý spravil v roku 2022, zlepšil svoj obraz – ten bol deväť rokov poznamenaný veľmi proruskými postojmi.

Dianie v zahraničnej politike ovplyvňovať nemohol, ale výrazne zasahoval do českej scény...

Pokiaľ ide o jeho fungovanie v domácej politike, to vnímam rovnako s určitými rozpakmi. Zeman bol známy tým, že si v mnohých ohľadoch a situáciách veľmi kreatívne vykladal ústavu. Už krátko po nástupe do funkcie robil kroky, ktoré boli niekedy veľmi problematické. Myslím tým napríklad predlžovanie mandátu úradníckej vlády Jiřího Rusnoka. Samozrejme, na úradníckej vláde ako takej nie je a priori nič zlé. Vznikla už v minulosti, a to i za prezidentovania Václava Havla aj Václava Klausa. Avšak Rusnokova vláda nielen že nedostala dôveru – čo tiež nie je nič, čo by ústavný systém nepoznal –, ale Miloš Zeman dával najavo, že sa vlastne nebude ponáhľať s tým, ako túto situáciu vyriešiť. No a nakoniec bola táto vláda vo funkcii sedem mesiacov.

Kritiku vyvolali aj ďalšie Zemanove kroky...

Potom tu ešte máme všetky veci súvisiace s odmietaním vymenovania profesorov či s nátlakom hlavne zo strany okolia prezidenta napríklad na predstaviteľov justície. Teda nielen Miloš Zeman ako taký, ale celkovo jeho okolie, predovšetkým najbližší poradcovia Martin Nejedlý alebo kancelár Vratislav Mynář vytvárali na Hrade pomerne toxické prostredie. V tomto ohľade Miloš Zeman nezanechá príliš pozitívne dedičstvo ani historický obraz.

Líšil sa v niečom Zeman premiér od Zemana prezidenta?

Premiérska a prezidentská funkcia sú odlišné, čiže sa asi nedá úplne porovnávať jeho premiérovanie s prezidentovaním. Pochopiteľne, oblasť, ktorá sa porovnávať dá a kde majú oba posty podobne kľúčovú rolu, je práve zahraničná politika. Miloš Zeman ako premiér bol v rokoch 1998 až 2002 nielen veľmi proeurópsky, o čom som sa zmieňoval už predtým, ale zároveň i veľmi protransatlantický. Mal veľmi blízko k vtedajšej americkej administratíve – nech už to bola vláda Billa Clintona, kým bol tento demokrat pri moci, ale i po tom, čo v januári 2001 nastúpil republikán George W. Bush.

Čakalo sa, že Zeman bude viac proeurópsky než Klaus. A splnil to.

Podporoval Clintona i Busha?

Áno, v tom čase bol skutočne vnímaný ako priaznivec zahraničnej politiky Spojených štátov. Politické vedenie Busha mladšieho podporoval aj v situáciách, ako bola americká reakcia na teroristické útoky z 11. septembra. V istom zmysle bol teda jastrabom, keď si už požičiame terminológiu z USA. Ako premiér bol takmer bezvýhradným podporovateľom ich geopolitického a medzinárodne-politického angažmánu.