Štátne Cargo opúšťa tisícka ľudí
Nákladný prepravca ZSSK Cargo upravuje štruktúry. Od januára vznikne dcérska spoločnosť, ktorá sa bude venovať údržbe a opravám vlakov.
Bratislava – Kým na osobné vlaky a koľaje štát prispieva stovky miliónov eur ročne, nákladné súpravy dotácie nedostávajú. Legislatíva totiž takúto podporu neumožňuje.
Pre čoraz horšie hospodárske výsledky nákladnej spoločnosti ZSSK Cargo sa pred tromi rokmi začala transformácia tohto štátneho podniku. V prvej vlne ho opustila asi tisícka ľudí. V priebehu vlaňajška došlo k ďalšej optimalizácii, po ktorej odišli ďalšie štyri stovky.
Tým sa však ozdravovanie nekončí a ďalším krokom je vytvorenie firmy, ktorá bude zodpovedná za údržbu a opravy vlakov. „Dcérsku spoločnosť odčleníme od januára. Vznikne nová akciová spoločnosť, stopercentná dcéra Carga,“povedal v rozhovore pre HN šéf ZSSK Cargo Roman Gono.
Nový subjekt sa bude volať Depo Services a pod jeho krídla odíde tisícka zamestnancov zo sekcie opráv a údržby, ktorá je po prevádzkovej druhým najväčším oddelením štátnej akciovky a predstavuje asi štvrtinu firmy. Podľa Gona je cieľom, aby mala sekcia vlastný účtovnícky okruh a zistila sa tak jej ziskovosť.
O privatizácii rozhodne vláda
Do kariet im nehrá ani to, že štátny osobný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko stavia tri strediská pre údržbu v Humennom, vo Zvolene a v Nových Zámkoch. „Budeme tak mať výrazne menšie objemy. Sme nútení hľadať si iných zákazníkov. Keďže sme najväčší na trhu, naším cieľom je, aby sme si dokázali odhryznúť čo najväčšiu časť toho koláča,“dodal šéf Carga.
V materskej firme tak zostane už len zhruba tritisíc ľudí. Na porovnanie, v roku 2019 malo Cargo v stave 5,5 tisíca ľudí. Podľa Gona sa zatiaľ o ďalšom znižovaní stavu neuvažuje. „Chceme zachovať počet zamestnancov a upraviť organizačnú štruktúru. Výsledný stav sa ukáže po vyhodnotení uceleného obdobia, povedzme po pol roku,“vysvetľuje Gono. Na matke tak zostane oddelenie prevádzky, ekonomiky a generálneho riaditeľa.
Na otázku, či do novej firmy vstúpi časom aj iný akcionár než štát, šéf spoločnosti odpovedal, že akákoľvek zmena vlastníckej štruktúry bude na rozhodnutí vlády. „Tieto rozhodnutia nerobíme so zámerom, aby sme firmu niekomu dali. Aj odbory sa nás pýtali, či nejde o privatizáciu. Ako som povedal, o založení a akejkoľvek zmene musí rozhodnúť vláda,“dodáva. Tá musí rozhodnúť aj o tom, či firma vstúpi do dcéry s vlastným majetkom. Zatiaľ bola totiž založená len pomocou peňažného vkladu. Ak sa však vyčísli hodnota opravární a dep, mal by prísť ďalší krok.
Ministerstvo dopravy uviedlo, že nad možnosťou vstupu investora či akcionára do ZSSK Cargo zatiaľ neuvažuje.
Efektivita, ktorú by nedosiahli
Spoločný podnik so súkromníkom už pritom štátna firma prevádzkuje v Čiernej nad Tisou. Ide o spoločnosť Bulk Transshipment Slovakia, ktorá sa zaoberá prekladaním najmä hutníckeho materiálu zo širšieho rozchodu na štandardný, respektíve naopak.
Cargo má v spoločnosti menšinový podiel, kým väčšiu časť vlastní Budamar Logistics. Donedávna tu prekladalo rudu vlastnými kapacitami aj samotné Cargo, toto oddelenie so 400 zamestnancami však firma v roku 2022 rozpustila. Tí prekladali tovar prevažne manuálne. Časť z nich, asi 170 ľudí, prešla pod spoločnú firmu, ktorá prekladá vozne pomocou takzvaných výklopníkov.
„Osobne to vnímam tak, že efektivitu, ktorú dosiahol podnik BTS, by Cargo nikdy nedosiahlo. Nikdy by sme nemali desiatky miliónov eur, ktoré sa tam nainvestovali do výklopníkov. Bez podpory štátu to bola jediná cesta, ako vôbec udržať tieto tovarové toky na Slovensku,“dodáva Gono. Hutnícky priemysel je pritom najväčším ťahúňom štátneho dopravcu a firmy doslova živia kontrakty s U. S. Steel či inými oceliarňami.
Molochovi sa to predraží
Podľa odborníčky na vlakovú dopravu Desany Mertinkovej však outsourcing v takejto forme nemusí byť úplne výhodný. Firma síce na mzdových nákladoch ušetrí, tie však naďalej zostanú v cenách služieb, za ktoré ich Cargo kupuje od BTS. „Do BTS sa však nepreniesla alikvotná časť celopodnikovej réžie Carga na správny a riadiaci aparát, ktorá tvorí asi 30 percent celkových nákladov Carga. BTS ako menšia firma má podstatne nižšiu správnu réžiu ako štátny moloch Cargo, preto dokáže svoje služby ponúkať lacnejšie. A čo je horšie, Cargo musí teraz vysokú celopodnikovú réžiu rozpočítavať na menší rozsah výkonov, čím sa predražujú jeho vlastné služby,“povedala Mertinková.
Odborníčka tiež dopĺňa, že napríklad nemecké či české Cargo má oproti našej firme úspech aj za hranicami. ČD Cargo vlastní dopravné licencie a sieť dcérskych spoločností, ktoré mu umožňujú prijímať zákazky a viesť vlaky s vlastným personálom na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku a v Chorvátsku a podobné ambície má aj v Srbsku či v Slovinsku. Česi dokonca uvažujú, že až 20 percent výkonov by mohli poskytovať v zahraničí.
„Slovenské ZSSK Cargo nemá žiadne aktivity a žiadne dopravné licencie v zahraničí. Stačí mu len to, čo sa mu ujde na Slovensku a čo si vydobyje s podporou štátu, snahy ministerstva dopravy prihrať mu prepravy z Číny alebo pre U. S. Steel,“dodáva Mertinková.
Podľa šéfa spoločnosti Romana Gona je však ambíciou ovládnuť južné tovarové toky smerom na Turecko a Balkán. Na scenár s dcérami v rôznych krajinách, ako má ČD Cargo, však podľa neho nie je dosť času a rozširovať aktivity by chcel vstupom do zahraničných firiem.
BTS má menšinový podiel aj v poľskej firme Inter Cargo, na ktorej sa delí ako s väčšinovým akcionárom tiež so spoločnosťou Budamar Logistics.