Federáciu zabil centralizmus

Pred 30 rokmi zanikla ČSR. Štát, ktorý mal šancu, ale neprežil. Štátna prax ignorovala základnú myšlienku vychádzajúcu z boja proti centralizmu Viedne, odtrhnutia troch krajín od Rakúska – Čiech, Moravy a Sliezska a pripojenia Slovenska. Rakúska časť monarchie bola decentralizovaná. Krajiny mali rozsiahle práva vrátane snemu s vlastnými zákonmi. Protirakúski politici kritizovali viedenský centralizmus. Ale namiesto toho, aby nový štát prevzal právomoci viedenských centrálnych orgánov, rešpektoval doterajšie práva krajín a dal toto postavenie Slovensku, začala pražská vláda zároveň s likvidáciou rakúsko-uhorskej monarchie aj likvidáciou silnej zemskej samosprávy. Ihneď krajiny zbavila volených snemov a zákonodarstva.

Aj vo výkonnej moci si pražské ministerstvá prisvojili množstvo oblastí. Zemské orgány sa stali len úradovňami pražských ministerstiev a úplne boli zrušené v roku 1948. Československú štátnosť noví držitelia moci poňali ako veľké – rozšírené Čechy. Zároveň sa Československo vykašľalo na sľub autonómie Slovenska daný zahraničným odbojom aj na záväzok autonómie Podkarpatskej Rusi. V roku 1938 sa zase iní vykašľali na svoje záväzky voči ČSR. Keby Československo prevzalo od počiatku postavenie korunných krajín z Rakúska a dalo ich aj Slovensku a Podkarpatsku, uspokojilo by ich ambície.

Slovenské národovectvo od 19. storočia snívalo o právach korunnej krajiny pre Slovensko, o čom nechcela budapeštianska vláda ani počuť – a pražská na to len nadviazala. Jej centralizmus vyvolal odpor u Slovákov aj iných. Československo neuspokojilo prirodzené požiadavky na samosprávu Slovenska, Podkarpatskej Rusi i Moravy. Československú štátnu ideu nahradili centralizované veľké Čechy, ale okrem toho nebolo prijaté a Československo odišlo do histórie. Poučenie? Ani Česká republika by dnes nemala byť len veľkými Čechami.