Rozdelenie nemocníc pobúrilo v regiónoch
Niektorí poslanci parlamentu potvrdili, že chcú, aby ministerstvo prekreslilo mapu pri reforme. Obavy majú na Liptove aj v Trenčíne.
Juraj Búry
Bratislava – Rozdelenie nemocníc do rôznych stupňov kvality, ako to koncom roka predstavilo ministerstvo zdravotníctva, vzbudzuje obavy. Poslanci parlamentu, ktorí zastupujú aj samosprávy, avizujú, že budú žiadať úpravy. Rezort pod vedením ministra Vladimíra Lengvarského v decembri totiž určil päť levelov, ako sa zmení zdravotníctvo na Slovensku, a rozdelil nemocnice do piatich kategórií. Najviac a najodbornejšie služby pre pacientov poskytnú tie v piatej úrovni, najmenej zariadenia v prvej, pričom špičkové centrá by po novom mali byť iba v Bratislave. O stupeň nižšie budú v Košiciach a Banskej Bystrici. Ďalšie nemocnice, ktoré sa nachádzajú v krajských mestách, by mali prejsť do tretej úrovne a regionálne zas na druhú a prvú. Takáto novinka však vzbudila vlnu nevôle.
Kľúčové ostanú ambulancie
„Nesúhlasíme so zaradením nemocníc v Myjave a Partizánskom do prvej úrovne,“hnevá sa Jaroslav Baška zo Smeru, ktorý je aj županom v Trenčianskom kraji. Baška plánuje v mene kraja žiadať o to, aby ich preradili do vyšších levelov. „Rozsahom poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti a komplexnosťou sa výrazne odlišujú od ‚menších nemocníc‘, ako sú zariadenia v Ilave alebo v Handlovej a podobné, preto nemôžeme súhlasiť s tým, aby boli v rovnakej kategórii,“dodáva. Obavy vzbudzuje aj súčasný stav ambulancií, ktoré po stratifikácii budú mať väčšiu zodpovednosť. „V súčasnosti prejde mnoho pacientov do nemocnice, hoci by nemuseli. Na ambulancie sa však pri financovaní zabúda, vláda to nechala na poisťovne. Naposledy vo víkendových diskusných reláciách zavádzala vicepremiérka Veronika Remišová, ktorá tvrdila, že na ambulancie sú v rozpočte zvýšené prostriedky a zvýšená platba za poistencov štátu, čo celkom nesedí s realitou,“kritizoval poslanec Miroslav Kollár, ktorý v Národnej rade pôsobí ako nezaradený. Do vlaňajšieho októbra pôsobil dve volebné obdobia ako primátor Hlohovca.
Slabá dostupnosť
Podpredsedníčka vlády Remišová totiž v nedeľnej diskusii televízie Markíza Na telo obhajovala reformu tým, že poisťovne majú dosť peňazí na financovanie ambulancií. „Zvýšili sme rozpočet na zdravotníctvo, zvýšili sme platbu za poistencov od štátu. Za zvyšok sú zodpovedné poisťovne,“zneli Remišovej slová. V skutočnosti však vláda už vlani musela pre zle nastavený rozpočet dofinancovať zdravotné poisťovne. Podľa Kollára už teraz ambulancie nezvládajú poskytovať dostatočnú starostlivosť pacientom. Ak príde k ďalším škrtom, ambulantná starostlivosť bude preťažená. Kollár pritom pred dvomi rokmi ako poslanec parlamentu podporil reformu, keď hlasoval za jej zákony.
Prečo teraz zmenil názor, však nevysvetlil. Na Slovensku sa nachádza vyše 14-tisíc ambulancií rôznej špecializácie, kde podľa posledných dát z Národného centra zdravotníckych informácií pôsobí takmer 58 percent všetkých lekárov. Na 100-tisíc obyvateľov tak pripadá 40 ambulantných lekárov pre dospelých, pri deťoch a doraste je to 85 lekárov na 100-tisíc obyvateľov. Neistota, ale tiež hnev panujú na severe krajiny. V Liptovskom Mikuláši kompetentní upozorňujú, že problémom reformy môže byť aj stav a počet lôžok. Zariadenia z prvej kategórie budú určené hlavne na účely doliečovacie a rehabilitačné. Akútnu medicínu budú praktizovať iba v centrách, ktoré sa dostanú na vyššie úrovne rebríčka. „Pacienti, ktorí našli útočisko v liptovskej nemocnici, budú musieť ísť do Ružomberka alebo Popradu,“nesúhlasí so zmenami primátor Ján Blcháč, ktorý je zároveň aj člen krajského parlamentu v žilinskej župe a do Národnej rady bol zvolený naposledy za Smer.
Najväčší zamestnávateľ
Aktuálne nastavenú reformu vníma ako škodlivú pre región. „V Liptovskom Mikuláši síce nemocnica zostane, ale iba menom. Budú v nej dožívať len starí ľudia a mladí ležať po operácii. Je nezmyslom, aby sme tu nemohli či nevedeli operovať slepé črevo či zvládnuť infarkt. A to najmä v takejto turisticky zaťaženej oblasti,“dodáva. Stratifikáciu považuje za politické rozhodnutie. „Toto si vymysleli analytici v Bratislave, ktorí nevedia, ako to v regiónoch funguje,“presviedča Blcháč. Zariadenie patrí medzi najväčších zamestnávateľov v meste a dava prácu viac ako 600 ľuďom. Ročne sa tam vykoná vyše tisíc operácií a 650 pôrodov. Časť z lekárov už avizovala odchod, ak k reforme príde. Naopak, Matej Mišík, šéf Inštitútu zdravotníckych analýz pod ministerstvom zdravotníctva, má opačný názor. „Za ostatné roky vidíme, ako sa zatvárajú oddelenia. Živelná zmena prebieha, my tomu chceme dať mantinely a istotu, že to postupuje systémovo,“argumentoval v nedávnom rozhovore pre HN. K reforme sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy.
Proti sú aj odbory
Výhodou nového nastavenia pre Mišíka je, že štát takýmto krokom poskytne ľuďom istoty, aby poznali termíny, a vedeli, koľko budú maximálne čakať na výkon. Kritiku z regiónov na ministerstve vraj počujú a pripustil, že v najbližších troch mesiacoch môže prísť pri jednotlivých kategóriách k zmenám. Okrem politikov neskrýva obavy ani šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, ktorý stál minulý rok v čele protestného hnutia za lepšie podmienky v zdravotníctve. „Táto reforma neprinesie zlepšenie zdravotnej starostlivosti, lebo nerieši základné problémy,“myslí si a poukazuje na spomínaný ambulantný sektor. „Funguje veľmi slabo, na čo nás už upozorňovala aj Európska komisia,“pripomína Visolajský. Nie všade však panuje voči rozdeleniu nevôľa. Napríklad v Piešťanoch či Trnave so zmenami súhlasia. „V praxi to znamená, že ostávame spádovou nemocnicou pre kraj s takmer 600-tisíc obyvateľmi,“potvrdil hovorca trnavskej Fakultnej nemocnice Matej Martovič.