Zeman vytvoril dôležitý precedens
Pred piatimi rokmi bolo viac-menej isté, kto postúpi do druhého kola prezidentských volieb. Dnes tu jasných dvoch favoritov nemáme, tvrdí pre HN český politológ Petr Just.
Pavel Novotný
Miloš Zeman občas testoval hranice prezidentských právomocí. Stal sa dôležitým hráčom napríklad pri vymenovaní českej vlády. Môže to mať dosah i na budúceho prezidenta? Posunul hranice akceptácie toho, čo si hlava štátu môže dovoliť?
Stopercentne áno. Vždy, keď Miloš Zeman učinil nejaké rozhodnutie, ktoré ústavní právnici, politológovia a ďalší odborníci označovali za krok na hrane ústavy alebo niekedy dokonca aj za ňou, tak to malo dve roviny. Jedna dimenzia súvisela s aktuálnym krokom. No a druhá, možno ešte dôležitejšia, bola tá, že tým nastavil určitý precedens do budúcnosti. Vytvoril situáciu, keď ten, kto príde po ňom, bude môcť povedať – veď toto sa už predsa stalo. Zeman to urobil v tom a tom roku a prečo by som to ja teraz nemohol urobiť tiež? Aj preto bolo napríklad vyčítané premiérovi Andrejovi Babišovi, že v situácii, keď Zeman odmietol vymenovanie niektorých ministrov bez toho, aby na to mal nejaký zásadný dôvod, nedal danú vec na Ústavný súd.
Čo by s touto vecou spravil Ústavný súd?
Práve on by bol tým, kto by vydal nejakú jednoznačnú interpretáciu, ktorá by zase mala dvojaký význam – jednak pre danú konkrétnu situáciu, ale aj ako interpretácia do budúcnosti. Takže áno – to, čo sa tu dialo v súvislosti s rôznym pohybovaním sa na hrane ústavy, určite vytvorilo priestor pre budúceho prezidenta alebo prezidentku. Pretože pokiaľ by sa niekedy v budúcnosti dopustili niečoho podobného ako Zeman, budú môcť argumentovať práve tým, že to v politickej praxi nie je nič nové a už sa to niekedy stalo.
Zeman bol prvým českým prezidentom, ktorého si volili priamo občania. Niektorí politici či ústavní experti hodnotia priamu voľbu ako experiment, ktorý sa príliš nevydaril. Prispel k tomuto hodnoteniu aj samotný Zeman?
Postavenie prezidenta v určitej krajine je vždy dané dvoma faktormi. Jednak je to vlastné ústavné vymedzenie, a to vrátane toho, akým spôsobom je hlava štátu volená. Druhým faktorom je osobnosť samotného prezidenta, a teda aj to, ako k svojej funkcii pristupuje. My sme pritom už z minulosti mali skúsenosť, že i prezidenti volení nepriamym spôsobom boli veľmi silnými hráčmi. Nepotrebovali nutne priamu legitimitu, a napriek tomu sa z času na čas dostávali na hranu ústavy.
Podobné ťahy využíval Václav Klaus, ktorý napríklad držal v šachu celú Európsku úniu blokovaním Lisabonskej zmluvy...
Áno, a práve z toho plynula veľká obava, že keď zavedením priamej voľby posilníme ešte viac mandát prezidenta, tak by sme sa mohli dočkať aj nejakej pomerne nešťastnej nerovnováhy, ktorá by sa zrazu objavila v ústavnom systéme. Jednoducho že by dotyčný prezident bol ešte aktivistickejší, viac by intervenoval vo veciach, do ktorých nemôže zasahovať priamo alebo niekedy dokonca vôbec. Pocit silnejšej legitimity vďaka priamej voľbe ho však k tomu bude tak trošku motivovať alebo zvádzať.
Áno, presne toto sa u neho stávalo. Keď urobil nejaký krok, za ktorý bol kritizovaný, niekoľkokrát ho odôvodnil slovami, že bol zvolený v priamej voľbe, vďaka čomu má silný mandát. On to dokonca bral tak, že je zodpovedný voči voličom. Z čisto právneho hľadiska sa však prezident nezodpovedá vôbec nikomu a za nič. Ale on tak jednoducho argumentoval. Vyhlásil napríklad, že je zodpovedný voči voličom, a tí sa chcú zbaviť vlády Petra Nečasa, tak bude robiť všetko pre to, aby sa jej zbavil. Konkrétne toto hovoril krátko po svojom zvolení v roku 2013. Takže priama voľba v kombinácii s tým, že Miloš Zeman bol prvým, kto pozíciu priamo voleného prezidenta zastával, určite ten balans jednotlivých ústavných inštitúcií a vzájomných vzťahov medzi nimi trošku narušila.
Môže sa stať, že na takéto správanie nadviaže aj Zemanov nástupca na Pražskom hrade?
Ak tam príde prezident, ktorý bude podobne aktivistický, tak v tom nepochybne bude pokračovať. Ako som však povedal už pred chvíľou, druhou stránkou je vždy konkrétna osoba, ktorá danú funkciu zastáva. Zároveň si teda dokážem predstaviť aj opačnú situáciu. Napokon i teraz máme medzi kandidátmi takých, ktorí by k ústave a k celému ústavnému systému pristupovali skôr v duchu parlamentarizmu než poloprezidentského režimu, ako to občas mával v tendencii práve Miloš Zeman.
Všetci prezidentskí kandidáti s výnimkou Andreja Babiša sa v nedeľu stretli v televíznej superdebate. Prekvapilo vás na nej niečo?
Asi všetkých prekvapil Josef Středula svojím záverečným vyhlásením o odstúpení z kandidatúry. Druhá vec je tá, či jeho voliči vypočujú odporúčanie, koho majú voliť namiesto neho – a či teda skutočne dajú hlas Danuši Nerudovej. Z prieskumov totiž vyplýva, že jeho voliči sa najčastejšie prelínali s Andrejom Babišom. Nepredpokladám teda, že by jeho odstúpenie viedlo k výraznému zdvihnutiu preferencií Nerudovej. Ostatne to však už nemáme šancu zistiť, pretože v pondelok bol posledný deň, keď mohli byť zverejňované preferencie. Takže už sa žiaden výskum, ktorý by reflektoval Středulovo nedeľňajšie rozhodnutie, nebude až do volieb robiť. A to, či to Nerudovej pomohlo alebo nepomohlo, budeme môcť čítať až z oficiálnych výsledkov prvého kola.
Upútalo vás v tejto diskusii ešte niečo?
Bola tu aj ďalšia vec, ktorá v nedeľňajšej superdebate určite stála za zmienku i za pozornosť. Dvaja z troch hlavných favoritov, ktorí sa na nej zúčastnili, teda Nerudová a Petr Pavel, sa snažili pôsobiť skôr nenápadne a ticho. Rozhodne vôbec nešli do seba. Dokonca sa v jednej chvíli vzájomne aj pochválili. Nemali nejakú zásadnejšiu tendenciu vymedzovať sa navzájom voči sebe. A toto bol úplne pragmatický ťah. Celý rad odborníkov na politický marketing po celý čas zdôrazňoval, že kedykoľvek by sa objavil akýkoľvek výpad Pavla proti Nerudovej alebo Nerudovej proti Pavlovi, tak by to bol pomerne nešťastný krok. Pretože existuje veľa voličov, ktorí váhajú práve medzi týmito dvomi kandidátmi. Napokon toto mi minulý týždeň na besede hovoril kolega z jednej agentúry. Počul som od neho, že u nich majú neverejné dáta týkajúce sa práve tejto otázky.
Čo z týchto dát vyplýva?
Vyplýva z nich to, že naozaj absolútna väčšina nerozhodnutých voličov váha medzi Nerudovou a Pavlom. A ich spormi by mohlo dôjsť k tomu, že nakoniec by k voľbám vôbec nešli, čím by sa, samozrejme, posilnil Andrej Babiš. A bol by to dôsledok práve toho, ak by si títo dvaja šli po krku. Takže myslím si, že nakoniec im aj ich tímy poradili, aby vo vzájomných interakciách nepôsobili nijako konfliktne. Ukázalo sa to aj v nedeľu, keď v podstate proti sebe takmer vôbec nešli.
V stredajšej debate na Prime už boli voči sebe o dosť ostrejší. Akým dojmom na vás pôsobia ďalší adepti?
Čo sa týka ostatných kandidátov, tak Jaroslav Bašta neprekvapil. Ten si išiel to svoje, čo ide po celú kampaň. Bez ohľadu na to, čo sa ho moderátor v nedeľu pýtal, tak v podstate stále odpovedal to isté. Tvrdil, že odvolá vládu a že na to má právo, hoci väčšina ústavných právnikov sa zhoduje v tom, že nemá žiadne právo len tak bezdôvodne odvolať vládu.
A ostatní?
Karel Diviš tiež veľmi prekvapil, ale skôr negatívne. On doteraz pôsobil relatívne umiernene a pokojne. A v nedeľňajšej diskusii mal niekoľko pomerne ostrých výpadov. Nemyslím si, že mu to nejako pomôže. On zrejme predpokladal, že na poslednú chvíľu by mu ešte nejaké zviditeľnenie mohlo prísť vhod, a to aj formou takýchto výpadov. Avšak obávam sa, že to bolo skôr kontraproduktívne. Ďalší kandidáti boli buď nevýrazní, alebo neurobili nič, čím by sa zásadným spôsobom odchýlili od svojho súčasného vystupovania.
Vo volebnom roku 2018 bol pred televíznymi debatami populárny Jiří Drahoš. Dokonca sa hovorilo, že má šancu poraziť Zemana. V televíznych diskusiách ho však skúsený rétor Zeman suverénne porazil. Môže byť debata rozhodujúcim faktorom aj teraz?
Debaty sú dnes možno o niečo dôležitejšie než v minulosti. A to práve preto, že nemáme jednoznačného favorita a vlastne ani jednoznačnú dvojicu postupujúcu do druhého kola. Keď sa pozrieme na čelo rebríčka preferencií, máme tam troch kandidátov, ktorí sa síce rôzne hýbu – občas nejaké to percento, dve či tri nahor alebo nadol. Stále však zostávajú v určitom pásme, v ktorom keď zohľadníte štatistickú chybu či interval spoľahlivosti a podobne, tak de facto majú vyrovnanú pozíciu. Takže tie debaty budú teraz o niečo dôležitejšie, a to už tým prvým kolom, keďže nemáme ani len istotu, kto bude v postupujúcej dvojici.
V minulosti to bolo inak?
Pred piatimi rokmi sme viac-menej považovali za isté, že do druhého kola postúpi práve Zeman a Drahoš. A potom bude kľúčové skôr to, čo sa bude diať medzi prvým a druhým kolom. Teraz vďaka tomu, že nie je ani jasne vyprofilovaná dvojica, ktorá by sa dlhodobo držala ďaleko pred ostatnými, sú kľúčové aj debaty pred prvým kolom. Zaujímavé bude skôr to, ako sa bude profilovať Andrej Babiš v jedinej debate, na ktorej sa hodlá zúčastniť.
Áno. Babiš strategicky zvolil debatu na tej televízii, kde môže očakávať trebárs i najmenej kritického moderátora alebo moderátorov a kde bude mať tendenciu prevziať nad diskusiou kontrolu. Pochopiteľne, on nemá rád, keď ho novinári príliš obmedzujú a snažia sa byť tými, kto debatu riadi. To nie je pre neho pohodlné prostredie. Navyše na Nove to bude špecifické i z ďalšieho hľadiska. Neviem, či v slovenčine poznáte
KTO JE PETR JUST
Český politológ a vysokoškolský pedagóg
vyučuje na Inštitúte politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Je tiež vedúcim Katedry politológie
a anglofónnych štúdií Metropolitnej univerzity Praha a spoluzakladateľom Československej únie študentov politických vied. v roku 2008 bol prorektorom Metropolitnej
univerzity Praha. Napísal viacero odborných publikácií
o politológii.
výraz dryáčnický, ale hodí sa práve na túto situáciu.
O čo tu ide?
Znamená to, že debata bude menej uhladená a Babišovi bude viac vyhovovať. Napríklad tým, že sa tam budú prekrikovať, pretože on je skôr typ krikľúňa, prípadne človeka, ktorý do debaty vnesie oveľa viac emócií než nejakého racionálneho uvažovania a vystupovania. Aj preto sa vyhol debate v Českej televízii, i keď on oficiálne vraví, že jej redaktori ho nikdy nenechajú dohovoriť a že práve to je dôvod, prečo do nedeľňajšej diskusie nešiel. I z tohto hľadiska bola jeho voľba Novy celkom pragmatická, hoci neúčasť v ostatných debatách mu môže škodiť najmä pri naberaní iných voličov, než sú jeho skalní. Na Nove to bude hlavne presvedčovanie už presvedčených, keďže svojich voličov môže práve tým svojím dryáčnickejším spôsobom utvrdzovať v ich voľbe. Nemyslím si však, že by mu práve takýto štýl debaty mohol priniesť dajme tomu hlasy voličov, ktorí nie sú v súčasnosti medzi jeho priaznivcami.
Televízne debaty prezidentských kandidátov sú
dnes ešte dôležitejšie než
v minulosti.
Je pravda, že Zeman už ako prezident až toľko kontaktov s USA nemal. Zároveň sa oslabovala a ochladzovala jeho transatlantická orientácia. A to práve tým, že sa začal špeciálne zameriavať na východ. Na druhej strane bol ako premiér i prezident rovnako zameraný na stredoeurópsku spoluprácu. Práve za jeho úradovania ako premiéra došlo v roku 1998 k oživeniu do tej doby trošku uvädajúcej vyšehradskej spolupráce. Za Zemana prezidenta sme tiež videli, že sa veľmi angažoval v stredoeurópskych záležitostiach, hoci to často bolo v zmysle podpory maďarského premiéra Viktora Orbána.
Áno, a Zeman podporoval jeho neliberálne-demokratické tendencie, ktoré Orbán v Maďarsku aplikoval. V každom prípade oni dvaja mali i naďalej navzájom veľmi aktívne kontakty. Navštevovali sa napriek tomu, že Orbán je premiér a Zeman prezident, takže hierarchicky a ústavne nie sú skutočnými náprotivkami. Avšak vždy, keď Orbán pricestoval do Českej republiky, tak nezabudol hneď navštíviť aj prezidenta Zemana. Vždy si jeden voči druhému vyjadrovali veľmi vysokú mieru úcty a poďakovania. Takže túto stredoeurópsku linku Zeman premiér a takisto Zeman prezident veľmi rozvíjal, hoci v poslednom období to bolo hlavne smerom k podpore Orbána.