Mladých láka práca v zahraničí
Odlev talentovaných ľudí zo Slovenska sa nepodarilo zmierniť ani počas posledných rokov. Odchádzajú najmä vysokokvalifikovaní Slováci.
negatívny trend – útek mladých a vzdelaných ľudí zo slovenského pracovného trhu – stále pokračuje. Podľa posledného sčítania obyvateľov pracuje v zahraničí vyše 400-tisíc osôb, ktoré majú trvalý pobyt na Slovensku. Je to spôsobené hlavne tým, že Slovensko nie je atraktívnou krajinou pre talentovaných ľudí, neposkytuje adekvátne podmienky na ich uplatnenie a rozvoj a nevytvára prostredie, ktoré by ich prilákalo.
Každý piaty vysokoškolák študoval v zahraničí
Trend odchodu mladých talentovaných ľudí zo Slovenska sa nepodarilo zmierniť ani počas posledných rokov. Do zahraničia odchádza čoraz vyšší podiel absolventov našich stredných škôl. V roku 2019 študovalo v zahraničí viac ako 20 percent zo všetkých študentov vysokých škôl. Najviac z nich bolo v susednom Česku, ďalej v Spojenom kráľovstve a v Maďarsku. Počet študujúcich v Dánsku sa rapídne zvýšil, čím sa táto krajina prebojovala na štvrté miesto rebríčka krajín s najväčším zastúpením študentov odídených do zahraničia. Naopak, Rakúsko na atraktivite stráca.
Domov sa vracia iba polovica absolventov
Samotné štúdium či pracovná skúsenosť v zahraničí je vnímaná pozitívne. Navrátilci so sebou totiž prinášajú novozískané vedomosti a zručnosti, ktoré môžu uplatniť doma. Problém nastáva až vtedy, keď sa tieto osoby po doštudovaní alebo po získaní praxe rozhodnú ostať žiť a pracovať v zahraničí. Podstatná časť absolventov sa zamestná v tom štáte, v ktorom ukončila vysokoškolské štúdium, čo má viacero negatívnych dopadov na slovenskú ekonomiku.
Najčastejšou cieľovou destináciou, kam Slováci odchádzajú už za štúdiom na vysokej škole a následne tu zostávajú pracovať a žiť, je Česká republika. Štruktúra pracovných pozícií, ktoré obsadzujú obyvatelia Slovenskej republiky v Česku, sa v priebehu rokov zásadne zmenila, bohužiaľ, z pohľadu Slovenska k horšiemu. Zatiaľ čo v roku 2012 pracovali slovenskí občania v Českej republike najčastejšie ako kvalifikovaní pracovníci a remeselníci alebo na pozíciách operátorov a montérov strojov a zariadení, v roku 2021 už boli na čele rebríčka triedy špecialisti a technici a odborní pracovníci.
Negatívne dosahy odlevu mozgov na ekonomiku
Odlev mozgov negatívne ovplyvňuje viaceré oblasti hospodárstva, jednotlivé jeho odvetvia, zamestnanosť i demografiu. Slovenská ekonomika prichádza najmä o mladú a kvalifikovanú pracovnú silu, o jej vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré si so sebou odnáša, o finančné zdroje, ktoré boli vynaložené na ich vzdelávanie, o dane, poplatky, odvody a mzdy, ktoré by boli vyprodukované a realizované na našom území. Negatívne sa odlev talentov a mozgov teda podpisuje aj na slovenskom trhu práce ako nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a tento nedostatok je ešte znásobený aj odchodom starších ročníkov a starnutím populácie. Únik mozgov je preto problémom nielen pre štátny rozpočet, ale aj dôchodkový systém a zdravotníctvo. Ďalšími dlhodobými negatívnymi dosahmi odlevu mozgov sú napríklad strata v oblasti intelektuálneho potenciálu, v možnostiach rozvoja spoločnosti, ako aj v oblasti celkového politického, sociálneho a kultúrneho života krajiny. Každá krajina, Slovensko nevynímajúc, ktorá nedokáže zastaviť tento negatívny trend, devalvuje svoju budúcnosť.
Najviac obyvateľov pracujúcich v zahraničí pochádza z Košického a Prešovského kraja. Za nimi nasleduje Nitriansky a Bratislavský kraj a najmenej občanov Slovenska, aj keď ide stále o vysoké čísla, ktorí pracujú v zahraničí, má trvalý pobyt v Trenčianskom a Trnavskom kraji.
Únik mozgov je fenomén ovplyvňovaný množstvom faktorov a v konečnom dôsledku ide o subjektívne rozhodnutie dotknutých osôb. Príčin odchodu, respektíve faktorov, ktoré ovplyvňujú obyvateľov Slovenskej republiky v rozhodnutí emigrovať do zahraničia za štúdiom, prácou či životom, je veľké množstvo. Najčastejšie je to napríklad nižšia ekonomická úroveň Slovenska oproti iným krajinám, všadeprítomná korupcia a klientelizmus, slabé financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja, štruktúra ekonomiky s nižšou váhou intelektuálne náročných činností, prekážky v podnikaní, byrokracia a regulácia prostredia, politická radikalizácia, intolerancia, ako aj výrazná regionálna diferenciácia v malej krajine. Naopak, to, čo Slovákov do zahraničia láka, je vyššia ekonomická a kultúrna úroveň cieľovej destinácie, vyššia úroveň vysokoškolského vzdelávania, vyššie mzdy, vyspelejší inštitucionálny rámec, lepšie spravovaná spoločnosť („funkčný štát“), štedrejší systém sociálneho zabezpečenia a väčšia ponuka atraktívnych pracovných miest.
Rad faktorov ovplyvňujúcich rozhodnutie o emigrácii je tvorený rôznymi oblasťami od (ne)kvality prostredia cez ľudské zdroje až po infraštruktúru. Preto to nie je problém, ktorý by sa dal riešiť iba opatreniami cielenými úzko a špeciálne na samotný migračný proces. Odlev mozgov je prierezovým problémom, ktorý je nutné riešiť komplexne, nielen cez migračné politiky, politiky trhu práce, ale predovšetkým prostredníctvom zmeny celkovej štruktúry ekonomiky i charakteru rozvíjajúcich sa činností.
Ak má človek dlhodobý problém, ak sa mu nedarí uspieť, musí niečo vo svojom živote zmeniť. Musí si určiť priority, stratégiu a prestaviť svoj „mindset“. A rovnako je to aj s krajinou. Riešenie leží na pleciach politikov. Naše politické prostredie negeneruje zmysluplné idey a stratégie. A keďže žiadna zmena k lepšiemu nie je ani na obzore, dá sa predikovať, že útek schopných a vzdelaných sa ani v ďalších rokoch nezastaví.