Papričky čili pomôžu, kde lieky končia, tvrdí odborník
Papričky čili dokážu s ľudským organizmom robiť divy. Kapsaicín, hlavný pálivý alkaloid v paprikách rodu Capsicum, však môže mať aj liečebný účinok, hovorí neurofyziológ Jiří Paleček.
Ak by si človek dal najpálivejšiu papričku na svete na kožu, aký by bol priebeh?
Keď si aplikujete kapsaicín na kožu, necítite nič, pretože sa nedostane k nervovým zakončeniam, ktoré sú v koži uložené. To je rovnaké, ako keď lúpete pálivú papričku čili – tiež vás prsty nepália. Keď sa však prstom, na ktorom je šťava z papričky, dotknete napríklad oka či prst olíznete, podráždite nociceptory (receptory bolesti, pozn. red.) a cítite intenzívnu pálivú bolesť. Rovnako ako keď sa štipľavou papričkou dotknete poškodenej kože.
Ako veľmi je kapsaicín pálivý?
V čase, keď neboli dostupné analytické metódy, ktoré by stanovili obsah kapsaicínu v extraktoch z papričiek chemickou metódou, vymyslel Wilbur Scoville v roku 1912 stupnicu pálivosti. Udáva, koľkokrát musíte zriediť extrakt z papričky v cukrovom roztoku, aby ste ho necítili ako pálivý. Na Scovillovej stupnici pálivosti majú napríklad papričky jalapeno okolo päťtisíc Scovillových jednotiek pálivosti (SHU). Samotný čistý kapsaicín dosahuje pálivosť 15 miliónov SHU.
Pri akej liečbe sa používa?
Zistilo sa, že opakované podávanie kapsaicínu na kožu alebo jednorazové podanie vysokej koncentrácie kapsaicínu vedie k tomu, že sa nervové zakončenia, ktoré majú kapsaicínové receptory, deaktivujú. To môže mať význam pri liečbe istých chronických bolestivých stavov.
Tento liečebný prístup bol schválený napríklad pri postherpetickej neuropatickej bolesti – teda pri pásovom opare, keď pacienti majú intenzívne pálivé bolesti, ktoré sa veľmi ťažko tlmia. V tomto prípade sa používajú náplasti s vysoko koncentrovaným kapsaicínom, ktoré sa aplikujú len raz, čo by malo viesť k úľave na dva až tri mesiace.
Prečo nie sú kapsaicínové náplasti účinné aj pri ďalších neuropatických ochoreniach?
Pretože pri neuropatických bolestivých stavoch je mechanizmus vzniku bolesti odlišný od akútnej bolesti. A preto klasické látky ako brufén, aspirín alebo opiáty nepôsobia. To je tiež dôvod, prečo je aj v súčasnosti veľmi ťažké neuropatické stavy liečiť.
Liečebný účinok pálivých papričiek sa využíva v kapsaicínových náplastiach, v mastiach a tinktúrach. Ako účinkujú?
Masti a náplasti musia zabezpečiť, že kapsaicín prenikne do kože a dostane sa k nervovým zakončeniam. Vysoká koncentrácia kapsaicínu vedie k potlačeniu aktivity časti nervových zakončení, tie prestanú na dlhé obdobie fungovať, to, samozrejme, vedie k zníženiu toku bolestivých signálov z periférie do miechy a do ďalších mozgových centier. V experimentálnych situáciách sa používajú aj injekcie kapsaicínu, keď sa roztok pichne do kože.
Po aplikácii injekcie sa však objaví veľmi intenzívna akútna bolesť, trvá asi päť minút, a následne cítite zvýšenú citlivosť na mechanické či tepelné podnety v okolí vpichu. Preto sa pri aplikácii kapsaicínu používajú na kožu lokálne anestetiká, aby pacient necítil pálivú bolesť po injekcii.
Ako sa prišlo na to, že kapsaicín musí byť práve osempercentný roztok?
To bolo stanovené farmaceutickou firmou, ktorá všetko vyvíjala. Robila experimentálne štúdie a došla k tejto koncentrácii. Samozrejme, to je dávka v náplasti, rozhodujúca je koncentrácia, ktorá vnikne do kože.
Je kapsaicín i nebezpečný?
Je to neurotoxín, teda jed ochromujúci nervový systém. Vo vysokej koncentrácii má teda neurotoxický efekt. Sú dokonca štúdie, ktoré sa snažili využiť aplikáciu vysoko koncentrovaného kapsaicínu aj na iné bolestivé stavy, ako je pásový opar. Napríklad na silné bolestivé stavy spojené s nádorovým ochorením, keď sa kapsaicín aplikoval do miechového kanála, tento postup zatiaľ nebol schválený na klinické použitie. Môže to fungovať, ale je otázne, aké tam sú vedľajšie nežiaduce účinky.
Hovorí sa, že papričky pália dvakrát. To je preto, že vedľa úst ich môžete znova cítiť aj na kožnom zakončení tráviacej trubice. Tam sú tiež receptory, ktoré môžu byť kapsaicínom aktivované. Avšak my informáciu z čreva nevnímame vedome, preto ju nesprevádza bolesť. Kapsaicín spôsobuje najmä zvýšenie prekrvenia slizníc a ich podráždenie. Na sledovanie účinkov dlhodobého užívania kapsaicínu však chýbajú zatiaľ kvalitné kontrolované klinické štúdie.
Prečo na pálivosť papričiek čili nezaberá voda?
Kapsaicín je primárne rozpustný v tukoch. Voda ho neodplaví, zatiaľ čo napríklad v plnotučnom mlieku sa ľahšie rozpustí a spláchne. Jeho koncentrácia sa tak zníži, a tým zmizne pálivosť. Rovnako pôsobí akákoľvek látka, v ktorej sa kapsaicín rozpustí a dostane sa zo slizníc preč.
Papričkám čili býva často prisudzovaný účinok v boji s nadváhou či obezitou...
Vždy keď sa nejaká látka stane populárna, vynorí sa celý rad teórií o tom, na čo všetko pôsobí a čo všetko vie. Sú teórie o tom, že jedenie vysokého množstva kapsaicínu vedie k rôznym úľavám, ale myslím si, že jedenie pálivých papričiek nepovedie k tomu, že schudnete. Nie je to podložené štúdiami, ktoré by to dokázali.
Má kapsaicín účinok aj ako lokálne analgetikum?
Robili sme experimenty, kde sme to študovali na modeli chirurgickej bolesti po poranení kože. Ak bola koža vopred ošetrená kapsaicínom, viedlo to k zníženiu pooperačných bolestí. Ale nie sú to iba kapsaicínové náplasti, ide aj o náplasti obsahujúce lokálne anestetiká – pôsobia cez iný mechanizmus, cez blokádu sodí
KTO je MUDR. jiří PALEČEK, CSC.?
Vyštudoval Lekársku fakultu uk v prahe a venuje sa výskumu mechanizmov vzniku a liečby bolestivých stavov vo Fyziologickom ústave av čr. Výskumu bolesti sa venuje od pobytu na university of texas medical Branch v usa v rokoch 1990 až 1993 a 1999 až 2002. je i predsedom českej spoločnosti pre neurovedy. kových napäťovo aktivovaných kanálov, ktoré vedú nervové vzruchy. A tie sa tiež dajú aplikovať lokálne na kožu. Musí sa to robiť opakovane, pretože účinok je časovo obmedzený. Pri niektorých bolestivých stavoch u pacientov to však vedie k úľave od bolesti.
Ako veľmi potom nastal vedecký posun v oblasti kapsaicínových receptorov, ktoré sa označujú ako TRPV1 a podieľajú sa na prenose bolestivých podnetov?
Keď je teraz molekulárna štruktúra receptorov známa, dá sa, samozrejme, oveľa jednoduchšie skúmať do detailov ich funkcia a význam.
Ide o rovnakú problematiku, ktorej sa venujete v oddelení výskumu bolesti vo Fyziologickom ústave Akadémie vied ČR?
V mojom laboratóriu skúmame najmä význam a funkciu TRPV1 receptorov nielen v kožných receptoroch, ale aj pri spracovaní a modulácii nervových signálov na miechovej úrovni. Ukazuje sa, že tieto receptory majú veľký význam aj v niektorých funkciách nocicepcie v centrálnom nervovom systéme. Všetky nervové vzruchy sa totiž z periférnych tkanív dostávajú do neurónov miechy a tam dochádza k synaptickému prepojeniu informácie.
Informácia môže byť zosilnená alebo zoslabená. Čo sú stavy, ktoré zohrávajú pri chronických bolestivých stavoch významnú úlohu. A my skúmame, ktoré receptory sa na tom podieľajú, ako medzi sebou spolupracujú a ako sa za stavov patologickej bolesti výrazne menia ich interakcie. To je jedna z možností, ako prísť s novými liečebnými metódami.
Regulácia krvného tlaku je pomerne zložitá záležitosť a nemyslímsi, že by papričky čili viedli k jeho
zníženiu.
médiá a stratégie