USA pomaly porážajú infláciu, my zaostávame
Najnovšie údaje zo Spojených štátov priniesli dobré správy o poklese tempa inflácie. Naša krajina si však na spomalenie musí ešte počkať.
Bratislava – V zámorí bol minulý štvrtok radostným dňom. Dáta o decembrovej inflácii v USA naplnili očakávania ďalšieho spomalenia, keďže sa dostala na 6,5 percenta z novembrového 7,1 percenta. Potešilo to aj investorov, trhy vzrástli naprieč planétou. Na Slovensku sme sa však v poslednom mesiaci minulého roka podobnej dobrej správy nedočkali. Piatkové údaje Štatistického úradu ukázali, že inflácia ostala na rekordných 15,4 percenta, čo je rovnaká hodnota ako v novembri. Na predstavu, v decembri 2021 to bolo 5,8 percenta. V aktuálnom kontexte ide tak či tak o pozitívnu správu, za ktorú vďačíme benzínu a nafte. „K zastaveniu zrýchľovania inflácie prispeli ceny pohonných látok. Ceny benzínu a nafty medzimesačne klesli približne o 10 percent v dôsledku vývoja cien ropy,“píše Branislav Karmažin, analytik úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska vo svojom poslednom rýchlom komentári.
Decembrové zdraženie však zostáva na viac ako 22-ročnom rekorde. Inflácia za celý vlaňajšok dokonca dosiahla 12,8 percenta, čo je najviac od začiatku 90. rokov. A január sa rýmuje s novými cenníkmi za energie, čo robí z nového roka nepredvídateľné obdobie. HN sa preto spýtali analytikov, aký očakávajú ďalší vývoj a prečo tak zaostávame za USA.
1. Prečo neprišlo spomalenie inflácie?
Analytik VÚB Michal Lehuta hovorí, že v medziročnom porovnaní sa inflácia síce nespomalila, ale v prípade medzimesačného už brzdenie vidno. Tam došlo k nárastu len o 0,2 percenta, čo predstavuje najnižší medzimesačný prírastok cien v minulom roku. V priemere ceny z mesiaca na mesiac od januára stúpali o 1,2 percenta. Čistá inflácia dokonca medzimesačne mierne poklesla o 0,1 percenta. „V Európe spomalenie prichádza neskôr ako v USA najmä pre energetický šok z vojny na Ukrajine, oslabenie kurzu eura počas minulého roka, ale aj z neskoršieho začiatku zvyšovania úrokových sadzieb ECB,“vysvetlil.
2. Čo očakávať v januári?
Lehuta dodal, že v januári by sa ročné tempo zdražovania spotrebiteľských cien mohlo ešte mierne zvýšiť pre rast regulovaných cien, no to by už podľa ich očakávaní mohol byť vrchol inflácie na Slovensku. Analytik spoločnosti XTB Tomáš Vranka upozorňuje, že vysoké ceny energií sú najväčším problémom pre spoločnosti, ceny produktov, ktoré vyrábajú, a teda aj pre zamestnancov, ktorí v nich pracujú. „Mnoho veľkých podnikov v poslednom čase hovorí, že ak im štát nepomôže, tak budú musieť skončiť, a mnoho z nich už avizuje prepúšťanie či dokonca zastavenie výroby. Ja si teda myslím, že ceny môžu v druhom kole vzrásť aj preto, že firmy začnú tieto zvýšené náklady výraznejšie prenášať na svojich zákazníkov,“povedal Vranka.
3. Čo príde vo zvyšku roka?
Hlavný ekonóm ČSOB banky Marek Gábriš predpokladá, že v strednodobom horizonte budú ceny energií pre domácnosti pravdepodobne ďalej rásť, pretože zatiaľ sme sa vybrali cestou rozsiahlejších kompenzácií pre domácnosti. „Okrem toho sa dostávame v novom roku na vyššiu porovnávaciu bázu. Je preto možné, že čo sa týka výšky inflácie, sme blízko vrcholu, ak sme ho už nedosiahli,“uviedol Gábriš s tým, že ak nezažijeme ďalší inflačný šok, tak sa zdražovanie môže v priebehu jari a leta začať postupne znižovať. Analytik Lehuta z VÚB banky odhaduje, že do konca roka 2023 by sa inflácia v základnom scenári mohla znížiť možno až k šiestim percentám. Ešte optimistickejší je ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz, ktorý očakáva, že zdražovanie by sa mohlo dostať na jednociferné medziročné rasty niekedy okolo polovice tohto roka a ukončiť by ho mohla pod štyrmi percentami.
4. Kedy sa eurozóna vráti k inflačnému cieľu ECB?
Väčšina analytikov sa zhoduje, že k dvojpercentnému cieľu ECB sa dostaneme najskôr v budúcom roku. Najoptimistickejší je Dominik Hapl zo spoločnosti Across Private Investments. Podľa neho by sa tak mohlo stať už koncom roka 2023 za predpokladu, že nenastanú neočakávané udalosti, ktoré by opätovne zvyšovali inflačné tlaky v ekonomike. „K cieľovým dvom percentám by sme sa v eurozóne mohli priblížiť možno už počas budúceho roka, no to bude záležať zrejme najmä na reakcii pracovného trhu, aby infláciu neťahali ďalej rýchlo rastúce mzdy,“prognózuje Lehuta.
5. Ako sa líši inflácia v Európe a v USA?
Gábriš vysvetľuje, že rozdiel medzi Európou a USA je najmä v rozsahu dosahov nárastu cien energií a potravín vyvolaných Ruskom. „USA nie sú závislé od rozsiahlych dovozov energonosičov. Európa doplatila na svoju naivnú politiku,“priblížil Gábriš. Dodal, že po postupnej štrukturálnej zmene príde k stabilizácii a poklesu cien energií aj v Európe, ale nejaký čas to potrvá, kým sa vybudujú nové terminály, plynové a elektrické prepojenia, nové zdroje výroby, ako aj transformácia priemyslu a nástup úspornejších riešení pri energiách.
6. Je lepší Fed alebo ECB?
„V oboch prípadoch je to ťažký boj, keďže do veľkej miery ide o nákladový charakter inflácie. Centrálne banky musia najmä ukotviť inflačné očakávania, aby sa vysoká inflácia nestala permanentným faktorom v plánovaní a nedala dôvod na roztočenie rozsiahlejšej cenovo-mzdovej špirály,“zhodnotil Gábriš. Podľa Lörincza výsledky hovoria jasne v prospech Fedu, ktorý od krízy v roku 2009 bojoval efektívnejšie s nízkou i vysokou infláciou.