Chorvátsko sa lúči s kunami a víta eurá
Chorváti nielen vstupujú do eurosystému, ale zároveň sa stávajú jeho garantmi. Inými slovami, aj chorvátski sporitelia sú ručiteľmi za talianske banky či grécky dlh.
Bratislava – „Viete, čo robí chorvátsky veterinár na dôchodku? Utráca kuny.“Čierny humor založený na chorvátskej národnej mene od januára už viac nebude aktuálny. Chorváti prešli na euro a na dôchodku môžu míňať vo svojej krajine už len túto menu. Slávne kuny zostanú aspoň symbolicky na nových minciach.
Ľudia nám volajú
a sťažujú sa. Najviac sa zvýšila
cena kávy.
ana kneževičová, Združenia na ochranu
spotrebiteľov
Dvadsiaty v poradí
Chorvátsko sa v januári stalo dvadsiatym členom eurozóny, osem rokov po rozšírení menovej únie o Litvu. Chorváti tak po takmer tridsiatich rokoch skončili s národnou menou kuna. Aké sú pre túto krajinu výhody zavedenia? Budú z toho Chorváti profitovať? Dátum je skôr symbolický, o vstupe sa vedelo už dlho, trhy s tým rátali a kuna bola ukotvená k euru s 15-percentným flexibilným pásmom.
„Často skloňované výhody, ako napríklad väčšie pohodlie pre turistov, nemajú zásadný dosah. Respektíve, niektoré výhody ako odstránenie kurzového rizika bolo možné hocikedy získať aj na individuálnej báze. Dalo sa to uzatvorením zmluvy v eurách či využitím hedžových nástrojov. Hlavné rozhodovanie o výhodách a nevýhodách spoločnej meny súvisí s tým, či niekto viac verí centralizácii alebo decentralizácii,“hovorí analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.
Centralizácia pritom ochraňuje pred lokálnymi extrémami, napríklad keď sa národní politici rozhodnú s menou experimentovať, ako napríklad v Turecku. Naopak, decentralizácia umožňuje rozhodovať lokálne, tak ako to vyhovuje danej ekonomike. „Príkladom je úroková politika v eurozóne, kde ECB určuje jednotnú úrokovú mieru pre ekonomicky úplne odlišné členské štáty eurozóny,“vraví.
Poďme teda k nevýhodám a rizikám, ktoré zavedenie eura pre Chorvátov znamená. Čo môže priniesť naviazanie na eurozónu a ECB? Ekonóm porovnával riziká centralizácie a decentralizácie. Centralizácia v tomto konkrétnom príklade eurozóny má však jedno bonusové riziko navyše. „Chorváti nielen vstupujú do eurosystému, ale zároveň sa stávajú jeho garantmi. Inými slovami, aj chorvátski sporitelia sú ručiteľmi za talianske banky či grécky dlh,“upozorňuje.
Drahšia káva
Chorvátsko je obľúbená dovolenková destinácia pre Slovákov. Okrem toho, ze sa zbavíme potreby meniť eurá za kuny, predstavuje to pre nás ešte nejakú výhodu? Alebo tam, naopak, kvôli zavedeniu eura stúpnu ceny a práveže sa nám dovolenka predraží? Podľa Vlachynského ceny v Chorvátsku porastú, no bude to kvôli všeobecnej inflácii v Európe. „Niektorí obchodníci môžu zmeny meny využiť ako marketingový moment na zvýšenie cien, ku ktorému by aj tak skôr alebo neskôr došlo. No cenová politika podnikateľov nebýva predurčená názvom meny, v ktorej ceny vykazujú,“hovorí ekonóm.
Že ceny pôjdu hore, sa ukazuje už dnes. Chorvátskom otriasa vlna sťažností na zvýšenie cien po prechode na euro. Vláda predtým opakovane odmietla obavy zo zvyšovania cien, ale teraz sa Chorváti predháňajú v poskytovaní dôkazov, že podľa nich maloobchodníci pri zmene cenoviek neprimerane predražovali, informuje portál idnes.cz.
Sociálne siete sú plné rôznych príspevkov, v ktorých Chorváti porovnávajú ceny pred zavedením eura a po ňom. Mnohí predajcovia a služby vrátane kaderníctva a parkovného sa rozhodli po novom roku zvýšiť svoje ceny. Informoval o tom chorvátsky spravodajský portál index.hr.
Výmenný kurz pre zavedenie eura v Chorvátsku je stanovený na 7,5345 kuny za euro. Väčšina ľudí sa však sťažuje, že obchodníci často zaokrúhľujú ceny smerom nahor. Napríklad káva stála v roku 2022 v niektorých obchodoch 13 chorvátskych kún a teraz bude v tých istých obchodoch stáť dve eurá. To je nárast o necelé dve kuny v priebehu niekoľkých dní.
Chorvátsky minister hospodárstva Davor Filipovič vyhlásil, že zvyšovanie cien z dôvodu prechodu na euro je neprijateľné a že urobí všetko pre ochranu životnej úrovne ľudí. Na túto tému už rokoval napríklad so zástupcami chorvátskych obchodných reťazcov. „Každý si musí uvedomiť, že sa nachádzame v bezprecedentnej kríze. Niektorí ľudia však na to zabúdajú a snažia sa z toho vyťažiť čo najviac. To však nedovolíme,“povedal Filipovič pre index.hr.
Inflácia v Chorvátsku sa v súčasnosti pohybuje okolo 13 percent, čo je spôsobené najmä vyššími cenami potravín a nealkoholických nápojov. „Reťazce supermarketov zdražujú mesiac čo mesiac. Teraz sa však snažia oklamať občanov, čo im nemôže prejsť,“povedal minister Filipovič. Predsedníčka miestneho Združenia na ochranu spotrebiteľov Ana Kneževičová uviedla, že okrem kávy boli vyššie aj ceny pečiva a rýchleho občerstvenia. „Máme informácie priamo z terénu. Ľudia nám volajú a sťažujú sa. Najviac sa zvýšila cena kávy,“povedala Kneževičová.
Chorvátsko muselo pre vstup do eurozóny splniť aj štyri konvergenčné kritériá, ktoré voláme maastrichtské. Prvé pravidlo sa týka verejných financií. Verejný deficit za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť tri percentá HDP a verejný dlh nesmie presiahnuť 60 percent HDP.
Inflačné kritérium hovorí o tom, že priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Krajina, ktorá chce ísť do eurozóny, musí mať dlhodobo stabilné úrokové sadzby. Priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako dva percentuálne body.
Posledným kritériom je stabilita výmenného kurzu. Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov. Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, ale tiež pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.
Veľký tresk
Tým, čím si aktuálne prechádzajú Chorváti, si v minulosti prešli aj Slováci. U nás sa euro zaviedlo cez „veľký tresk“. Bolo to naraz v hotovostnom aj bezhotovostnom obehu prvého januára 2009. Najskôr sme mali duálny obeh. Po zavedení bolo možné do 16. januára v hotovosti platiť okrem eurových bankoviek a mincí aj korunovými bankovkami a mincami. Pri platbách korunami bol výdavok v eurách. Duálny obeh trval na Slovensku iba 16 dní, menej ako v prvých dvanástich krajinách eurozóny, kde bolo toto obdobie dvojmesačné. Skúsenosti totiž ukázali, že dvojmesačné obdobie je zbytočne dlhé a nákladné. Veľká väčšina hotovosti sa vymenila už v priebehu prvého týždňa roku 2009. Pri prepočítavaní cien, súm na zaplatenie a iných finančných hodnôt po zavedení bolo možné použiť len jediný kurz, konverzný, ktorý bol stanovený na úrovni 1 euro = 30,1260 koruny.
Zásada nepoškodenia občana hovorila o tom, že platby, ktoré štát poukazuje občanom, ako sú dôchodky a sociálne dávky, sa zaokrúhľujú smerom nahor. Naopak, všetky platby, ktoré občan platí štátu, teda dane, miestne poplatky, sa zaokrúhľovali smerom nadol.
Pri nabiehaní na novú menu bolo na Slovensko doručených spolu 188 miliónov eurových bankoviek a 500 miliónov eurových mincí. Pre predstavu, o akom obrovskom objeme hovoríme, dobre poslúži nasledujúca
ilustrácia. Keby sa všetky tieto bankovky poukladali vedľa seba, pokryli by plochu deväťkrát väčšiu ako Štrbské pleso. V rámci príprav na zavedenie eura zorganizovala Európska centrálna banka spolu s Národnou bankou Slovenska 300-dňovú informačnú kampaň. O motívoch národných strán slovenských eurových mincí rozhodli ľudia v prieskume verejnej mienky.